7. ročník › Geografia › Geografia
0. Kľúčové fakty
-
Poloha na rovníku — Afrika je jediný kontinent, ktorý takmer symetricky prekrýva rovník (0°), a leží zároveň na nultom poludníku, takže sa rozprestiera vo všetkých štyroch pologuliach. Vďaka tomu sa väčšina svetadielu nachádza v teplom (tropickom) pásme, čo zásadne určuje jej horúce podnebie a rozmiestnenie prírodných pásiem.
-
Rozloha a poradie — S rozlohou približne 30 miliónov km² je Afrika druhý najväčší kontinent na svete (po Ázii) a zaberá asi pätinu súše. Jej obrovská plocha siaha od Stredozemného mora na severe až po mys Dobrej nádeje na juhu, čím prechádza naprieč viacerými podnebnými pásmami.
-
Krajné body a obkolesujúce moria — Afriku obmýva na severe Stredozemné more, na východe Červené more a Indický oceán a na západe Atlantický oceán. Severný okraj tvorí mys Ras ben Sakka (Tunisko) a najjužnejší bod je mys Agulhas (Ihlový mys), čo žiak vie ukázať na mape pri určovaní polohy.
-
Suezský prieplav a Gibraltársky prieliv — Na severovýchode spája Afriku s Áziou len úzka Sinajská šija, ktorou bol prekopaný Suezský prieplav (otvorený 1869) — dôležitá lodná cesta medzi Stredozemným a Červeným morom. Na severozápade ju od Európy oddeľuje len úzky Gibraltársky prieliv, takže Afrika a Európa sú tu vzdialené približne 14 km.
-
Povrch — prevaha náhorných plošín — Afrika je „kontinent plošín": prevažujú rozsiahle náhorné plošiny a panvy (napr. panva Kongo, Kalahari), pričom nížiny tvoria len úzke pásy pri pobreží. Vnútrozemie je vyzdvihnuté do výšky, preto sa Afrika označuje ako pomerne „vysoký" kontinent s malou členitosťou pobrežia.
-
Kilimandžáro a najvyššie pohoria — Najvyšším bodom Afriky je sopečný masív Kilimandžáro (5895 m) v Tanzánii, ktorý má napriek polohe blízko rovníka na vrchole sneh a ľadovce. Na severozápade sa tiahne pohorie Atlas, na východe Etiópska vysočina — tieto výškové rozdiely ovplyvňujú miestne podnebie a vodstvo.
-
Východoafrická priekopová prepadlina — Naprieč východom Afriky sa tiahne Východoafrická priekopová prepadlina (riftová dolina), kde sa zemská kôra postupne trhá a vzďaľuje. Tu vznikli hlboké jazerá, sopky aj rad zlomov; je to geologicky aktívna oblasť, ktorá raz môže Afriku rozdeliť.
-
Sahara — najväčšia horúca púšť — Na severe leží Sahara, najväčšia horúca púšť sveta (asi 9 miliónov km²), ktorá tvorí prirodzenú prekážku medzi severnou a subsaharskou Afrikou. Na juhu kontinentu sa nachádzajú menšie púšte Kalahari a Namib; púšte vznikajú v oblasti obratníkov, kde prevláda suchý zostupný vzduch.
-
Podnebné pásma symetricky okolo rovníka — Pretože rovník prechádza stredom Afriky, podnebné pásma sa striedajú takmer zrkadlovo na sever aj na juh: rovníkové (vlhké, dažďové lesy) → savany (striedanie období sucha a dažďov) → púšťové (obratníkové) → subtropické (Stredozemie a juh). Toto pravidelné usporiadanie je pre Afriku typické a žiak ho vie odčítať z mapy.
-
Rieka Níl a ďalšie veľtoky — Cez severovýchod Afriky tečie Níl, najdlhšia rieka sveta (približne 6650 km), ktorá ústi do Stredozemného mora a po tisícročia umožňuje život uprostred púšte v Egypte. Ďalšie významné rieky sú Kongo (najvodnatejšia v Afrike), Niger v západnej Afrike a Zambezi na juhu s Viktóriinými vodopádmi.
-
Veľké jazerá — V oblasti priekopovej prepadliny leží Tanganika, jedno z najhlbších jazier sveta (vyše 1400 m), a neďaleko najväčšie africké jazero Viktóriino jazero, z ktorého vyteká Níl. Tieto jazerá sú dôležitými zásobárňami sladkej vody a centrami rybolovu pre okolité štáty.
-
Vodopády a vodné bohatstvo — Na rieke Zambezi sa nachádzajú Viktóriine vodopády (Mosi-oa-Tunya, „dym, ktorý hrmí") — jeden z najmohutnejších vodopádov sveta. Veľké rieky a vodopády majú obrovský význam pre výrobu elektrickej energie (vodné elektrárne), zavlažovanie a dopravu vo vnútrozemí.
1. Poučka
Afrika je druhý najväčší svetadiel. Leží na oboch stranách rovníka, preto je to najteplejší kontinent. Rovník ňou prechádza približne v strede, takže podnebné pásma sa od rovníka na sever aj na juh symetricky opakujú. Afriku obmývajú Atlantický a Indický oceán a oddeľuje ju Stredozemné a Červené more. Povrch tvoria najmä rozsiahle náhorné plošiny, veľké rieky (Níl, Kongo) a jazerá vo Východoafrickej priekopovej prepadline.
2. Vysvetlenie
Poďme po krokoch:
- Poloha: Afrika leží na južnej pologuli aj na severnej pologuli — rovník ju delí takmer napoly. Väčšina kontinentu leží v tropickom (horúcom) pásme. Na východe ju od Ázie delí len úzky Suezský prieplav.
