Afrika – podnebie a vodstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Afriky a rovník — Afrikou prechádza rovník takmer stredom kontinentu a leží medzi obratníkom Raka na severe a obratníkom Kozorožca na juhu. Vďaka tejto polohe je Afrika najteplejším svetadielom — väčšina jej územia sa nachádza v trópoch, kde sú slnečné lúče po celý rok takmer kolmé. Práve symetrické rozloženie pevniny okolo rovníka spôsobuje, že podnebné pásma sa zrkadlovo opakujú na sever aj na juh.

2. Súmerné (zrkadlové) rozloženie podnebných pásem — Podnebné pásma sa v Afrike usporadúvajú v pruhoch rovnobežne s rovníkom a opakujú sa na obe strany od neho. Od rovníka smerom k okrajom nasleduje rovníkové, tropické (savany a pri obratníkoch púšte) a na severnom a južnom okraji subtropické pásmo. Toto pravidelné usporiadanie je dôsledkom toho, ako sa mení uhol dopadu slnečných lúčov a množstvo zrážok podľa zemepisnej šírky.

3. Pasáty — Pasáty sú stále vetry, ktoré vanú od obratníkov smerom k rovníku (od severovýchodu na severnej pologuli a od juhovýchodu na južnej). Cestou nad pevninou sú suché, pretože vlhkosť stratili už skôr, a tak neprinášajú dážď. Práve preto v oblastiach pri obratníkoch, kam pasáty privievajú suchý vzduch, vznikajú rozsiahle púšte a polopúšte.

4. Vznik afrických púští a polopúští — Pri obratníkoch klesá suchý a teplý vzduch, ktorý sa cestou ohrieva a vysušuje krajinu, takže tu prakticky neprší. Spojenie zostupného vzduchu a suchých pasátov je hlavnou príčinou vzniku Sahary na severe a Kalahari a púšte Namib na juhu. Polopúšte tvoria prechodné pásmo medzi púšťou a savanou, kde už spadne trochu zrážok.

5. Sahara — Sahara je najväčšia horúca púšť na svete a rozprestiera sa cez celú severnú Afriku. Vznikla vďaka poklesu suchého vzduchu pri obratníku Raka a pôsobeniu suchých pasátov, preto tu padá veľmi málo zrážok a sú obrovské rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Je príkladom toho, ako podnebné činitele priamo vytvárajú podobu krajiny.

6. Rovníkové (tropické dažďové) pásmo — V páse okolo rovníka je celý rok horúco a vlhko, prší takmer denne a teploty sa počas roka takmer nemenia. Vysoké zrážky a teplo umožňujú rast hustých dažďových pralesov, napríklad v povodí rieky Kongo. Toto pásmo má najbujnejšiu prírodu a najväčšiu rozmanitosť rastlín a živočíchov v Afrike.

7. Pásmo saván (tropické pásmo) — Severne a južne od rovníkového pralesa sa rozkladajú savany — travnaté pláne s ojedinelými stromami. Rok sa tu delí na obdobie dažďov a obdobie sucha, čo určuje život rastlín aj zvierat (sťahovanie stád za vodou a pašou). Savany sú prechodom medzi vlhkým rovníkovým pralesom a suchými púšťami.

8. Subtropické pásmo na okrajoch Afriky — Na najsevernejšom a najjužnejšom okraji svetadiela (pri Stredozemnom mori a na juhu Afriky) je subtropické podnebie s horúcimi suchými letami a miernymi vlhkejšími zimami. Toto pásmo je príjemné pre život ľudí aj pre pestovanie plodín ako citrusy, olivy či vinič. Porovnaním štyroch pásem vidíme, že podmienky na život sa od rovníka k okrajom výrazne menia.

9. Níl — Níl je najdlhšia rieka Afriky a jedna z najdlhších na svete; tečie cez severovýchod kontinentu a vlieva sa do Stredozemného mora. Preteká aj cez púštne oblasti, kde je pre ľudí životne dôležitým zdrojom vody — okolo jeho toku vznikla v dejinách egyptská civilizácia. Pravidelne prinášal úrodné nánosy, ktoré umožňovali poľnohospodárstvo uprostred púšte.

10. Kongo — Kongo je najvodnatejšia rieka Afriky a tečie cez rovníkové pásmo, kde celý rok výdatne prší. Vďaka stálym a vysokým zrážkam má počas celého roka veľa vody a preteká hustým dažďovým pralesom. Dvakrát pretína rovník, preto má vždy v niektorej časti povodia obdobie dažďov, čo zaručuje stály prietok.

11. Niger — Niger je tretia najväčšia rieka Afriky a tečie v jej západnej časti, kde vytvára veľký oblúk smerujúci až k okraju Sahary a späť k moru. Pre obyvateľov západnej Afriky je dôležitým zdrojom vody, rýb a úrodnej pôdy v okolí toku. Jeho prietok sa mení podľa obdobia dažďov a sucha v savanách, ktorými preteká.

12. Vplyv podnebia na vodstvo — Množstvo a rozloženie zrážok priamo určuje, kde sú v Afrike rieky a jazerá a koľko majú vody. Vo vlhkom rovníkovom pásme sú rieky výdatné a stále (Kongo), kým v suchých oblastiach sú vzácne alebo počas roka kolíšu (Niger, časti Nílu). Preto spolu úzko súvisí podnebie a vodstvo — bez pochopenia podnebných pásem nepochopíme rozmiestnenie afrických riek.

