Amerika – rastlinstvo a živočíšstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Podnebné pásma určujú rastlinstvo a živočíšstvo — Amerika sa rozprestiera od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde, preto prechádza všetkými podnebnými pásmami. Práve množstvo tepla a zrážok v danom pásme rozhoduje, aké rastliny tam vyrastú a aké živočíchy v nich nájdu potravu a úkryt. Preto sa rastlinstvo a živočíšstvo menia od severu na juh aj s nadmorskou výškou.

2. Tundra na severe Kanady a Aljašky — V studenom polárnom pásme rastú len machy, lišajníky a nízke kríky, lebo pôda je trvalo zamrznutá (permafrost) a leto je krátke. Žijú tu soby (karibu), polárne líšky, polárne zajace a ľadové medvede pri pobreží. Zvieratá majú hustú srsť alebo tukovú vrstvu, ktorá ich chráni pred mrazom.

3. Tajga (severský ihličnatý les) — Južnejšie od tundry sa tiahne široký pás ihličnatých lesov so smrekmi, jedľami a borovicami. Ihličnaté stromy znášajú dlhé mrazivé zimy, lebo ich ihličie nepremŕza tak ako listy. Žijú tu medvede, vlky, losy, rysy a veľa vtákov, ktoré sa živia semenami šišiek.

4. Listnaté a zmiešané lesy mierneho pásma — Vo východnej časti USA a okolo Veľkých jazier rastú duby, javory a buky, ktorých listy na jeseň menia farbu a opadávajú. Toto pásmo má štyri ročné obdobia s dostatkom zrážok. Domov tu majú jelene, líšky, veveričky a mýval severný.

5. Prérie a pampy (stepi) — V strede Severnej Ameriky sa rozprestierajú prérie a v Argentíne pampy — rozsiahle trávnaté roviny, kde je málo zrážok na rast lesa. Pôvodne sa tu pásli obrovské stáda bizónov, dnes slúžia hlavne na pestovanie obilia a chov dobytka. Žijú tu kojoti, psíky prériové a pumy.

6. Tropický dažďový prales – Amazónia — Najväčší dažďový prales sveta leží v povodí rieky Amazonky a má teplé a vlhké podnebie po celý rok. Rastie tu najviac druhov rastlín a živočíchov na Zemi, preto sa hovorí o veľkej biodiverzite a o „pľúcach planéty". Žijú tu opice, jaguáre, papagáje (ary), leňochody, hady anakondy a piraňe v riekach.

7. Savany a tropické trávnaté oblasti — Okolo dažďových pralesov, napríklad v oblasti Llanos či Gran Chaco, sú savany s vysokou trávou a ojedinelými stromami, kde sa strieda obdobie dažďov a sucha. Stromy a rastliny musia prežiť obdobie sucha. Žijú tu mravčiare, pásavce a rôzne vtáky.

8. Púšte a polopúšte — Suché oblasti ako púšť Atacama v Chile (najsuchšia na svete) či púšte juhozápadu USA majú veľmi málo zrážok. Rastú tu kaktusy, ktoré dokážu zadržať vodu v dužinatých stonkách, a iné rastliny odolné voči suchu. Živočíchy ako jašterice, hady a hlodavce sú aktívne najmä v noci, keď nie je horúco.

9. Vysokohorské pásmo – Kordillery a Andy — V pohoriach sa rastlinstvo mení s nadmorskou výškou rovnako ako od rovníka k pólom: dole lesy, vyššie trávy a celkom hore len skaly a sneh. V Andách rastú odolné trávy a žijú tu lamy, alpaky, vikune a kondor andský — najväčší lietajúci vták. Toto dokazuje súvis medzi výškou, teplotou a životom.

10. Endemity – druhy len v Amerike — Mnohé rastliny a živočíchy žijú iba na americkom kontinente a nikde inde, lebo sa vyvíjali oddelene. Patria sem napríklad sekvoje obrovské (najvyššie stromy sveta v Kalifornii), kaktusy, lamy, leňochody, pásavce či kolibríky. Takéto jedinečné druhy nazývame endemity.

11. Mangrovy a život pri pobreží — V teplých tropických oblastiach pri mori rastú mangrovové porasty — stromy s koreňmi trčiacimi z bahna a slanej vody. Chránia pobrežie pred vlnami a poskytujú útočisko mnohým rybám, krabom a vtákom. Ukazujú, ako sa rastliny prispôsobia aj slanej vode.

12. Súvislosť ochrany prírody a človeka — Výrub dažďových pralesov, premena prérií na polia a lov ohrozujú mnohé druhy, napríklad jaguára či niektoré papagáje. Preto vznikajú národné parky (napr. Yellowstone v USA, prvý na svete) a chránené územia. Chrániť rastlinstvo a živočíšstvo znamená zachovať rovnováhu prírody pre ďalšie generácie.

