Amerika – poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha na západnej pologuli — Amerika leží celá na západnej pologuli, medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe. Na severe ju obmýva Severný ľadový oceán. Vďaka tejto polohe je od Európy a Afriky oddelená rozľahlým Atlantikom, čo ovplyvnilo jej neskoré objavenie Európanmi.

2. Dva kontinenty spojené šijou — Amerika sa delí na Severnú a Južnú Ameriku, ktoré spája úzka Panamská šija. Cez ňu je preťatý Panamský prieplav, ktorý skracuje lodnú cestu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Spolu tvoria najdlhšiu súvislú pevninu sveta, tiahnúcu sa od severu k juhu.

3. Rozloha cez všetky podnebné pásy — Amerika sa rozprestiera od Severného ľadového oceánu až takmer k Antarktíde, preto prechádza všetkými podnebnými pásmi. Práve preto tu nájdeme ľadové oblasti, púšte, savany aj tropické pralesy. Táto obrovská rozloha podmieňuje pestrosť prírody na kontinente.

4. Rovník a obratníky — Južnou Amerikou prechádza rovník (blízko ústia Amazonky), Severnou Amerikou obratník Raka a Južnou Amerikou obratník Kozorožca. Tieto čiary určujú, kde je najteplejšie podnebie a kde sa striedajú suché a daždivé obdobia. Pomáhajú nám určiť polohu a podnebie jednotlivých oblastí.

5. Kordillery a Andy — Na západe oboch Amerík sa tiahne najdlhšie pohorie sveta: v Severnej Amerike Kordillery, v Južnej Amerike Andy. Andy sú dlhé okolo 7 000 km a sú to mladé, vysoké a sopečne aktívne hory. Najvyšším vrchom Ameriky je Aconcagua (takmer 7 000 m) v Andách.

6. Nížiny a roviny v strede a na východe — Východné a stredné časti kontinentu tvoria rozsiahle nížiny, napríklad Amazonská a Laplatská nížina v Južnej Amerike či Mississippská nížina v Severnej Amerike. Sú to úrodné a riedko zvlnené oblasti vhodné na poľnohospodárstvo. Staré, nízke pohoria ako Apalačské vrchy ležia na východe Severnej Ameriky.

7. Amazonka — najvodnatejšia rieka sveta — Amazonka v Južnej Amerike je najvodnatejšia rieka na svete a po Níle druhá najdlhšia (okolo 7 000 km). Pramení v Andách a vlieva sa do Atlantického oceánu, pričom odvádza obrovské množstvo vody z dažďových pralesov. Jej povodie je najväčšie na Zemi.

8. Veľké rieky Severnej Ameriky — Najdôležitejšou riekou Severnej Ameriky je Mississippi s prítokom Missouri, ktoré spolu tvoria jeden z najdlhších riečnych systémov sveta. Odvodňuje strednú časť kontinentu a vlieva sa do Mexického zálivu. Na severe leží sústava Veľkých jazier — najväčšia zásoba sladkej vody na svete.

9. Tropický dažďový prales — selva — V okolí Amazonky sa rozprestiera najväčší tropický dažďový prales sveta, nazývaný selva. Je tu horúce a vlhké podnebie s celoročnými zrážkami a obrovskou rozmanitosťou rastlín a živočíchov. Tento prales sa označuje za „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.

10. Pestré podnebné a rastlinné oblasti — Okrem pralesov nájdeme v Amerike aj savany (llanos, campos), stepi (prérie v Severnej Amerike, pampy v Južnej Amerike), púšte (napr. Atacama — najsuchšia púšť sveta) aj ľadové tundry na severe. Striedanie podnebia súvisí s polohou voči rovníku a obratníkom. Tieto oblasti určujú, kde ľudia pestujú plodiny a chovajú zvieratá.

11. Vplyv morských prúdov a pohorí na podnebie — Vysoké pohoria na západe (Kordillery, Andy) bránia prenikaniu vlhkého vzduchu z Tichého oceánu do vnútrozemia, preto za nimi vznikajú suché oblasti. Teplé a studené morské prúdy pri pobreží ovplyvňujú teplotu a zrážky, napríklad studený Peruánsky prúd prispieva k vzniku púšte Atacama. Podnebie teda neurčuje len poloha, ale aj reliéf a oceán.

12. Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom (1492) — Európania spoznali Ameriku až v roku 1492, keď Krištof Kolumbus pri hľadaní cesty do Indie priplával na ostrovy v Karibiku. Kontinent dostal meno po moreplavcovi Amerigovi Vespuccim, ktorý si uvedomil, že ide o nový svetadiel. Toto objavenie zmenilo dejiny sveta a otvorilo cestu osídľovaniu Ameriky.