- Hranice (oceány a moria): na západe Atlantický oceán, na východe Indický oceán, na severe Stredozemné more, na severovýchode Červené more.
- Povrch: Afrika je „vysoký" kontinent — prevažujú náhorné plošiny. Najvyšší vrch je sopka Kilimandžáro (5895 m), najnižšie miesto je hladina jazera Assal. Na severe leží púšť Sahara, najväčšia horúca púšť sveta.
- Podnebné pásma: keďže rovník je v strede, pásma sa symetricky opakujú — pri rovníku rovníkové (vlhké, dažďové pralesy), ďalej savany, potom púštne (Sahara, Kalahari) a na okrajoch (sever a juh) subtropické pásmo so stredomorským podnebím.
- Vodstvo: najdlhšia rieka Níl (tečie na sever do Stredozemného mora), Kongo (najvodnatejšia, pri rovníku), ďalej Niger a Zambezi (na nej vodopády Viktória). Veľké jazerá: Viktóriino (najväčšie v Afrike), Tanganika, Malawi.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — zemepisná poloha a pologule: Afriku pretína rovník (0° zemepisnej šírky) aj nultý poludník (0° zemepisnej dĺžky). Na ktorých pologuliach leží?
Rovník delí Zem na severnú a južnú pologuľu – Afrika leží na oboch stranách rovníka.
Nultý poludník delí Zem na západnú a východnú pologuľu – Afrika leží na oboch jeho stranách.
Záver → na všetkých štyroch pologuliach (severnej, južnej, západnej aj východnej)
Príklad 2 — symetria podnebných pásem: Cestuješ z Konga (pri rovníku) na sever do Egypta. Aké podnebné pásma prejdeš? A čo keby si išiel z Konga na juh?
Pravidlo: rovník je v strede Afriky, preto sa pásma na sever aj na juh opakujú zrkadlovo.
Na sever: rovníkové (dažďový prales) → savany → púštne (Sahara) → subtropické (pobrežie Stredozemného mora).
Na juh: rovníkové → savany → púštne (Kalahari, Namib) → subtropické (okolie mysu Dobrej nádeje).
Záver → v oboch smeroch rovnaké poradie: prales, savana, púšť, subtropy
Príklad 3 — výška a teplota: Kilimandžáro leží takmer na rovníku, a predsa má na vrchole sneh. Prečo?
Čo viem: teplota s výškou klesá, približne o 0,6 °C na každých 100 m.
Kilimandžáro má 5895 m, teda asi 59 × 100 m.
59 × 0,6 ≈ 35 °C – o toľko je na vrchole chladnejšie ako pri hladine mora.
Pri úpätí je okolo 25 až 30 °C, na vrchole teda pod nulou → sneh drží, lebo s výškou klesá teplota
Príklad 4 — mierka mapy: Na mape s mierkou 1 : 1 000 000 meriaš šírku Gibraltárskeho prielivu medzi Európou a Afrikou: 1,4 cm. Koľko kilometrov to je v skutočnosti?
Mierka 1 : 1 000 000 znamená, že 1 cm na mape = 1 000 000 cm = 10 km v skutočnosti.
1,4 × 10 km = 14 km
Výsledok → asi 14 km
Príklad 5 — rieka podľa znakov: Ktorá africká rieka tečie cez púšť na sever do Stredozemného mora a vyteká z Viktóriinho jazera?
Do Stredozemného mora ústi z veľkých afrických riek len jedna.
Tečie cez púšť a umožnila život starovekému Egyptu.
Záver → Níl
Príklad 6 — z praxe, lodná doprava: Loď vezie tovar z Číny do Európy. Prečo kapitán chce plávať cez Suezský prieplav a nie okolo celej Afriky?
Suezský prieplav spája Červené more so Stredozemným cez Sinajskú šiju.
Bez neho by loď musela obplávať celú Afriku okolo mysu Dobrej nádeje.
Cesta cez prieplav je oveľa kratšia, šetrí čas aj palivo.
Záver → Suezský prieplav výrazne skracuje cestu medzi Áziou a Európou
Prečo je to dôležité: keď vieš určiť polohu a prírodné pomery, dokážeš na mape vysvetliť, kde je horúco, kde rastie prales či púšť, kade tečú rieky a prečo ľudia žijú práve tam. To je základ pre pochopenie hospodárstva, obyvateľstva aj problémov sveta.
Precvič si
- Ktorý je najvyšší vrch Afriky?
- Ktorá je najväčšia horúca púšť sveta?
- Ktorý oceán obmýva Afriku zo západu?
- Ktorá africká rieka je najvodnatejšia?
- Prečo je Afrika označovaná ako „kontinent plošín"?
- Na mape s mierkou 1 : 5 000 000 má priama vzdialenosť dvoch miest pri Níle 6 cm. Koľko je to kilometrov?
Ukáž riešenia
- Sopečný masív v Tanzánii, 5895 m → Kilimandžáro
- Leží na severe Afriky, má asi 9 miliónov km² → Sahara
- Na západe je Atlantický, na východe Indický oceán → Atlantický oceán
- Tečie v oblasti rovníka, kde veľa prší → Kongo
- Prevažujú rozsiahle vyzdvihnuté náhorné plošiny a panvy, nížiny sú len pri pobreží → väčšinu povrchu tvoria náhorné plošiny
- 1 cm = 5 000 000 cm = 50 km; 6 × 50 km = 300 km → 300 km