Amerika – podnebie a vodstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rozloha cez všetky podnebné pásma — Amerika sa tiahne od ďalekého severu (Aljaška, Kanada) až po ďaleký juh (Ohňová zem) cez celú zemeguľu od polárneho po polárny kruh. Práve preto na nej nájdeme všetky podnebné pásma sveta: studené, mierne, subtropické, tropické aj rovníkové. To z nej robí svetadiel s najpestrejšou prírodou.

2. Studené podnebné pásmo na severe — Sever Kanady a Aljaška ležia v studenom pásme s dlhými mrazivými zimami a krátkym chladným letom. Rastie tu tundra a ihličnaté lesy (tajga), pôda je často trvalo zamrznutá. Ľudí tu žije málo, lebo podmienky na život sú náročné.

3. Mierne pásmo strednej časti — Väčšina USA a juh Kanady ležia v miernom pásme so štyrmi ročnými obdobiami. Toto pásmo má príjemné podnebie pre poľnohospodárstvo aj život, preto je tu najviac obyvateľov a veľkých miest. Podobá sa nášmu podnebiu na Slovensku.

4. Tropické a rovníkové pásmo na juhu — Stredná Amerika a sever Južnej Ameriky ležia pri rovníku, kde je celý rok horúco a vlhko. Tu rastie tropický dažďový prales (Amazónia), najväčší prales na svete. Pri rovníku takmer každý deň prší a panuje stála vysoká teplota.

5. Morské prúdy ovplyvňujú podnebie — Pri pobrežiach Ameriky tečú teplé aj studené morské prúdy, ktoré výrazne menia počasie na súši. Teplý Golfský prúd otepľuje východné pobrežie Severnej Ameriky, studený Humboldtov (Peruánsky) prúd ochladzuje západné pobrežie Južnej Ameriky a spôsobuje tam suché púšte (napr. Atacama). Prúdy sú akoby „teplovody a chladiče" oceánu.

6. Amazonka – najvodnatejšia rieka sveta — Amazonka v Južnej Amerike preteká cez tropický prales a do oceánu prináša najviac vody zo všetkých riek na svete. Je druhá najdlhšia rieka sveta (po Níle), dlhá približne 6 400 km, a má tisíce prítokov. Vďaka obrovskému množstvu vody je domovom pre nespočetné druhy rastlín a živočíchov.

7. Mississippi s Missouri — Najdôležitejšia riečna sústava Severnej Ameriky je Mississippi spolu s prítokom Missouri, spolu dlhá okolo 6 000 km. Tečie stredom USA a vlieva sa do Mexického zálivu. Slúži na lodnú dopravu, závlahy polí aj ako zdroj pitnej vody pre milióny ľudí.

8. Veľké kanadské jazerá — Na hranici USA a Kanady leží päť obrovských sladkovodných jazier: Hornie, Michiganské, Huronské, Erijské a Ontárijské. Tvoria najväčšiu zásobu sladkej vody na svete spojenú do jedného systému. Najväčšie z nich, Hornie jazero (Lake Superior), je rozlohou najväčšie sladkovodné jazero sveta.

9. Niagarské vodopády — Medzi Erijským a Ontárijským jazerom sa nachádzajú slávne Niagarské vodopády, kde voda padá z výšky vyše 50 metrov. Sú jednou z najnavštevovanejších prírodných pamiatok sveta a zároveň zdrojom elektrickej energie z vodných elektrární. Ukazujú, akú obrovskú silu má pretekajúca voda.

10. Salto Ángel – najvyšší vodopád sveta — Vo Venezuele v Južnej Amerike sa nachádza Salto Ángel (Anjelský vodopád), najvyšší vodopád na svete s výškou takmer 1 000 metrov. Voda padá z plochej stolovej hory tak vysoko, že sa časť cestou rozpráši na hmlu. Je dôkazom, aká pestrá a dramatická je príroda Ameriky.

11. Panamský prieplav — V najužšej časti Strednej Ameriky prekopali ľudia Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický a Tichý oceán. Lode tak nemusia oboplávať celú Južnú Ameriku a ušetria tisíce kilometrov cesty. Je to jedna z najdôležitejších vodných ciest sveta pre svetový obchod.

12. Význam vodstva pre ľudí — Rieky a jazerá Ameriky majú obrovský význam: poskytujú pitnú vodu, vodu na zavlažovanie polí a slúžia ako dopravné cesty pre lode. Na riekach stoja vodné elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu, a okolo vody vznikali veľké mestá. Bez vodstva by život a hospodárstvo svetadiela neboli možné.

