Amerika – poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha na západnej pologuli — Amerika leží celá na západnej pologuli, medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe. Na severe ju obmýva Severný ľadový oceán. Vďaka tejto polohe je od Európy a Afriky oddelená rozľahlým Atlantikom, čo ovplyvnilo jej neskoré objavenie Európanmi.

2. Dva kontinenty spojené šijou — Amerika sa delí na Severnú a Južnú Ameriku, ktoré spája úzka Panamská šija. Cez ňu je preťatý Panamský prieplav, ktorý skracuje lodnú cestu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Spolu tvoria najdlhšiu súvislú pevninu sveta, tiahnúcu sa od severu k juhu.

3. Rozloha cez všetky podnebné pásy — Amerika sa rozprestiera od Severného ľadového oceánu až takmer k Antarktíde, preto prechádza všetkými podnebnými pásmi. Práve preto tu nájdeme ľadové oblasti, púšte, savany aj tropické pralesy. Táto obrovská rozloha podmieňuje pestrosť prírody na kontinente.

4. Rovník a obratníky — Južnou Amerikou prechádza rovník (blízko ústia Amazonky), Severnou Amerikou obratník Raka a Južnou Amerikou obratník Kozorožca. Tieto čiary určujú, kde je najteplejšie podnebie a kde sa striedajú suché a daždivé obdobia. Pomáhajú nám určiť polohu a podnebie jednotlivých oblastí.

5. Kordillery a Andy — Na západe oboch Amerík sa tiahne najdlhšie pohorie sveta: v Severnej Amerike Kordillery, v Južnej Amerike Andy. Andy sú dlhé okolo 9 000 km a sú to mladé, vysoké a sopečne aktívne hory. Najvyšším vrchom Ameriky je Aconcagua (takmer 7 000 m) v Andách.

6. Nížiny a roviny v strede a na východe — Východné a stredné časti kontinentu tvoria rozsiahle nížiny, napríklad Amazonská a Laplatská nížina v Južnej Amerike či Mississippská nížina v Severnej Amerike. Sú to úrodné a riedko zvlnené oblasti vhodné na poľnohospodárstvo. Staré, nízke pohoria ako Apalačské vrchy ležia na východe Severnej Ameriky.

7. Amazonka — najvodnatejšia rieka sveta — Amazonka v Južnej Amerike je najvodnatejšia rieka na svete a po Níle druhá najdlhšia (okolo 7 000 km). Pramení v Andách a vlieva sa do Atlantického oceánu, pričom odvádza obrovské množstvo vody z dažďových pralesov. Jej povodie je najväčšie na Zemi.

8. Veľké rieky Severnej Ameriky — Najdôležitejšou riekou Severnej Ameriky je Mississippi s prítokom Missouri, ktoré spolu tvoria jeden z najdlhších riečnych systémov sveta. Odvodňuje strednú časť kontinentu a vlieva sa do Mexického zálivu. Na severe leží sústava Veľkých jazier — najväčšia zásoba sladkej vody na svete.

9. Tropický dažďový prales — selva — V okolí Amazonky sa rozprestiera najväčší tropický dažďový prales sveta, nazývaný selva. Je tu horúce a vlhké podnebie s celoročnými zrážkami a obrovskou rozmanitosťou rastlín a živočíchov. Tento prales sa označuje za „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.

10. Pestré podnebné a rastlinné oblasti — Okrem pralesov nájdeme v Amerike aj savany (llanos, campos), stepi (prérie v Severnej Amerike, pampy v Južnej Amerike), púšte (napr. Atacama — najsuchšia púšť sveta) aj ľadové tundry na severe. Striedanie podnebia súvisí s polohou voči rovníku a obratníkom. Tieto oblasti určujú, kde ľudia pestujú plodiny a chovajú zvieratá.

