Afrika – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Afriky — Afrika je druhý najväčší kontinent na Zemi (po Ázii) s rozlohou približne 30 miliónov km². Leží väčšinou na východnej pologuli a ako jediný kontinent sa rozprestiera takmer rovnomerne na sever aj juh od rovníka, ktorý ju delí takmer na dve polovice. Vďaka tomu cez ňu prechádzajú obratník Raka aj obratník Kozorožca, čo spôsobuje horúce podnebie.

2. Obklopujúce oceány a moria — Afriku obmýva zo západu Atlantický oceán a z východu Indický oceán. Na severe ju od Európy oddeľuje Stredozemné more a na severovýchode leží Červené more, ktoré ju oddeľuje od Arabského polostrova. Tieto vodné plochy boli odjakživa dôležité pre obchod a dopravu.

3. Gibraltársky prieliv — Úzky morský prieliv, ktorý oddeľuje Afriku od Európy (Španielsko) a spája Stredozemné more s Atlantickým oceánom. Je široký len asi 14 km v najužšom mieste, takže Afrika a Európa sú tu veľmi blízko seba. Má veľký dopravný a strategický význam.

4. Suezský prieplav — Umelý vodný kanál na severovýchode Afriky, ktorý spája Stredozemné a Červené more. Oddeľuje Afriku od Ázie a umožňuje lodiam plaviť sa medzi Európou a Áziou bez obeplávania celej Afriky. Vďaka nemu sa Afrika považuje za samostatný kontinent.

5. Členitosť pobrežia — Pobrežie Afriky je málo členité, čiže má pomerne málo zálivov, polostrovov a ostrovov v porovnaní napríklad s Európou. Málo členité pobrežie sťažovalo v minulosti prístup lodí a budovanie prístavov. Najväčším zálivom je Guinejský záliv na západe pri rovníku.

6. Somálsky polostrov — Najväčší polostrov Afriky, nazývaný aj „Africký roh" pre svoj charakteristický tvar pripomínajúci roh nosorožca. Vybieha do Indického oceánu na východe kontinentu. Je to jeden z mála väčších výbežkov inak málo členitého pobrežia.

7. Madagaskar — Najväčší ostrov Afriky a štvrtý najväčší ostrov na svete, ležiaci v Indickom oceáne pri juhovýchodnom pobreží. Od pevniny ho oddeľuje Mozambický prieliv. Vďaka dlhému oddeleniu od pevniny tu žijú jedinečné druhy rastlín a živočíchov (napr. lemury), ktoré inde nenájdeme.

8. Sahara — Najväčšia horúca púšť na svete, ktorá pokrýva veľkú časť severnej Afriky a má rozlohu okolo 9 miliónov km². Tiahne sa od Atlantického oceánu až po Červené more. Vznikla vďaka suchému a horúcemu podnebiu v oblasti obratníka Raka a oddeľuje severnú Afriku od zvyšku kontinentu.

9. Púšť Namib — Pobrežná púšť na juhozápade Afriky pri Atlantickom oceáne, považovaná za jednu z najstarších púští sveta. Vyznačuje sa vysokými piesočnými dunami. Dala meno africkému štátu Namíbia.

10. Pohorie Atlas — Pásmové pohorie na severozápade Afriky (Maroko, Alžírsko, Tunisko), ktoré oddeľuje pobrežie Stredozemného mora od Sahary. Patrí medzi mladé vrásové pohoria a tvorí prirodzenú bariéru voči púštnemu podnebiu. Vďaka nemu je úzky pás pri pobreží úrodnejší.

11. Kilimandžáro — Najvyšší vrch Afriky s výškou 5 895 m, ktorý sa nachádza v Tanzánii vo východnej Afrike. Je to vyhasnutá sopka, na vrchole ktorej leží ľadovec a sneh, hoci sa týči blízko rovníka. Predstavuje samostatne stojaci masív a je obľúbeným cieľom horolezcov.

12. Povrch Afriky — Afrika je prevažne vysoko položený kontinent tvorený rozsiahlymi plošinami a panvami (napr. Kongská a Čadská panva) lemovanými pohoriami. Väčšinu územia tvoria staré pevné plošiny s priemernou nadmorskou výškou okolo 750 m. Nížiny sú len úzke pásy pri pobreží, čo je typický znak povrchu tohto kontinentu.

1. Poučka

Afrika je druhý najväčší svetadiel. Leží na oboch stranách rovníka, takže sa rozprestiera na severnej aj južnej pologuli. Na severe ju obmýva Stredozemné more, na východe Červené more a Indický oceán, na západe Atlantický oceán. Od Európy ju oddeľuje úzky Gibraltársky prieliv, od Ázie umelý Suezský prieplav. Povrch Afriky tvoria najmä rozsiahle plošiny a panvy, miestami sa dvíhajú pohoria (Atlas, Kilimandžáro) a rozkladajú sa veľké púšte (Sahara, Namib).

