- Vymenuj moria a oceány, ktoré obmývajú Afriku (sever, západ, východ).
- Opíš, ako sa mení rastlinstvo, keď ideme od rovníka smerom k obratníku Raka (vymenuj pásma v poradí).
- Priraď rieky k ich vlastnostiam: Níl, Kongo, Zambezi — (najdlhšia / najvodnatejšia / Viktóriine vodopády).
- Vysvetli vlastnými slovami, prečo je Afrika najteplejším svetadielom.
- Urči, ktoré z týchto pojmov patria k povrchu Afriky a ktoré k vodstvu: Kilimandžáro, Viktóriino jazero, Východoafrická priekopová prepadlina, Niger.
Afrika — poloha a prírodné pomery Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Poloha Afriky — Afrika je druhý najväčší kontinent sveta (po Ázii) s rozlohou približne 30 miliónov km². Leží na oboch stranách rovníka, takže sa rozkladá na severnej aj južnej pologuli, a takmer celá sa nachádza v tropickom pásme. Od Európy ju oddeľuje Stredozemné more a úzky Gibraltársky prieliv, od Ázie Červené more a Suezský prieplav.
-
Obklopujúce oceány a moria — Afriku obmýva na západe Atlantický oceán, na východe Indický oceán, na severe Stredozemné more a na severovýchode Červené more. Suezský prieplav, ktorý spája Stredozemné a Červené more, umelo oddeľuje Afriku od Ázie a je dôležitou námornou cestou pre svetový obchod.
-
Rovník, obratníky a symetria podnebia — Rovníkom prechádza stred Afriky, pričom kontinent pretínajú aj obratník Raka (na severe) a obratník Kozorožca (na juhu). Vďaka tomu sa podnebné a rastlinné pásma opakujú takmer zrkadlovo na sever aj na juh od rovníka, čo je pre Afriku typická a dobre zapamätateľná črta.
-
Povrch — náhorné plošiny — Afrika je prevažne plošinatý kontinent s vysokou priemernou nadmorskou výškou, tvorený rozsiahlymi náhornými plošinami a panvami. Nížiny sú len úzke pásy pri pobreží, čo spôsobuje, že mnohé rieky tečú z vnútrozemia cez okraje plošín a vytvárajú vodopády a pereje, ktoré sťažujú lodnú dopravu.
-
Najvyšší vrch — Kilimandžáro — Najvyšším bodom Afriky je sopečný masív Kilimandžáro (5 895 m n. m.) v Tanzánii, ktorého vrchol Uhuru je pokrytý ľadovcom napriek tomu, že leží blízko rovníka. Je to vyhasnutá sopka a symbol východnej Afriky.
-
Východoafrická priekopová prepadlina — Cez východnú Afriku sa tiahne Východoafrická priekopová prepadlina (riftové údolie), kde sa zemská kôra postupne rozťahuje a oddeľuje. Práve tu vznikli sopky, hlboké jazerá (napr. Tanganika) a viaceré nálezy najstarších predkov človeka, preto sa táto oblasť nazýva „kolíska ľudstva".
-
Sahara — najväčšia horúca púšť — Sahara v severnej Afrike je s rozlohou okolo 9 miliónov km² najväčšou horúcou púšťou na svete, takmer takou veľkou ako celá Európa. Vyznačuje sa extrémnym suchom, veľkými dennými teplotnými rozdielmi a pieskovými i kamenistými oblasťami; na juhu prechádza do suchej oblasti Sahel.
-
Rieka Níl — najdlhšia rieka sveta — Níl je s dĺžkou približne 6 650 km najdlhšia rieka Afriky aj sveta a vlieva sa do Stredozemného mora rozsiahlou deltou. Už v staroveku umožnil vznik egyptskej civilizácie, pretože jeho pravidelné záplavy zúrodňovali okolitú púštnu krajinu.
-
Ďalšie veľké rieky — Medzi významné africké rieky patria Kongo (najvodnatejšia rieka Afriky, tečúca cez rovníkové pralesy), Niger v západnej Afrike a Zambezi na juhu, na ktorom ležia známe Viktóriine vodopády. Mnohé africké rieky majú nepravidelný prietok závislý od období dažďov a sucha.
-
Jazerá a Viktóriino jazero — Najväčším africkým jazerom je Viktóriino jazero vo východnej Afrike, ktoré je zároveň jedným z najväčších sladkovodných jazier sveta a prameňom jednej z vetiev Nílu. Hlboké jazerá v riftovom údolí (Tanganika, Malawi) vznikli v prepadlinách a patria medzi najhlbšie na Zemi.