1. Poučka

Rastlinstvo (flóra) a živočíšstvo (fauna) sa v Amerike menia podľa podnebných pásem. Keďže Amerika siaha od severného polárneho kruhu až takmer k Antarktíde, nájdeme tu takmer všetky pásma — od chladnej tundry cez ihličnaté a listnaté lesy, stepi, púšte, tropický dažďový prales až po vždyzelené lesy mierneho pásma na juhu. Aké je podnebie (teplo a zrážky), také tam rastú rastliny a žijú živočíchy.

2. Vysvetlenie

Postupne, od severu na juh: 1. Podnebie určuje rastlinstvo. Tam, kde je teplo a veľa dažďa, rastie bujný prales; kde je sucho, sú púšte a stepi; kde je zima, je tundra a ihličnaté lesy. 2. Rastlinstvo určuje živočíšstvo. Zvieratá žijú tam, kde nájdu potravu a úkryt — preto sa fauna mení spolu s flórou. 3. Sever (Severná Amerika): chladná tundra (mach, lišajník, soby, ľadové medvede), južnejšie ihličnatá tajga a listnaté lesy, v strede rozsiahle trávnaté prérie, na juhozápade púšte (kaktusy). 4. Stred a juh (tropy): okolo rovníka leží obrovský tropický dažďový prales — Amazonská nížina (selva), najbohatší na druhy. 5. Juh (Južná Amerika): trávnaté roviny pampy, vysoké hory Andy a na samom juhu chladnejšie pásmo.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — podnebie → rastlinstvo: Na mape vidíš oblasť pri rovníku v Južnej Amerike, kde je celý rok teplo a takmer denne prší. Aké rastlinstvo tam očakávaš?
Čo viem: teplo + veľa vody = rastliny rastú bujne celý rok.
Taká oblasť pri rovníku je povodie Amazonky.
Záver → tropický dažďový prales (selva)

Príklad 2 — rastlinstvo → živočíšstvo: Prečo na prériách kedysi žili obrovské stáda bizónov, ale v Amazonskom pralese nie?
Prérie sú rozsiahle trávnaté roviny – bizóny sa živia trávou a potrebujú voľný priestor.
V hustom pralese tráva takmer nerastie a pre veľké stádo tam nie je miesto.
Zvieratá žijú tam, kde nájdu potravu a úkryt.
Záver → bizóny potrebujú trávu a otvorenú krajinu, ktorú majú prérie, ale nie prales

Príklad 3 — prispôsobenie suchu: Prečo kaktus saguaro prežije v púšti na juhozápade USA, kde mesiace neprší?
Čo viem: v púšti je veľmi málo zrážok.
Kaktus zadržiava vodu v dužinatej stonke a namiesto listov má tŕne, cez ktoré sa stráca málo vody.
Záver → kaktus si vodu ukladá v stonke a šetrí ju

Príklad 4 — výška → život: Turista stúpa v Andách z údolia vysoko k zasneženým štítom. Ako sa mení príroda okolo neho?
Pravidlo: s výškou klesá teplota, podobne ako keď ideme od rovníka k pólu.
Dole rastú lesy, vyššie len odolné trávy (pasú sa tu lamy a alpaky), celkom hore sú skaly a sneh.
Záver → dole lesy, vyššie trávy, navrchu skaly a sneh

Príklad 5 — zaradenie oblasti podľa znakov: Rastú tu len machy, lišajníky a nízke kríky, pôda je trvalo zamrznutá a žijú tu soby karibu a polárne líšky. O akú oblasť ide a kde leží?
Zamrznutá pôda, žiadne stromy, krátke leto – to sú znaky studeného pásma.
V Amerike je takéto územie na severe Kanady a na Aljaške.
Záver → tundra na severe Kanady a Aljašky

Príklad 6 — z bežného života: V obchode kupuješ steak z Argentíny. Prečo sa tam chová toľko dobytka?
V Argentíne sú pampy – rozsiahle trávnaté roviny.
Tráva je potrava pre dobytok, ktorý sa môže pásť na veľkých plochách.
Záver → pampy poskytujú veľa pastvy pre dobytok

Prečo je to dôležité: Keď poznáš podnebné pásmo, vieš odhadnúť, aké rastliny a zvieratá tam nájdeš — a naopak. Pomáha to chápať, prečo treba prírodu chrániť: napr. výrub Amazonského pralesa ohrozuje tisíce druhov aj klímu celej Zeme.

Precvič si

1. Ako sa inak volá tropický dažďový prales v povodí Amazonky?
2. Ktoré zviera žije v Andách a je najväčším lietajúcim vtákom?
3. Aké stromy prevládajú v tajge?
4. Ako sa volajú trávnaté roviny v Argentíne?
5. Ktorý bol prvý národný park na svete a v ktorom štáte leží?
6. Prečo je v tundre málo rastlín a žiadne stromy?