2. Vysvetlenie

Polohu svetadiela určujeme podľa toho, kde leží voči rovníku a oceánom. - Krok 1 – Rovník: prechádza stredom Afriky, preto je tu najteplejšie podnebie. - Krok 2 – Vody okolo: more je menšia časť oceánu pri pevnine (Stredozemné, Červené); oceán je veľká vodná plocha (Atlantický, Indický). - Krok 3 – Členitosť pobrežia: záliv je more vnikajúce do pevniny (Guinejský záliv), polostrov je pevnina obklopená vodou z troch strán (Somálsky polostrov), ostrov je súš obklopená vodou zo všetkých strán (Madagaskar), prieliv je úzka voda medzi dvoma súšami (Gibraltársky). - Krok 4 – Povrch: plošina je vyvýšená rovina, panva je znížená oblasť, pohorie je skupina vysokých vrchov, púšť je suché územie s málom zrážok.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha: Mesto leží na 30° severnej zemepisnej šírky a 31° východnej zemepisnej dĺžky. Na ktorej severnej/južnej a východnej/západnej pologuli leží a v ktorom podnebnom pásme?
Severná šírka → mesto je na sever od rovníka, teda na severnej pologuli.
Východná dĺžka → leží na východ od nultého poludníka, teda na východnej pologuli.
30° je o niečo severnejšie ako obratník Raka (23,5°), podnebie je tam horúce a suché, ešte nie mierne.
Záver → severná a východná pologuľa, subtropické (horúce suché) podnebie

Príklad 2 — rozlíšenie tvarov pobrežia: Na mape vidíš: súš obklopenú vodou zo všetkých strán pri juhovýchodnom pobreží; pevninu vybiehajúcu do Indického oceánu v tvare rohu; úzku vodu medzi Afrikou a Španielskom. Ako sa volajú tieto tvary?
Súš obklopená vodou zo všetkých strán je ostrov → Madagaskar.
Pevnina obklopená vodou z troch strán je polostrov → Somálsky polostrov (Africký roh).
Úzka voda medzi dvoma súšami je prieliv → Gibraltársky prieliv.
Spolu → Madagaskar – ostrov, Somálsky polostrov – polostrov, Gibraltársky prieliv – prieliv

Príklad 3 — príčina a dôsledok (nadmorská výška): Kilimandžáro leží blízko rovníka, a predsa má na vrchole sneh. Prečo?
Čo viem: vrch má 5 895 m.
Pravidlo: s rastúcou nadmorskou výškou teplota klesá, približne o 6 °C na každých 1 000 m.
Na vrchole je preto o vyše 30 °C chladnejšie ako pri úpätí → vysoká nadmorská výška spôsobuje mráz a sneh aj pri rovníku

Príklad 4 — príčina a dôsledok (púšť a osídlenie): Prečo vo vnútri Sahary žije veľmi málo ľudí, kým pri Níle a na pobreží Stredozemného mora je ľudí veľa?
Sahara leží v oblasti obratníka Raka, je horúca a takmer tam neprší.
Bez vody sa nedá pestovať ani chovať dobytok.
Pri rieke a pri mori je voda a úrodnejšia pôda → ľudia sa sústreďujú tam, kde je voda

Príklad 5 — porovnanie dvoch púští: Porovnaj Saharu a Namib podľa polohy a veľkosti.
Sahara: sever Afriky, od Atlantiku po Červené more, okolo 9 miliónov km², najväčšia horúca púšť sveta.
Namib: úzka pobrežná púšť na juhozápade pri Atlantiku, s vysokými dunami.
Spoločné: obe sú horúce púšte. Rozdiel: poloha a rozloha → Sahara je na severe a obrovská, Namib je na juhozápade, malá a pobrežná

Príklad 6 — z bežného života (doprava): Loď vezie tovar z Ázie do Európy. Akou cestou sa vyhne obeplávaniu celej Afriky?
Medzi Červeným a Stredozemným morom je umelý kanál.
Loď prejde z Indického oceánu cez Červené more a kanál do Stredozemného mora.
Cesta je o tisíce kilometrov kratšia → cez Suezský prieplav

Prečo je to dôležité: poznať polohu a povrch Afriky pomáha pochopiť, prečo je niekde púšť a inde prales, kade vedú lodné cesty, kde žijú ľudia a kde sa ťažia suroviny. Bez čítania mapy by sme sa vo svetadiele nevedeli zorientovať.

Precvič si

1. Ktorý je najvyšší vrch Afriky?
2. Ktorá púšť dala meno štátu Namíbia?
3. Ktorý oceán obmýva Afriku zo západu?
4. Ako sa volá najväčší záliv Afriky a na ktorej strane kontinentu leží?
5. Ktoré pohorie oddeľuje pobrežie Stredozemného mora od Sahary?
6. Ktoré dve rovnobežky (obratníky) prechádzajú Afrikou a prečo je to pre podnebie dôležité? Odpovedz jednou vetou.