-
Podnebné pásma symetricky od rovníka — Od rovníka smerom na sever aj juh sa pravidelne striedajú podnebné pásma: rovníkové (horúce a vlhké celý rok), striedavo vlhké (savany s obdobím dažďov a sucha), tropické suché (púšte ako Sahara a Kalahari) a na okrajoch kontinentu subtropické pásmo so stredomorským podnebím. Toto usporiadanie priamo určuje, aké rastlinstvo na danom mieste rastie.
-
Rastlinstvo — od pralesa po púšť — Pri rovníku rastú husté vlhké rovníkové pralesy (dažďové lesy), ktoré smerom od rovníka prechádzajú do savan s vysokými trávami a ojedinelými stromami (akácie, baobaby). V púštnych oblastiach je rastlinstvo veľmi chudobné a sústreďuje sa do oáz, zatiaľ čo na severnom a južnom okraji kontinentu rastie stredomorská vegetácia.
-
Najsevernejší a najjužnejší bod — Najsevernejší bod Afriky leží v Tunisku pri Stredozemnom mori, najjužnejším bodom je mys Ihla (Agulhas) v Juhoafrickej republike. Najjužnejšia časť kontinentu má príjemné stredomorské podnebie, vďaka čomu sa tam darí poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.
-
Madagaskar a ostrovy — Najväčším ostrovom pri Afrike je Madagaskar v Indickom oceáne, oddelený Mozambickým prielivom. Vďaka dlhej izolácii sa tam vyvinuli jedinečné druhy rastlín a živočíchov (napr. lemury), ktoré inde na svete nežijú.
1. Poučka
Afrika je druhý najväčší a najteplejší svetadiel. Leží takmer súmerne na oboch stranách rovníka, preto ňou prechádza rovník aj oba obratníky. Jej povrch tvoria najmä rozsiahle plošiny a panvy, podnebné pásma sú rozložené symetricky okolo rovníka a od neho na sever aj juh sa pravidelne striedajú (tropické dažďové lesy → savany → púšte → subtrópy).
2. Vysvetlenie
Postupne krok za krokom:
- Poloha — Afrika leží na východnej pologuli, južne od Európy (oddeľuje ich Stredozemné more). Na severe ju obmýva Stredozemné more, na západe Atlantický oceán, na východe Indický oceán a Červené more. So Áziou ju spája Suezská šija.
- Rovník a obratníky — rovník prechádza stredom Afriky, takže väčšia časť svetadiela leží v teplom (tropickom) pásme. Preto je Afrika najteplejší svetadiel.
- Povrch — prevažujú vysoké plošiny a panvy. Najvyšší vrch je sopka Kilimandžáro (5 895 m). Na východe je Východoafrická priekopová prepadlina s množstvom jazier a sopiek.
- Podnebné pásma — okolo rovníka je horúco a vlhko, smerom k obratníkom pribúda sucho (Sahara na severe, Kalahari/Namib na juhu), pri pobreží Stredozemného mora a na úplnom juhu je mierne, subtropické podnebie.
- Vodstvo — najdlhšia rieka je Níl, najvodnatejšia Kongo, ďalej Niger a Zambezi (vodopády Viktóriine). Najväčšie jazero je Viktóriino jazero.
- Rastlinstvo — kopíruje podnebné pásma: dažďový prales pri rovníku → savany s trávou a ojedinelými stromami → púšte takmer bez rastlín → tvrdolistá vegetácia v subtrópoch.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Sahara je najväčšia horúca púšť na svete (sever Afriky). Ukazuje, ako vyzerá oblasť s extrémnym suchom — pomáha pochopiť, prečo tam žije málo ľudí.
- Níl napriek tomu, že tečie cez púšť, prináša vodu do Egypta — bez neho by tam nebolo poľnohospodárstvo. Voda rozhoduje o tom, kde ľudia môžu žiť.
- Kilimandžáro pri rovníku má na vrchole sneh, hoci dole je horúco. Dokazuje, že s nadmorskou výškou teplota klesá (výšková stupňovitosť).
- Savany (napr. Serengeti) sú domovom veľkých zvierat (slony, levy, zebry). Sú dôležité pre cestovný ruch a ochranu prírody.
- Suezský prieplav v Suezskej šiji spája Stredozemné a Červené more — je to jedna z najdôležitejších lodných ciest sveta, skracuje cestu medzi Európou a Áziou.
- Symetria pásem — keď prejdeme od rovníka na sever aj na juh, opakuje sa rovnaké poradie pásem. Pomáha to predpovedať, aké počasie a rastlinstvo kde nájdeme.
Prečo je to dôležité: poloha vzhľadom na rovník vysvetľuje podnebie, podnebie vysvetľuje rastlinstvo aj vodstvo a to všetko spolu rozhoduje o tom, kde a ako môžu ľudia žiť, pestovať plodiny a cestovať.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.