Amerika – podnebie a vodstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rozloha cez všetky podnebné pásma — Amerika sa tiahne od ďalekého severu (Aljaška, Kanada) až po ďaleký juh (Ohňová zem) cez celú zemeguľu od polárneho po polárny kruh. Práve preto na nej nájdeme všetky podnebné pásma sveta: studené, mierne, subtropické, tropické aj rovníkové. To z nej robí svetadiel s najpestrejšou prírodou.

2. Studené podnebné pásmo na severe — Sever Kanady a Aljaška ležia v studenom pásme s dlhými mrazivými zimami a krátkym chladným letom. Rastie tu tundra a ihličnaté lesy (tajga), pôda je často trvalo zamrznutá. Ľudí tu žije málo, lebo podmienky na život sú náročné.

3. Mierne pásmo strednej časti — Väčšina USA a juh Kanady ležia v miernom pásme so štyrmi ročnými obdobiami. Toto pásmo má príjemné podnebie pre poľnohospodárstvo aj život, preto je tu najviac obyvateľov a veľkých miest. Podobá sa nášmu podnebiu na Slovensku.

4. Tropické a rovníkové pásmo na juhu — Stredná Amerika a sever Južnej Ameriky ležia pri rovníku, kde je celý rok horúco a vlhko. Tu rastie tropický dažďový prales (Amazónia), najväčší prales na svete. Pri rovníku takmer každý deň prší a panuje stála vysoká teplota.

5. Morské prúdy ovplyvňujú podnebie — Pri pobrežiach Ameriky tečú teplé aj studené morské prúdy, ktoré výrazne menia počasie na súši. Teplý Golfský prúd otepľuje východné pobrežie Severnej Ameriky, studený Humboldtov (Peruánsky) prúd ochladzuje západné pobrežie Južnej Ameriky a spôsobuje tam suché púšte (napr. Atacama). Prúdy sú akoby „teplovody a chladiče" oceánu.

6. Amazonka – najvodnatejšia rieka sveta — Amazonka v Južnej Amerike preteká cez tropický prales a do oceánu prináša najviac vody zo všetkých riek na svete. Je druhá najdlhšia rieka sveta (po Níle), dlhá približne 6 400 km, a má tisíce prítokov. Vďaka obrovskému množstvu vody je domovom pre nespočetné druhy rastlín a živočíchov.

7. Mississippi s Missouri — Najdôležitejšia riečna sústava Severnej Ameriky je Mississippi spolu s prítokom Missouri, spolu dlhá okolo 6 000 km. Tečie stredom USA a vlieva sa do Mexického zálivu. Slúži na lodnú dopravu, závlahy polí aj ako zdroj pitnej vody pre milióny ľudí.

8. Veľké kanadské jazerá — Na hranici USA a Kanady leží päť obrovských sladkovodných jazier: Hornie, Michiganské, Huronské, Erijské a Ontárijské. Tvoria najväčšiu zásobu sladkej vody na svete spojenú do jedného systému. Najväčšie z nich, Hornie jazero (Lake Superior), je rozlohou najväčšie sladkovodné jazero sveta.

9. Niagarské vodopády — Medzi Erijským a Ontárijským jazerom sa nachádzajú slávne Niagarské vodopády, kde voda padá z výšky vyše 50 metrov. Sú jednou z najnavštevovanejších prírodných pamiatok sveta a zároveň zdrojom elektrickej energie z vodných elektrární. Ukazujú, akú obrovskú silu má pretekajúca voda.

10. Salto Ángel – najvyšší vodopád sveta — Vo Venezuele v Južnej Amerike sa nachádza Salto Ángel (Anjelský vodopád), najvyšší vodopád na svete s výškou takmer 1 000 metrov. Voda padá z plochej stolovej hory tak vysoko, že sa časť cestou rozpráši na hmlu. Je dôkazom, aká pestrá a dramatická je príroda Ameriky.

11. Panamský prieplav — V najužšej časti Strednej Ameriky prekopali ľudia Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický a Tichý oceán. Lode tak nemusia oboplávať celú Južnú Ameriku a ušetria tisíce kilometrov cesty. Je to jedna z najdôležitejších vodných ciest sveta pre svetový obchod.

12. Význam vodstva pre ľudí — Rieky a jazerá Ameriky majú obrovský význam: poskytujú pitnú vodu, vodu na zavlažovanie polí a slúžia ako dopravné cesty pre lode. Na riekach stoja vodné elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu, a okolo vody vznikali veľké mestá. Bez vodstva by život a hospodárstvo svetadiela neboli možné.

1. Poučka

Amerika sa rozprestiera od severného po južný pól, preto sa v nej striedajú všetky podnebné pásma: studené (polárne), mierne, subtropické, tropické a opäť mierne na juhu. V Amerike tečú jedny z najväčších riek sveta (Amazonka, Mississippi, Paraná, Mackenzie) a nachádzajú sa tu rozľahlé jazerá (Veľké kanadské jazerá, jazero Titicaca). Rieky a jazerá sú dôležité ako zdroj pitnej vody, dopravná cesta, zdroj energie a vody na zavlažovanie.

2. Vysvetlenie

Poďme si to rozobrať po krokoch: 1. Prečo sú v Amerike všetky pásma? Amerika je veľmi dlhá od severu na juh (od Arktídy po blízkosť Antarktídy). Čím ďalej od rovníka, tým je chladnejšie — preto sa pásma postupne menia. 2. Podnebné pásma od severu na juh: polárne (Kanada, Aljaška – zima a ľad), mierne (USA, Kanada, juh Argentíny), subtropické a tropické (Stredná Amerika, sever Južnej Ameriky – teplo a vlhko), a na samom juhu zase mierne a chladné. 3. Vodstvo = rieky a jazerá. Najviac vody majú rieky v tropickom páse, kde veľa prší — preto je Amazonka najvodnatejšia rieka sveta. 4. Načo nám voda je? Ľudia pri riekach stavajú mestá, vodu pijú, prepravujú po nej tovar loďami, vyrábajú z nej elektrinu (vodné elektrárne) a zavlažujú polia.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Amazonka (Južná Amerika) – najvodnatejšia rieka na svete, tečie tropickým pralesom. Je dôležitá, lebo do oceánu odvádza obrovské množstvo sladkej vody a je domovom tisícov druhov rastlín a živočíchov.
2. Mississippi (USA) – najdlhšia rieka Severnej Ameriky, využíva sa na lodnú dopravu a zavlažovanie polí v strede USA.
3. Veľké kanadské jazerá (Hořejšie, Michigan, Huron, Erie, Ontario) – najväčšia zásoba sladkej pitnej vody na svete; žijú pri nich milióny ľudí a premáva tu nákladná lodná doprava.
4. Jazero Titicaca (Peru – Bolívia) – najvyššie položené splavné jazero sveta (vyše 3 800 m n. m.); ukazuje, že voda je dôležitá aj vysoko v horách Ánd.
5. Vodná elektráreň Itaipú na rieke Paraná – jedna z najväčších na svete; vyrába elektrinu pre milióny ľudí v Brazílii a Paraguaji. Prečo je to dôležité: rieky a jazerá rozhodujú o tom, kde ľudia žijú, čo pestujú a odkiaľ majú vodu a energiu — bez vody by tam život nebol možný.