Afrika — poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Afriky — Afrika je druhý najväčší kontinent sveta (po Ázii) s rozlohou približne 30 miliónov km². Leží na oboch stranách rovníka, takže sa rozkladá na severnej aj južnej pologuli, a takmer celá sa nachádza v tropickom pásme. Od Európy ju oddeľuje Stredozemné more a úzky Gibraltársky prieliv, od Ázie Červené more a Suezský prieplav.

2. Obklopujúce oceány a moria — Afriku obmýva na západe Atlantický oceán, na východe Indický oceán, na severe Stredozemné more a na severovýchode Červené more. Suezský prieplav, ktorý spája Stredozemné a Červené more, umelo oddeľuje Afriku od Ázie a je dôležitou námornou cestou pre svetový obchod.

3. Rovník, obratníky a symetria podnebia — Rovníkom prechádza stred Afriky, pričom kontinent pretínajú aj obratník Raka (na severe) a obratník Kozorožca (na juhu). Vďaka tomu sa podnebné a rastlinné pásma opakujú takmer zrkadlovo na sever aj na juh od rovníka, čo je pre Afriku typická a dobre zapamätateľná črta.

4. Povrch — náhorné plošiny — Afrika je prevažne plošinatý kontinent s vysokou priemernou nadmorskou výškou, tvorený rozsiahlymi náhornými plošinami a panvami. Nížiny sú len úzke pásy pri pobreží, čo spôsobuje, že mnohé rieky tečú z vnútrozemia cez okraje plošín a vytvárajú vodopády a pereje, ktoré sťažujú lodnú dopravu.

5. Najvyšší vrch — Kilimandžáro — Najvyšším bodom Afriky je sopečný masív Kilimandžáro (5 895 m n. m.) v Tanzánii, ktorého vrchol Uhuru je pokrytý ľadovcom napriek tomu, že leží blízko rovníka. Je to spiaca (nečinná) sopka a symbol východnej Afriky.

6. Východoafrická priekopová prepadlina — Cez východnú Afriku sa tiahne Východoafrická priekopová prepadlina (riftové údolie), kde sa zemská kôra postupne rozťahuje a oddeľuje. Práve tu vznikli sopky, hlboké jazerá (napr. Tanganika) a viaceré nálezy najstarších predkov človeka, preto sa táto oblasť nazýva „kolíska ľudstva".

7. Sahara — najväčšia horúca púšť — Sahara v severnej Afrike je s rozlohou okolo 9 miliónov km² najväčšou horúcou púšťou na svete, takmer takou veľkou ako celá Európa. Vyznačuje sa extrémnym suchom, veľkými dennými teplotnými rozdielmi a pieskovými i kamenistými oblasťami; na juhu prechádza do suchej oblasti Sahel.

8. Rieka Níl — najdlhšia rieka sveta — Níl je s dĺžkou približne 6 650 km najdlhšia rieka Afriky aj sveta a vlieva sa do Stredozemného mora rozsiahlou deltou. Už v staroveku umožnil vznik egyptskej civilizácie, pretože jeho pravidelné záplavy zúrodňovali okolitú púštnu krajinu.

9. Ďalšie veľké rieky — Medzi významné africké rieky patria Kongo (najvodnatejšia rieka Afriky, tečúca cez rovníkové pralesy), Niger v západnej Afrike a Zambezi na juhu, na ktorom ležia známe Viktóriine vodopády. Mnohé africké rieky majú nepravidelný prietok závislý od období dažďov a sucha.

10. Jazerá a Viktóriino jazero — Najväčším africkým jazerom je Viktóriino jazero vo východnej Afrike, ktoré je zároveň jedným z najväčších sladkovodných jazier sveta a prameňom jednej z vetiev Nílu. Hlboké jazerá v riftovom údolí (Tanganika, Malawi) vznikli v prepadlinách a patria medzi najhlbšie na Zemi.

11. Podnebné pásma symetricky od rovníka — Od rovníka smerom na sever aj juh sa pravidelne striedajú podnebné pásma: rovníkové (horúce a vlhké celý rok), striedavo vlhké (savany s obdobím dažďov a sucha), tropické suché (púšte ako Sahara a Kalahari) a na okrajoch kontinentu subtropické pásmo so stredomorským podnebím. Toto usporiadanie priamo určuje, aké rastlinstvo na danom mieste rastie.

12. Rastlinstvo — od pralesa po púšť — Pri rovníku rastú husté vlhké rovníkové pralesy (dažďové lesy), ktoré smerom od rovníka prechádzajú do savan s vysokými trávami a ojedinelými stromami (akácie, baobaby). V púštnych oblastiach je rastlinstvo veľmi chudobné a sústreďuje sa do oáz, zatiaľ čo na severnom a južnom okraji kontinentu rastie stredomorská vegetácia.

13. Najsevernejší a najjužnejší bod — Najsevernejší bod Afriky leží v Tunisku pri Stredozemnom mori, najjužnejším bodom je mys Ihla (Agulhas) v Juhoafrickej republike. Najjužnejšia časť kontinentu má príjemné stredomorské podnebie, vďaka čomu sa tam darí poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.

14. Madagaskar a ostrovy — Najväčším ostrovom pri Afrike je Madagaskar v Indickom oceáne, oddelený Mozambickým prielivom. Vďaka dlhej izolácii sa tam vyvinuli jedinečné druhy rastlín a živočíchov (napr. lemury), ktoré inde na svete nežijú.

1. Poučka

Afrika je druhý najväčší a najteplejší svetadiel. Leží takmer súmerne na oboch stranách rovníka, preto ňou prechádza rovník aj oba obratníky. Jej povrch tvoria najmä rozsiahle plošiny a panvy, podnebné pásma sú rozložené symetricky okolo rovníka a od neho na sever aj juh sa pravidelne striedajú (tropické dažďové lesy → savany → púšte → subtrópy).

