Amerika – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Ameriky — Amerika leží na západnej pologuli a rozprestiera sa od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde. Siaha cez všetky podnebné pásma, preto na severe nájdeme ľadové oblasti a na juhu chladný kraj blízko Antarktídy. Na mape ju ľahko nájdeme medzi dvomi oceánmi — na západe je Tichý oceán, na východe Atlantický.

2. Dve časti svetadiela — Amerika sa delí na Severnú Ameriku a Južnú Ameriku, ktoré spája úzka pevninská šija — Stredná Amerika. Niekedy sa preto hovorí aj o dvoch samostatných svetadieloch. Toto rozdelenie je dôležité, lebo každá časť má iný povrch, podnebie aj prírodu.

3. Panamská šija a prieplav — Najužšie miesto medzi Severnou a Južnou Amerikou je Panamská šija, cez ktorú ľudia vykopali Panamský prieplav. Tento prieplav spája Tichý a Atlantický oceán, takže lode nemusia oboplávať celú Južnú Ameriku. Vďaka nemu sa skrátila plavba o tisíce kilometrov.

4. Obklopenie oceánmi — Ameriku obmývajú tri oceány: na západe Tichý, na východe Atlantický a na severe Severný ľadový oceán. Vďaka tejto polohe má svetadiel veľmi dlhé a členité pobrežie. Oceány ovplyvňujú aj podnebie — pri pobreží býva vlhšie a miernejšie počasie.

5. Členitosť pobrežia — Pobrežie Ameriky je veľmi rozčlenené, najmä na severe a juhu. Nájdeme tu veľké polostrovy (napr. Florida, Labrador, Aljaška), zálivy (napr. Mexický záliv, Hudsonov záliv) a mnoho ostrovov. Členitosť znamená, že breh nie je rovný, ale plný výbežkov a zálivov.

6. Kordillery a Andy — západné pohoria — Pozdĺž celého západného okraja Ameriky sa tiahne najdlhšia horská sústava na svete. V Severnej Amerike sa volá Kordillery, v Južnej Amerike Andy. Tieto mladé a vysoké pohoria vznikli zrážaním zemských platní, preto sú tu sopky a časté zemetrasenia.

7. Aconcagua — najvyšší vrch — Najvyšším vrchom celej Ameriky je Aconcagua v Andách (asi 6 961 m n. m.) v Argentíne. Je to zároveň najvyšší vrch celej západnej pologule a najvyššia hora mimo Ázie. Ukazuje, aké vysoké a mladé sú pohoria pri západnom pobreží.

8. Apalačské pohorie — Na východe Severnej Ameriky leží staré a nižšie pohorie — Apalačy. Na rozdiel od mladých Kordiller sú už zaoblené a ošúchané, lebo ich milióny rokov ničili dažde, rieky a vietor. Medzi Apalačmi a Kordillerami sa rozkladajú rozľahlé roviny.

9. Roviny a nížiny v strede — V strede Severnej Ameriky sa rozprestierajú obrovské roviny a nížiny, napríklad prérie a Mississippská nížina. V Južnej Amerike sú zasa rozsiahle nížiny okolo veľkých riek, napríklad Amazonská nížina. Tieto ploché kraje sú úrodné a často sa využívajú na poľnohospodárstvo.

10. Amazonská nížina a prales — V Južnej Amerike leží okolo rieky Amazonky najväčšia nížina sveta, pokrytá najväčším dažďovým pralesom — Amazonským pralesom. Je to nízko položená, horúca a vlhká oblasť s ohromným množstvom rastlín a živočíchov. Často sa nazýva „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.

11. Brazílska a Guyanská vysočina — Na východe Južnej Ameriky sa nachádzajú staré vyvýšeniny — Brazílska vysočina a Guyanská vysočina. Sú to zarovnané, dlho zvetrávané územia, podobne ako Apalačy na severe. Spolu s nížinami tvoria hlavné povrchové celky južnej časti svetadiela.

12. Veľké jazerá a rieky — Na hranici USA a Kanady ležia Veľké jazerá — sústava obrovských sladkovodných jazier (napr. Horné jazero, najväčšie sladkovodné jazero sveta podľa rozlohy). Najdlhšími riekami sú Mississippi v Severnej Amerike a Amazonka v Južnej Amerike. Tieto vodné toky boli odjakživa dôležité pre dopravu, pitnú vodu aj poľnohospodárstvo.

