Amerika – rastlinstvo a živočíšstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné pásma určujú rastlinstvo a živočíšstvo — Amerika sa rozprestiera od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde, preto prechádza všetkými podnebnými pásmami. Práve množstvo tepla a zrážok v danom pásme rozhoduje, aké rastliny tam vyrastú a aké živočíchy v nich nájdu potravu a úkryt. Preto sa rastlinstvo a živočíšstvo menia od severu na juh aj s nadmorskou výškou.

2. Tundra na severe Kanady a Aljašky — V studenom polárnom pásme rastú len machy, lišajníky a nízke kríky, lebo pôda je trvalo zamrznutá (permafrost) a leto je krátke. Žijú tu soby (karibu), polárne líšky, polárne zajace a ľadové medvede pri pobreží. Zvieratá majú hustú srsť alebo tukovú vrstvu, ktorá ich chráni pred mrazom.

3. Tajga (severský ihličnatý les) — Južnejšie od tundry sa tiahne široký pás ihličnatých lesov so smrekmi, jedľami a borovicami. Ihličnaté stromy znášajú dlhé mrazivé zimy, lebo ich ihličie nepremŕza tak ako listy. Žijú tu medvede, vlky, losy, rysy a veľa vtákov, ktoré sa živia semenami šišiek.

4. Listnaté a zmiešané lesy mierneho pásma — Vo východnej časti USA a okolo Veľkých jazier rastú duby, javory a buky, ktorých listy na jeseň menia farbu a opadávajú. Toto pásmo má štyri ročné obdobia s dostatkom zrážok. Domov tu majú jelene, líšky, veveričky a mýval severný.

5. Prérie a pampy (stepi) — V strede Severnej Ameriky sa rozprestierajú prérie a v Argentíne pampy — rozsiahle trávnaté roviny, kde je málo zrážok na rast lesa. Pôvodne sa tu pásli obrovské stáda bizónov, dnes slúžia hlavne na pestovanie obilia a chov dobytka. Žijú tu kojoti, psíky prériové a pumy.

6. Tropický dažďový prales – Amazónia — Najväčší dažďový prales sveta leží v povodí rieky Amazonky a má teplé a vlhké podnebie po celý rok. Rastie tu najviac druhov rastlín a živočíchov na Zemi, preto sa hovorí o veľkej biodiverzite a o „pľúcach planéty". Žijú tu opice, jaguáre, papagáje (ary), leňochody, hady anakondy a piraňe v riekach.

7. Savany a tropické trávnaté oblasti — Okolo dažďových pralesov, napríklad v oblasti Llanos či Gran Chaco, sú savany s vysokou trávou a ojedinelými stromami, kde sa strieda obdobie dažďov a sucha. Stromy a rastliny musia prežiť obdobie sucha. Žijú tu mravčiare, pásavce a rôzne vtáky.

8. Púšte a polopúšte — Suché oblasti ako púšť Atacama v Chile (najsuchšia na svete) či púšte juhozápadu USA majú veľmi málo zrážok. Rastú tu kaktusy, ktoré dokážu zadržať vodu v dužinatých stonkách, a iné rastliny odolné voči suchu. Živočíchy ako jašterice, hady a hlodavce sú aktívne najmä v noci, keď nie je horúco.

9. Vysokohorské pásmo – Kordillery a Andy — V pohoriach sa rastlinstvo mení s nadmorskou výškou rovnako ako od rovníka k pólom: dole lesy, vyššie trávy a celkom hore len skaly a sneh. V Andách rastú odolné trávy a žijú tu lamy, alpaky, vikune a kondor andský — najväčší lietajúci vták. Toto dokazuje súvis medzi výškou, teplotou a životom.

10. Endemity – druhy len v Amerike — Mnohé rastliny a živočíchy žijú iba na americkom kontinente a nikde inde, lebo sa vyvíjali oddelene. Patria sem napríklad sekvoje obrovské (najvyššie stromy sveta v Kalifornii), kaktusy, lamy, leňochody, pásavce či kolibríky. Takéto jedinečné druhy nazývame endemity.

11. Mangrovy a život pri pobreží — V teplých tropických oblastiach pri mori rastú mangrovové porasty — stromy s koreňmi trčiacimi z bahna a slanej vody. Chránia pobrežie pred vlnami a poskytujú útočisko mnohým rybám, krabom a vtákom. Ukazujú, ako sa rastliny prispôsobia aj slanej vode.

12. Súvislosť ochrany prírody a človeka — Výrub dažďových pralesov, premena prérií na polia a lov ohrozujú mnohé druhy, napríklad jaguára či niektoré papagáje. Preto vznikajú národné parky (napr. Yellowstone v USA, prvý na svete) a chránené územia. Chrániť rastlinstvo a živočíšstvo znamená zachovať rovnováhu prírody pre ďalšie generácie.

1. Poučka

Rastlinstvo (flóra) a živočíšstvo (fauna) sa v Amerike menia podľa podnebných pásem. Keďže Amerika siaha od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde, nájdeme tu takmer všetky pásma — od chladnej tundry cez ihličnaté a listnaté lesy, stepi, púšte, tropický dažďový prales až po vždyzelené lesy mierneho pásma na juhu. Aké je podnebie (teplo a zrážky), také tam rastú rastliny a žijú živočíchy.

2. Vysvetlenie

Postupne, od severu na juh: 1. Podnebie určuje rastlinstvo. Tam, kde je teplo a veľa dažďa, rastie bujný prales; kde je sucho, sú púšte a stepi; kde je zima, je tundra a ihličnaté lesy. 2. Rastlinstvo určuje živočíšstvo. Zvieratá žijú tam, kde nájdu potravu a úkryt — preto sa fauna mení spolu s flórou. 3. Sever (Severná Amerika): chladná tundra (mach, lišajník, soby, ľadové medvede), južnejšie ihličnatá tajga a listnaté lesy, v strede rozsiahle trávnaté prérie, na juhozápade púšte (kaktusy). 4. Stred a juh (tropy): okolo rovníka leží obrovský tropický dažďový prales — Amazonská nížina (selva), najbohatší na druhy. 5. Juh (Južná Amerika): trávnaté roviny pampy, vysoké hory Andy a na samom juhu chladnejšie pásmo.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Amazonský dažďový prales (selva) — najväčší prales sveta, žijú tu opice, papagáje, jaguár, anakonda, leňochod. Nazýva sa „pľúca planéty", lebo produkuje veľa kyslíka.
• Severoamerická tundra a tajga — soby (karibu), polárna líška, medveď grizly, ihličnaté stromy znášajúce mráz.
• Prérie v USA — kedysi tu žili obrovské stáda bizónov; dnes je z úrodnej pôdy prérií veľká obilnica sveta (pšenica, kukurica).
• Púšte juhozápadu USA a Mexika — kaktusy (napr. saguaro), chrastavce, štrkáče; rastliny si šetria vodu.
• Pampy v Argentíne — trávnaté roviny, pasie sa tu dobytok, žije nandu (pštrosovi podobný vták).
• Andy — lama, alpaka a kondor andský, najväčší lietajúci vták.

Prečo je to dôležité: Keď poznáš podnebné pásmo, vieš odhadnúť, aké rastliny a zvieratá tam nájdeš — a naopak. Pomáha to chápať, prečo treba prírodu chrániť: napr. výrub Amazonského pralesa ohrozuje tisíce druhov aj klímu celej Zeme.