11. Vplyv morských prúdov a pohorí na podnebie — Vysoké pohoria na západe (Kordillery, Andy) bránia prenikaniu vlhkého vzduchu z Tichého oceánu do vnútrozemia, preto za nimi vznikajú suché oblasti. Teplé a studené morské prúdy pri pobreží ovplyvňujú teplotu a zrážky, napríklad studený Peruánsky prúd prispieva k vzniku púšte Atacama. Podnebie teda neurčuje len poloha, ale aj reliéf a oceán.

12. Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom (1492) — Európania spoznali Ameriku až v roku 1492, keď Krištof Kolumbus pri hľadaní cesty do Indie priplával na ostrovy v Karibiku. Kontinent dostal meno po moreplavcovi Amerigovi Vespuccim, ktorý si uvedomil, že ide o nový svetadiel. Toto objavenie zmenilo dejiny sveta a otvorilo cestu osídľovaniu Ameriky.

1. Poučka

Amerika je svetadiel na západnej pologuli, ktorý sa delí na Severnú Ameriku a Južnú Ameriku. Spája ich úzka Stredná Amerika (Panamská šija). Na západe ju obmýva Tichý oceán, na východe Atlantický oceán a na severe Severný ľadový oceán. Pohoria sa tiahnu pozdĺž západného pobrežia (Kordillery a Andy), nížiny ležia v strede a na východe. Keďže Amerika siaha od ďalekého severu až k ďalekému juhu, nachádzajú sa tu všetky podnebné pásma.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch: 1. Poloha. Amerika leží na západnej pologuli, medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Severná Amerika je hlavne na severnej pologuli, Južná Amerika prevažne na južnej. 2. Rozdelenie. Severná + Južná Amerika sú spojené úzkym mostom súše – Strednou Amerikou s Panamskou šijou. 3. Povrch. Na západe sú vysoké, mladé pohoria: Kordillery v Severnej Amerike a Andy v Južnej Amerike. V strede a na východe sú rozľahlé nížiny (napr. Amazonská nížina) a staré, nižšie pohoria (Apalače). 4. Podnebie. Pretože svetadiel siaha od polárnych oblastí až takmer k Antarktíde, striedajú sa tu pásma od studeného (polárneho) cez mierne a subtropické až po tropické (horúca a vlhká Amazónia). 5. Rieky. Najdôležitejšie sú Mississippi (Severná Amerika) a Amazonka (Južná Amerika), ktorá je najvodnatejšia rieka sveta.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Andy sú najdlhšie pohorie sveta (cez 7 000 km) a tiahnu sa celým západom Južnej Ameriky – preto vlaky, cesty a mestá tam musia byť stavané vysoko v horách (napr. La Paz).
2. Aconcagua (6 961 m) v Andách je najvyšší vrch celej Ameriky; v Severnej Amerike je najvyšší Denali (6 190 m) na Aljaške.
3. Amazonka odvádza najviac vody zo všetkých riek na svete a okolo nej rastie najväčší dažďový prales – nazýva sa „pľúca planéty", lebo vyrába veľa kyslíka a viaže oxid uhličitý.
4. Mississippi v USA slúži ako veľká dopravná tepna – lode po nej vozia obilie a tovar; v jej povodí sú úrodné polia (kukurica, pšenica).
5. Panamská šija je taká úzka, že cez ňu prekopali Panamský prieplav – lode tak nemusia obeplávať celú Južnú Ameriku, čím ušetria tisíce kilometrov.
6. Niagarské vodopády medzi USA a Kanadou a Veľké jazerá (najväčšie zásoby sladkej vody) sú dôležité pre pitnú vodu, energiu aj turistiku.

Prečo je to dôležité: poloha a prírodné pomery rozhodujú o tom, kde ľudia žijú, čo pestujú, ako cestujú a obchodujú. Kto pozná povrch, podnebie a rieky kontinentu, rozumie aj tomu, prečo je Amazónia horúca a vlhká a sever Kanady studený a pustý.