Austrália – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha na južnej pologuli — Austrália je jediný svetadiel, ktorý leží celý na južnej pologuli, prevažne medzi obratníkom Kozorožca a rovníkom. Je to najmenší kontinent sveta a zároveň jediný, ktorý zaberá územie len jediného štátu — Austrálskeho zväzu. Práve poloha na juhu spôsobuje, že ročné obdobia sú opačné ako u nás: keď je v Európe zima, v Austrálii je leto.

2. Obklopenie oceánmi — Austráliu zo všetkých strán obmývajú vody dvoch oceánov — na západe a juhu Indický oceán, na východe Tichý oceán. Vďaka tomuto izolovanému položeniu uprostred vôd sa hovorí, že je to „ostrovný svetadiel". Izolácia spôsobila, že sa tu vyvinuli rastliny a živočíchy, ktoré inde na svete nežijú.

3. Veľký bariérový útes (Great Barrier Reef) — Pri severovýchodnom pobreží sa tiahne najväčší koralový útes na svete, dlhý približne 2 000 km. Je vytvorený z miliárd drobných koralových živočíchov a je taký rozsiahly, že ho vidno aj z vesmíru. Predstavuje jeden z najznámejších prírodných znakov Austrálie a domov pre tisíce druhov morských živočíchov.

4. Tabuľovitý a nízky povrch — Austrália je najplochejší a najnižšie položený svetadiel sveta s priemernou nadmorskou výškou len okolo 300 m. Väčšinu vnútrozemia tvoria rozsiahle roviny a staré, zarovnané tabule. Keďže tu chýbajú vysoké a mladé pohoria, krajina pôsobí jednotvárne a rovinato.

5. Veľké predelové pohorie (Great Dividing Range) — Pozdĺž celého východného pobrežia sa tiahne najvýznamnejšie pohorie Austrálie, dlhé vyše 3 000 km. Oddeľuje úzky vlhký pruh pri pobreží od suchého vnútrozemia, preto sa volá „predelové". Najvyšším vrchom celej Austrálie je tu Mount Kosciuszko s výškou 2 228 m.

6. Púšte vo vnútrozemí (outback) — Stred a západ kontinentu zaberajú rozsiahle púšte a polopúšte, napríklad Veľká piesočná púšť a Veľká Viktóriina púšť. Suché, riedko obývané vnútrozemie sa nazýva „outback". Práve preto patrí Austrália medzi najsuchšie svetadiely — väčšina ľudí žije pri vlhšom pobreží, nie v horúcom strede.

7. Uluru (Ayersova skala) — V samom strede púštneho vnútrozemia sa dvíha mohutná osamelá pieskovcová skala Uluru, vysoká približne 350 m. Pri východe a západe slnka mení farbu do červena a oranžova, čím je svetoznáma. Pre pôvodných obyvateľov, Aborigéncov, je posvätným miestom a symbolom Austrálie.

8. Suché podnebie a tropický sever — Väčšinu Austrálie pokrýva suché tropické a subtropické podnebie, preto je to najsuchší obývaný svetadiel. Sever leží v tropickom pásme s obdobím dažďov a sucha, juh má miernejšie a vlhšie podnebie vhodné na poľnohospodárstvo. Vnútro je horúce a vyprahnuté, s častými vysokými teplotami a nedostatkom zrážok.

9. Rieka Murray a Darling — Najdlhšou a najvýznamnejšou riekou Austrálie je Murray, ktorý so svojím prítokom Darling tvorí najväčší riečny systém kontinentu. Tieto rieky privádzajú vzácnu vodu na poľnohospodársky využívané oblasti na juhovýchode. Mnohé ostatné rieky v suchom vnútrozemí sú len občasné a počas sucha úplne vyschnú.

10. Občasné jazerá — Eyrovo jazero — Vo vnútrozemí leží Eyrovo jazero (Lake Eyre), najnižšie miesto Austrálie, asi 15 m pod hladinou mora. Väčšinu času je to vyschnutá soľná panva a vodu má len po vzácnych výdatných dažďoch. Je to ukážka toho, aké suché a premenlivé je austrálske vnútrozemie.