1. Poučka

Amerika sa rozprestiera od ďalekého severu (za severným polárnym kruhom) až takmer k Antarktíde, preto sa v nej striedajú všetky podnebné pásma: studené (polárne), mierne, subtropické, tropické a opäť mierne na juhu. V Amerike tečú jedny z najväčších riek sveta (Amazonka, Mississippi, Paraná, Mackenzie) a nachádzajú sa tu rozľahlé jazerá (Veľké kanadské jazerá, jazero Titicaca). Rieky a jazerá sú dôležité ako zdroj pitnej vody, dopravná cesta, zdroj energie a vody na zavlažovanie.

2. Vysvetlenie

Poďme si to rozobrať po krokoch: 1. Prečo sú v Amerike všetky pásma? Amerika je veľmi dlhá od severu na juh (od Arktídy po blízkosť Antarktídy). Čím ďalej od rovníka, tým je chladnejšie — preto sa pásma postupne menia. 2. Podnebné pásma od severu na juh: polárne (Kanada, Aljaška – zima a ľad), mierne (USA, Kanada, juh Argentíny), subtropické a tropické (Stredná Amerika, sever Južnej Ameriky – teplo a vlhko), a na samom juhu zase mierne a chladné. 3. Vodstvo = rieky a jazerá. Najviac vody majú rieky v tropickom páse, kde veľa prší — preto je Amazonka najvodnatejšia rieka sveta. 4. Načo nám voda je? Ľudia pri riekach stavajú mestá, vodu pijú, prepravujú po nej tovar loďami, vyrábajú z nej elektrinu (vodné elektrárne) a zavlažujú polia.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — poloha a podnebné pásma: Prečo nájdeme v Amerike všetky podnebné pásma sveta, ale v Európe nie?
Čo viem: čím ďalej od rovníka, tým je chladnejšie.
Amerika sa tiahne od Aljašky a severu Kanady za severným polárnym kruhom cez rovník až po Ohňovú zem ďaleko na juhu.
Prechádza teda cez sever aj juh zemegule, Európa leží celá na severnej pologuli ďaleko od rovníka.
Záver → Amerika je veľmi dlhá od severu na juh a prechádza cez rovník

Príklad 2 — prečo je Amazonka najvodnatejšia: Amazonka nie je najdlhšia rieka sveta, a predsa nesie najviac vody. Prečo?
Čo viem: Amazonka tečie pri rovníku cez tropický dažďový prales.
Pri rovníku prší takmer každý deň a celý rok.
Amazonka má tisíce prítokov, ktoré zbierajú dažďovú vodu z obrovského územia.
Záver → veľa zrážok pri rovníku a obrovské povodie s tisíckami prítokov

Príklad 3 — morský prúd a púšť: Púšť Atacama leží pri pobreží Tichého oceánu v Južnej Amerike. Ako môže byť púšť hneď pri oceáne?
Čo viem: pri západnom pobreží Južnej Ameriky tečie studený Humboldtov (Peruánsky) prúd.
Studený prúd ochladzuje vzduch nad morom, takýto vzduch prináša málo dažďa.
Na pevnine preto takmer neprší.
Záver → studený morský prúd spôsobuje sucho a vznik púšte

Príklad 4 — z praxe, lodná doprava: Loď pláva z New Yorku (Atlantický oceán) do Los Angeles (Tichý oceán). Kadiaľ je cesta kratšia?
Bez prieplavu musí loď oboplávať celú Južnú Ameriku až okolo Ohňovej zeme.
Panamský prieplav spája Atlantický a Tichý oceán v najužšej časti Strednej Ameriky.
Loď ušetrí tisíce kilometrov, čas aj palivo.
Záver → cez Panamský prieplav

Príklad 5 — porovnanie jazier: Čím sa líši jazero Titicaca od Veľkých kanadských jazier?
Titicaca leží v Andách vo výške vyše 3 800 m n. m. – je najvyššie položené splavné jazero sveta.
Veľké kanadské jazerá ležia v nížine na hranici USA a Kanady a tvoria obrovskú zásobu sladkej vody.
Záver → Titicaca vyniká výškou, Veľké kanadské jazerá množstvom sladkej vody

Príklad 6 — mierka mapy: Na mape s mierkou 1 : 10 000 000 meria rieka Mississippi s prítokom Missouri spolu asi 60 cm (meriame niťou pozdĺž zákrut). Aká je ich skutočná dĺžka?
1 cm na mape = 10 000 000 cm = 100 km.
60 × 100 km = 6 000 km
Výsledok → asi 6 000 km

Prečo je to dôležité: rieky a jazerá rozhodujú o tom, kde ľudia žijú, čo pestujú a odkiaľ majú vodu a energiu — bez vody by tam život nebol možný.

Precvič si

1. Ktorá rieka je najvodnatejšia na svete?
2. Do ktorého zálivu sa vlieva Mississippi?
3. Ktoré dva oceány spája Panamský prieplav?
4. Ktorý je najvyšší vodopád sveta a v ktorom štáte leží?
5. Ktorý teplý morský prúd otepľuje východné pobrežie Severnej Ameriky?
6. Prečo na severe Kanady žije málo ľudí?