1. Poučka

Amerika je svetadiel na západnej pologuli, ktorý sa delí na Severnú Ameriku a Južnú Ameriku. Spája ich úzka Stredná Amerika (Panamská šija). Na západe ju obmýva Tichý oceán, na východe Atlantický oceán a na severe Severný ľadový oceán. Pohoria sa tiahnu pozdĺž západného pobrežia (Kordillery a Andy), nížiny ležia v strede a na východe. Keďže Amerika siaha od ďalekého severu až k ďalekému juhu, nachádzajú sa tu všetky podnebné pásma.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch: 1. Poloha. Amerika leží na západnej pologuli, medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Severná Amerika je hlavne na severnej pologuli, Južná Amerika prevažne na južnej. 2. Rozdelenie. Severná + Južná Amerika sú spojené úzkym mostom súše – Strednou Amerikou s Panamskou šijou. 3. Povrch. Na západe sú vysoké, mladé pohoria: Kordillery v Severnej Amerike a Andy v Južnej Amerike. V strede a na východe sú rozľahlé nížiny (napr. Amazonská nížina) a staré, nižšie pohoria (Apalače). 4. Podnebie. Pretože svetadiel siaha od polárnych oblastí až takmer k Antarktíde, striedajú sa tu pásma od studeného (polárneho) cez mierne a subtropické až po tropické (horúca a vlhká Amazónia). 5. Rieky. Najdôležitejšie sú Mississippi (Severná Amerika) a Amazonka (Južná Amerika), ktorá je najvodnatejšia rieka sveta.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha a pologule: Ústie Amazonky leží približne na 0° zemepisnej šírky a 50° západnej zemepisnej dĺžky. Na ktorých pologuliach leží a aké podnebie tam čakáš?
Šírka 0° → miesto leží na rovníku, na rozhraní severnej a južnej pologule.
Západná dĺžka → západná pologuľa.
Pri rovníku svieti slnko takmer kolmo celý rok a prší → tropické dažďové podnebie.
Záver → západná pologuľa na rovníku, horúce a vlhké tropické podnebie

Príklad 2 — časové pásma: V Bratislave je 12:00. Koľko je hodín v New Yorku, ktorý leží o 6 časových pásiem na západ?
Pravidlo: Zem sa otočí o 15° za 1 hodinu, jedno časové pásmo je široké asi 15°.
Na západ je čas skorší, lebo tam slnko vychádza neskôr.
12 h − 6 h = 6 h → 6:00 ráno

Príklad 3 — príčina a dôsledok (pohoria a podnebie): Prečo je púšť Atacama na západnom pobreží Južnej Ameriky jednou z najsuchších na svete?
Pri pobreží tečie studený Peruánsky prúd, nad studenou vodou sa netvoria dažďové mraky.
Z východu zas vlhký vzduch zachytia vysoké Andy.
Vzduch sa sem nedostane vlhký ani z mora, ani z vnútrozemia → studený morský prúd a bariéra Ánd spôsobujú extrémne sucho

Príklad 4 — porovnanie dvoch oblastí: Porovnaj západ a východ Severnej Ameriky podľa povrchu.
Západ: vysoké, mladé pohorie Kordillery.
Východ: staré, nižšie Apalačské vrchy, v strede rozsiahla Mississippská nížina.
Mladé pohoria sú vyššie, staré sú zvetrané a nižšie → na západe vysoké mladé Kordillery, na východe nízke staré Apalače a nížiny

Príklad 5 — zaradenie oblasti podľa znakov: Rozľahlá trávnatá rovina bez lesov v Južnej Amerike, kde sa chová dobytok. Aká je to krajina a ako sa tam volá?
Tráva bez stromov, mierne až suchšie podnebie → step.
Step v Severnej Amerike sú prérie, v Južnej Amerike pampy.
Oblasť leží v Južnej Amerike → step, nazývaná pampa

Príklad 6 — z bežného života (doprava): Loď vezie banány z Ekvádoru (pobrežie Tichého oceánu) do Európy. Ktorou cestou ušetrí najviac času?
Bez skratky by musela obeplávať celú Južnú Ameriku okolo jej južného cípu.
Úzka Panamská šija je preťatá prieplavom, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán.
Cesta sa skráti o tisíce kilometrov → cez Panamský prieplav

Prečo je to dôležité: poloha a prírodné pomery rozhodujú o tom, kde ľudia žijú, čo pestujú, ako cestujú a obchodujú. Kto pozná povrch, podnebie a rieky kontinentu, rozumie aj tomu, prečo je Amazónia horúca a vlhká a sever Kanady studený a pustý.

Precvič si

1. Ako sa volá najvyšší vrch Ameriky?
2. Do ktorého zálivu sa vlieva Mississippi?
3. Ktorá rieka sveta je najvodnatejšia?
4. Ako sa volá tropický dažďový prales v povodí Amazonky?
5. Mexiko leží asi o 7 časových pásiem západnejšie ako Slovensko. Keď je u nás 15:00, koľko je hodín v Mexiku?
6. Prečo je vnútrozemie za Kordillerami suchšie ako pobrežie Tichého oceánu? Odpovedz jednou vetou.