1. Poučka

Afrika leží väčšinou medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca, takže ňou prechádza rovník. Preto je to najteplejší kontinent a jeho podnebné pásma sú rozložené súmerne (zrkadlovo) okolo rovníka. Pri rovníku je celý rok horúco a vlhko, smerom k obratníkom pribúda sucho a vznikajú púšte (Sahara, Kalahari, Namib). Suché oblasti vytvárajú najmä pasáty – stále vetry, ktoré pri obratníkoch prinášajú suchý vzduch. Najväčšie rieky sú Níl (najdlhšia v Afrike), Kongo (najvodnatejšia v Afrike) a Niger.

2. Vysvetlenie

Postupne, krok za krokom:

1. Slnko a rovník. Pri rovníku dopadajú slnečné lúče takmer kolmo, preto je tam najviac tepla. Horúci vzduch stúpa nahor, ochladzuje sa a vznikajú každodenné dažde → rovníkový dažďový prales.
2. Pasáty a púšte. Vzduch, ktorý vystúpil pri rovníku, klesá späť k zemi až nad obratníkmi. Klesajúci vzduch je suchý a teplý, preto tam takmer neprší → vznikajú púšte a polopúšte (napr. Sahara na severe, Kalahari na juhu). Vetry, ktoré tento vzduch privádzajú, voláme pasáty.
3. Súmerné pásma. Keďže rovník je v strede, podnebné pásma sa opakujú na sever aj na juh rovnako – ako v zrkadle: rovníkové → tropické (savany, pri obratníkoch púšte) → na okrajoch subtropické (Stredomorie, juh Afriky).
4. Vodstvo závisí od dažďa. Tam, kde veľa prší (pri rovníku), tečú mohutné rieky (Kongo). Tam, kde je sucho, sú bezvodé oblasti alebo vádí (suché riečiská). Níl preteká púšťou, no nevysychá, lebo vodu berie z vlhkých oblastí pri svojich prameňoch.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — príčina vzniku púšte: Prečo vznikla Sahara práve okolo obratníka Raka, hoci je tam rovnako teplo ako pri rovníku?
Čo viem: pri rovníku teplý vzduch stúpa, ochladí sa a vypadne z neho dážď.
Ten istý vzduch, už suchý, klesá k zemi nad obratníkmi a cestou sa ešte ohrieva.
Suché pasáty vanú od obratníkov k rovníku a vlhkosť neprinášajú.
Záver: pri obratníku takmer neprší → suchý klesajúci vzduch a pasáty vytvorili púšť

Príklad 2 — zaradenie oblasti podľa znakov: Opis z cestopisu: „Pol roka tu prší, tráva je vysoká a zelená. Potom príde sucho, tráva zožltne a stáda zebier odchádzajú hľadať vodu." V ktorom podnebnom pásme Afriky je táto oblasť?
Znak 1: striedanie obdobia dažďov a obdobia sucha.
Znak 2: vysoké trávy a stáda bylinožravcov.
Prales to nie je (tam prší celý rok), púšť tiež nie (tam takmer neprší).
Oba znaky spolu → pásmo saván (tropické pásmo)

Príklad 3 — súmerné pásma: Na sever od rovníka nasleduje prales, savana, púšť a stredomorské pobrežie. Aké pásma stretneš, keď pôjdeš od rovníka na juh?
Afrikou prechádza rovník takmer stredom, pásma sa preto opakujú zrkadlovo.
Na juhu: prales v povodí Konga, potom savany, potom púšte Kalahari a Namib, na úplnom juhu subtropické pobrežie.
Rovnaké poradie ako na sever → prales, savana, púšť, subtropické (stredomorské) pásmo

Príklad 4 — porovnanie riek: Kongo má vody dosť celý rok, Niger má v období sucha oveľa menej vody. Prečo?
Kongo tečie rovníkovým pásmom, kde prší takmer denne, a rovník pretína dvakrát – vždy má niekde v povodí obdobie dažďov.
Niger tečie cez savany, kde sa strieda obdobie dažďov a sucha, a dotýka sa okraja Sahary.
Rieka má toľko vody, koľko jej dodajú zrážky → prietok rieky závisí od podnebia, ktorým preteká

Príklad 5 — z praxe, život pri Níle: Na mape hustoty zaľudnenia Egypta je takmer všetko prázdne, iba úzky pás pozdĺž jednej rieky je husto osídlený. Prečo?
Takmer celý Egypt je púšť, kde prakticky neprší.
Níl berie vodu z vlhkých oblastí pri svojich prameňoch, a preto cez púšť nevyschne.
Pri rieke je voda na pitie aj na polia, inde nie.
Ľudia žijú tam, kde je voda → obyvatelia Egypta žijú v úzkom páse pozdĺž Nílu

Prečo je to dôležité: podnebie rozhoduje, kde môžu ľudia žiť, čo pestujú a kde majú vodu. Práve preto sa väčšina obyvateľov Afriky sústreďuje pri riekach a vlhkejších pobrežiach, a obrovské púšte sú takmer prázdne. Keď pochopíš pasáty a polohu rovníka, dokážeš vysvetliť rozloženie celej prírody Afriky.

Precvič si

1. Ktorá pomyselná čiara prechádza takmer stredom Afriky?
2. Ako sa volajú stále vetry, ktoré vanú od obratníkov k rovníku?
3. Ktorá rieka je najvodnatejšia v Afrike?
4. Ako sa volajú dve púšte na juhu Afriky?
5. V ktorom pásme prší takmer každý deň a teplota sa počas roka skoro nemení?
6. Prečo Níl nevyschne, aj keď tečie cez púšť? Odpovedz jednou vetou.