11. Pôvodní obyvatelia a jedinečná príroda — Najstaršími obyvateľmi Austrálie sú Aborigénci, ktorí tu žijú desiatky tisíc rokov. Vďaka dávnej izolácii svetadiela sa tu vyvinuli typické živočíchy ako kengura, koala, vakorel či vtákopysk, ktoré inde na svete voľne nežijú. Tieto vačkovce a zvláštne druhy sú dôležitým prírodným znakom a symbolom kontinentu.

1. Poučka

Austrália je najmenší svetadiel (kontinent) na Zemi a leží celá na južnej pologuli medzi Indickým oceánom (na západe a juhu) a Tichým oceánom (na východe). Je to najsuchší obývaný kontinent: väčšinu vnútrozemia tvoria púšte a suché nížiny (tzv. outback). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne pohorie Veľké predelové pohorie.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

1. Poloha – Austrália je samostatný svetadiel aj štát zároveň. Nachádza sa juhovýchodne od Ázie, oddeľuje ju Indický oceán (západ/juh) a Tichý oceán (východ). Keďže leží na južnej pologuli, ročné obdobia má opačne ako my – keď je u nás zima, v Austrálii je leto.
2. Povrch – delíme ho na tri časti: na východe vysoké Veľké predelové pohorie, v strede rozľahlá rovinatá Stredoaustrálska (centrálna) nížina a na západe nízka, plochá Západoaustrálska tabuľa (plošina). Najznámejší skalný útvar je červená hora Uluru (Ayers Rock).
3. Podnebie – väčšina územia je suchá a horúca, lebo leží v oblasti obratníka Kozorožca. Vnútrozemie pokrývajú púšte (Veľká piesočná púšť, Veľká Viktóriina púšť). Iba okraje (pobrežie) majú viac zrážok.
4. Vodstvo – riek je málo a mnohé sú periodické (občasné – v suchu vyschnú, volajú sa creek). Najväčšia rieka je Murray s prítokom Darling. Pod púšťou je veľa podzemnej vody (artézske studne), vďaka ktorej tu prežíva dobytok.
5. Typické prírodné znaky – klokan, koala, vtákopysk, emu, stromy eukalyptus (blahovičník) a pri pobreží morský zázrak Veľká koralová bariéra.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Opačné ročné obdobia – v decembri majú Austrálčania Vianoce na pláži pri 30 °C, lebo je u nich leto. (Dôležité: vysvetľuje, prečo poloha na pologuli mení počasie.)
2. Outback – vyprahnuté vnútrozemie, kde sú obrovské farmy s ovcami a hovädzím dobytkom a takmer žiadni ľudia. (Ukazuje, ako podnebie ovplyvňuje, kde ľudia žijú.)
3. Uluru – posvätná červená hora pôvodných obyvateľov (Aborigéncov), dnes vyhľadávaná turistami. (Spája prírodu, kultúru a cestovný ruch.)
4. Veľká koralová bariéra – najväčší koralový útvar na svete pri severovýchodnom pobreží, vidieť ju aj z vesmíru. (Dôležitá pre prírodu aj turistiku; ohrozuje ju otepľovanie.)
5. Artézske studne – farmári čerpajú podzemnú vodu zo studní, lebo riek je málo. (Vysvetľuje, ako sa dá prežiť v suchej krajine.)
6. Murray a Darling – jediná veľká riečna sústava; využíva sa na zavlažovanie polí. (Ukazuje, prečo sú ľudia sústredení na juhovýchode.)

Prečo je to dôležité: keď vieš určiť polohu kontinentu a poznáš jeho povrch, podnebie a vodstvo, vieš vysvetliť, prečo tam ľudia žijú práve na okrajoch, prečo je vnútrozemie prázdne a aké rastliny a zvieratá tam nájdeš. Je to základ pochopenia každého svetadiela na mape.