2. Vysvetlenie

Postupne krok za krokom:

1. Poloha — Afrika leží na všetkých štyroch pologuliach (prechádza ňou rovník aj nultý poludník), južne od Európy (oddeľuje ich Stredozemné more). Na severe ju obmýva Stredozemné more, na západe Atlantický oceán, na východe Indický oceán a Červené more. So Áziou ju spája Suezská šija.
2. Rovník a obratníky — rovník prechádza stredom Afriky, takže väčšia časť svetadiela leží v teplom (tropickom) pásme. Preto je Afrika najteplejší svetadiel.
3. Povrch — prevažujú vysoké plošiny a panvy. Najvyšší vrch je sopka Kilimandžáro (5 895 m). Na východe je Východoafrická priekopová prepadlina s množstvom jazier a sopiek.
4. Podnebné pásma — okolo rovníka je horúco a vlhko, smerom k obratníkom pribúda sucho (Sahara na severe, Kalahari/Namib na juhu), pri pobreží Stredozemného mora a na úplnom juhu je mierne, subtropické podnebie.
5. Vodstvo — najdlhšia rieka je Níl, najvodnatejšia Kongo, ďalej Niger a Zambezi (vodopády Viktóriine). Najväčšie jazero je Viktóriino jazero.
6. Rastlinstvo — kopíruje podnebné pásma: dažďový prales pri rovníku → savany s trávou a ojedinelými stromami → púšte takmer bez rastlín → tvrdolistá vegetácia v subtrópoch.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — porovnanie rozlôh: Sahara má asi 9 miliónov km², Afrika asi 30 miliónov km². Akú časť Afriky zaberá Sahara a s čím sa dá porovnať?
9 : 30 = 0,3, teda asi 30 %, takmer tretina svetadiela.
Európa má asi 10 miliónov km², Sahara je teda takmer taká veľká ako celá Európa.
Výsledok → Sahara zaberá asi tretinu Afriky a je takmer taká veľká ako Európa

Príklad 2 — miestny čas a zemepisná dĺžka: Najzápadnejší cíp Afriky leží približne na 17° západnej dĺžky, najvýchodnejší približne na 51° východnej dĺžky. O koľko hodín skôr vychádza slnko na východe Afriky ako na západe?
Body ležia na opačných stranách nultého poludníka, dĺžky sa sčítajú: 17° + 51° = 68°.
Zem sa otočí o 15° za 1 hodinu: 68° : 15° ≈ 4,5.
Výsledok → asi o 4 a pol hodiny

Príklad 3 — čítanie klimadiagramu: Klimadiagram mesta v Afrike ukazuje teplotu celý rok okolo 25 °C, v niekoľkých mesiacoch vysoké stĺpce zrážok a v ostatných mesiacoch takmer žiadne zrážky. Do akého pásma patrí a aké rastlinstvo tam rastie?
Teplo celý rok → tropy.
Zrážky nie celý rok, ale striedanie obdobia dažďov a obdobia sucha → nie rovníkový prales, ale striedavo vlhké pásmo.
Pri takom podnebí rastie vysoká tráva s ojedinelými stromami (akácie, baobaby).
Záver → striedavo vlhké pásmo, savana

Príklad 4 — vznik tvaru povrchu: Ako vznikla Východoafrická priekopová prepadlina a prečo sú v nej hlboké jazerá a sopky?
Zemská kôra sa tu rozťahuje a trhá, kryhy pozdĺž zlomov poklesávajú.
Vznikajú dlhé hlboké prepadliny, ktoré sa naplnili vodou (Tanganika, Malawi).
Zlomami vystupuje magma na povrch, tak vznikli sopky (napr. Kilimandžáro).
Záver → vznikla rozťahovaním zemskej kôry, jazerá vyplnili prepadliny a magma vytvorila sopky

Príklad 5 — príčina a dôsledok (plošiny a doprava): Prečo sa po veľkých afrických riekach nedá doplávať loďou z oceánu hlboko do vnútrozemia?
Afrika je kontinent náhorných plošín, nížiny sú len úzke pásy pri pobreží.
Rieky stekajú z vysokých plošín cez ich okraje k moru a vytvárajú vodopády a pereje.
Loď z oceánu narazí na prvý vodopád a ďalej nepokračuje.
Záver → vodopády a pereje na okrajoch plošín zastavujú lodnú dopravu

Príklad 6 — z praxe, izolácia ostrova: Turista na Madagaskare fotí lemury a dozvie sa, že vo voľnej prírode žijú len tam. Prečo?
Madagaskar je veľký ostrov oddelený od Afriky Mozambickým prielivom.
Živočíchy sa tu dlho vyvíjali oddelene a nemohli sa rozšíriť na pevninu.
Záver → dlhá izolácia ostrova umožnila vznik jedinečných druhov

Prečo je to dôležité: poloha vzhľadom na rovník vysvetľuje podnebie, podnebie vysvetľuje rastlinstvo aj vodstvo a to všetko spolu rozhoduje o tom, kde a ako môžu ľudia žiť, pestovať plodiny a cestovať.

Precvič si

1. Ktoré dva obratníky pretínajú Afriku?
2. Ako sa volá najjužnejší bod Afriky?
3. Ako sa nazýva suchá oblasť na južnom okraji Sahary?
4. Prečo sa oblasť Východoafrickej priekopovej prepadliny nazýva „kolíska ľudstva"?
5. Prečo boli záplavy Nílu pre starovekých Egypťanov užitočné?
6. Na mape s mierkou 1 : 15 000 000 meria Afrika od severu na juh asi 53 cm. Aká je jej skutočná dĺžka?