Amerika – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Ameriky — Amerika leží na západnej pologuli a rozprestiera sa od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde. Je to jediný svetadiel, ktorý siaha cez všetky podnebné pásma, preto na severe nájdeme ľadové oblasti a na juhu chladný kraj blízko Antarktídy. Na mape ju ľahko nájdeme medzi dvomi oceánmi — na západe je Tichý oceán, na východe Atlantický.

2. Dve časti svetadiela — Amerika sa delí na Severnú Ameriku a Južnú Ameriku, ktoré spája úzka pevninská šija — Stredná Amerika. Niekedy sa preto hovorí aj o dvoch samostatných svetadieloch. Toto rozdelenie je dôležité, lebo každá časť má iný povrch, podnebie aj prírodu.

3. Panamská šija a prieplav — Najužšie miesto medzi Severnou a Južnou Amerikou je Panamská šija, cez ktorú ľudia vykopali Panamský prieplav. Tento prieplav spája Tichý a Atlantický oceán, takže lode nemusia oboplávať celú Južnú Ameriku. Vďaka nemu sa skrátila plavba o tisíce kilometrov.

4. Obklopenie oceánmi — Ameriku obmývajú tri oceány: na západe Tichý, na východe Atlantický a na severe Severný ľadový oceán. Vďaka tejto polohe má svetadiel veľmi dlhé a členité pobrežie. Oceány ovplyvňujú aj podnebie — pri pobreží býva vlhšie a miernejšie počasie.

5. Členitosť pobrežia — Pobrežie Ameriky je veľmi rozčlenené, najmä na severe a juhu. Nájdeme tu veľké polostrovy (napr. Florida, Labrador, Aljaška), zálivy (napr. Mexický záliv, Hudsonov záliv) a mnoho ostrovov. Členitosť znamená, že breh nie je rovný, ale plný výbežkov a zálivov.

6. Kordillery a Andy — západné pohoria — Pozdĺž celého západného okraja Ameriky sa tiahne najdlhšia horská sústava na svete. V Severnej Amerike sa volá Kordillery, v Južnej Amerike Andy. Tieto mladé a vysoké pohoria vznikli zrážaním zemských platní, preto sú tu sopky a časté zemetrasenia.

7. Aconcagua — najvyšší vrch — Najvyšším vrchom celej Ameriky je Aconcagua v Andách (asi 6 961 m n. m.) v Argentíne. Je to zároveň najvyšší vrch celej západnej pologule a najvyššia hora mimo Ázie. Ukazuje, aké vysoké a mladé sú pohoria pri západnom pobreží.

8. Apalačské pohorie — Na východe Severnej Ameriky leží staré a nižšie pohorie — Apalačy. Na rozdiel od mladých Kordiller sú už zaoblené a ošúchané, lebo ich milióny rokov ničili dažde, rieky a vietor. Medzi Apalačmi a Kordillerami sa rozkladajú rozľahlé roviny.

9. Roviny a nížiny v strede — V strede Severnej Ameriky sa rozprestierajú obrovské roviny a nížiny, napríklad prérie a Mississippská nížina. V Južnej Amerike sú zasa rozsiahle nížiny okolo veľkých riek, napríklad Amazonská nížina. Tieto ploché kraje sú úrodné a často sa využívajú na poľnohospodárstvo.

10. Amazonská nížina a prales — V Južnej Amerike leží okolo rieky Amazonky najväčšia nížina sveta, pokrytá najväčším dažďovým pralesom — Amazonským pralesom. Je to nízko položená, horúca a vlhká oblasť s ohromným množstvom rastlín a živočíchov. Často sa nazýva „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.

11. Brazílska a Guyanská vysočina — Na východe Južnej Ameriky sa nachádzajú staré vyvýšeniny — Brazílska vysočina a Guyanská vysočina. Sú to zarovnané, dlho zvetrávané územia, podobne ako Apalačy na severe. Spolu s nížinami tvoria hlavné povrchové celky južnej časti svetadiela.

12. Veľké jazerá a rieky — Na hranici USA a Kanady ležia Veľké jazerá — sústava obrovských sladkovodných jazier (napr. Hořejšie jazero, najväčšie sladkovodné jazero sveta podľa rozlohy). Najdlhšími riekami sú Mississippi v Severnej Amerike a Amazonka v Južnej Amerike. Tieto vodné toky boli odjakživa dôležité pre dopravu, pitnú vodu aj poľnohospodárstvo.

1. Poučka

Amerika je svetadiel na západnej pologuli. Skladá sa zo Severnej Ameriky a Južnej Ameriky, ktoré spája úzka Stredná Amerika s Panamskou šijou. Obklopujú ju tri oceány: na východe Atlantický, na západe Tichý a na severe Severný ľadový oceán. Pobrežie je veľmi členité (zálivy, polostrovy, ostrovy). Vo vnútrozemí sa na západe tiahnu vysoké pohoria, na východe nižšie vrchoviny a uprostred rozľahlé nížiny.

2. Vysvetlenie

Polohu svetadielu určujeme pomocou svetových strán a oceánov, ktoré ho obklopujú. Postupuj po krokoch: 1. Nájdi Ameriku na mape – leží na západnej pologuli, naproti Európe a Afrike. 2. Rozdeľ ju na Severnú a Južnú Ameriku; spája ich Stredná Amerika a Panamská šija. 3. Pomenuj oceány okolo: Atlantický (východ), Tichý (západ), Severný ľadový (sever). 4. Všimni si členitosť pobrežia – výrazné polostrovy (Florida, Labrador, Kalifornský), zálivy (Mexický, Hudsonov) a ostrovy (Grónsko, Karibské ostrovy). 5. Rozlíš povrch: na západe vysočiny a pohoria, v strede nížiny, na východe staré nižšie vrchoviny a vysočiny.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Kordillery a Andy – súvislý horský systém na západe celej Ameriky; Andy v Južnej Amerike sú najdlhšie pohorie sveta.
• Skalnaté hory (Kordillery) a staršie Apalačské vrchy ohraničujú Severnú Ameriku zo západu a východu.
• Mississippská nížina a Veľké prérie v strede Severnej Ameriky – rozsiahle roviny vhodné na poľnohospodárstvo.
• Amazonská nížina v Južnej Amerike – najväčšia nížina, územie dažďového pralesa okolo rieky Amazonky.
• Panamská šija s Panamským prieplavom – úzke miesto, kde sa dá preplaviť medzi Atlantickým a Tichým oceánom.

Prečo je to dôležité: keď vieš určiť polohu a povrch, rozumieš mape a vieš si predstaviť, prečo na západe žiadne lode neplávajú cez hory, prečo sa veľké mestá a polia nachádzajú v nížinách a prečo má Amerika také rozdielne podnebie od severu na juh. Pomáha ti to aj pri cestovaní, čítaní správ a chápaní, kde sa veci na Zemi dejú.