1. Poučka

Amerika je svetadiel na západnej pologuli. Skladá sa zo Severnej Ameriky a Južnej Ameriky, ktoré spája úzka Stredná Amerika s Panamskou šijou. Obklopujú ju tri oceány: na východe Atlantický, na západe Tichý a na severe Severný ľadový oceán. Pobrežie je veľmi členité (zálivy, polostrovy, ostrovy). Vo vnútrozemí sa na západe tiahnu vysoké pohoria, na východe nižšie vrchoviny a uprostred rozľahlé nížiny.

2. Vysvetlenie

Polohu svetadielu určujeme pomocou svetových strán a oceánov, ktoré ho obklopujú. Postupuj po krokoch: 1. Nájdi Ameriku na mape – leží na západnej pologuli, naproti Európe a Afrike. 2. Rozdeľ ju na Severnú a Južnú Ameriku; spája ich Stredná Amerika a Panamská šija. 3. Pomenuj oceány okolo: Atlantický (východ), Tichý (západ), Severný ľadový (sever). 4. Všimni si členitosť pobrežia – výrazné polostrovy (Florida, Labrador, Kalifornský), zálivy (Mexický, Hudsonov) a ostrovy (Grónsko, Karibské ostrovy). 5. Rozlíš povrch: na západe vysočiny a pohoria, v strede nížiny, na východe staré nižšie vrchoviny a vysočiny.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha: Ako zistíš, na ktorej pologuli leží Amerika, keď ju porovnáš s Európou na mape sveta?
Nultý poludník prechádza Európou (cez Londýn).
Amerika leží celá na západ od neho, za Atlantickým oceánom.
Miesta na západ od nultého poludníka majú západnú zemepisnú dĺžku → Amerika leží na západnej pologuli

Príklad 2 — oceány a svetové strany: Loď pláva okolo Ameriky. Ktoré oceány má po ruke na západe, na východe a na severe?
Na mape je sever hore, východ vpravo, západ vľavo.
Vľavo (na západe) od Ameriky je Tichý oceán, vpravo (na východe) Atlantický, hore (na severe) Severný ľadový.
Spolu tri oceány → západ – Tichý, východ – Atlantický, sever – Severný ľadový oceán

Príklad 3 — povrch od západu na východ: Ideš autom cez Severnú Ameriku od Tichého oceána k Atlantickému. Aké typy povrchu postupne prejdeš?
Na západe sa tiahnu mladé a vysoké Kordillery (Skalnaté hory) so sopkami.
V strede sú rozľahlé roviny – prérie a Mississippská nížina.
Na východe sú staré, nižšie a zaoblené Apalačy.
Poradie → vysoké pohoria, nížiny, staré nízke pohorie (Kordillery, prérie, Apalačy)

Príklad 4 — mladé a staré pohorie: Prečo sú Kordillery vysoké s ostrými štítmi, kým Apalačy sú nízke a zaoblené?
Kordillery sú mladé, vznikli zrážaním zemských platní a stále sa tam vyskytujú sopky a zemetrasenia.
Apalačy sú staré a milióny rokov ich obrusovali dažde, rieky a vietor.
Čím dlhšie pôsobí zvetrávanie, tým nižšie a oblejšie je pohorie → Kordillery sú mladé, Apalačy staré a zvetrané

Príklad 5 — z praxe, Panamský prieplav: Loď s tovarom pláva z Atlantického oceána do Tichého. Prečo jej trasa vedie cez Panamu, a nie okolo Južnej Ameriky?
Severnú a Južnú Ameriku spája úzka Panamská šija.
Cez šiju ľudia vykopali prieplav, ktorý spája oba oceány.
Obísť celú Južnú Ameriku by znamenalo plávať o tisíce kilometrov dlhšie.
Kratšia cesta šetrí čas aj palivo → prieplavom skráti plavbu o tisíce kilometrov

Prečo je to dôležité: keď vieš určiť polohu a povrch, rozumieš mape a vieš si predstaviť, prečo na západe žiadne lode neplávajú cez hory, prečo sa veľké mestá a polia nachádzajú v nížinách a prečo má Amerika také rozdielne podnebie od severu na juh. Pomáha ti to aj pri cestovaní, čítaní správ a chápaní, kde sa veci na Zemi dejú.

Precvič si

1. Ktorá úzka pevninská šija spája Severnú a Južnú Ameriku?
2. Ako sa volajú pohoria na západe Južnej Ameriky?
3. Ktorý je najvyšší vrch Ameriky?
4. Ktorá nížina okolo veľkej rieky je najväčšia na svete?
5. Je Florida záliv, alebo polostrov? A Hudsonov záliv?
6. Prečo sú v Kordillerách časté zemetrasenia? Odpovedz jednou vetou.