6. ročník › Geografia › Geografia

Austrália – poloha a povrch Nezačaté

0 Vstupný test1 Poučka 2 Vysvetlenie3 Príklady 4 Kvíz5 Test 6–8 Vyhodnotenie9 Výstupný test
Krok 0 — Vstupný test

Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).

0. Kľúčové fakty

  1. Poloha na južnej pologuli — Austrália je jediný obývaný svetadiel, ktorý leží celý na južnej pologuli (okrem neobývanej Antarktídy); obratník Kozorožca ju pretína približne v strede. Je to najmenší kontinent sveta a zároveň jediný, ktorý zaberá územie len jediného štátu — Austrálskeho zväzu. Práve poloha na juhu spôsobuje, že ročné obdobia sú opačné ako u nás: keď je v Európe zima, v Austrálii je leto.

  2. Obklopenie oceánmi — Austráliu zo všetkých strán obmývajú vody dvoch oceánov — na západe a juhu Indický oceán, na východe Tichý oceán. Vďaka tomuto izolovanému položeniu uprostred vôd sa hovorí, že je to „ostrovný svetadiel". Izolácia spôsobila, že sa tu vyvinuli rastliny a živočíchy, ktoré inde na svete nežijú.

  3. Veľký bariérový útes (Great Barrier Reef) — Pri severovýchodnom pobreží sa tiahne najväčší koralový útes na svete, dlhý približne 2 000 km. Je vytvorený z miliárd drobných koralových živočíchov a je taký rozsiahly, že ho vidno aj z vesmíru. Predstavuje jeden z najznámejších prírodných znakov Austrálie a domov pre tisíce druhov morských živočíchov.

  4. Tabuľovitý a nízky povrch — Austrália je najplochejší a najnižšie položený svetadiel sveta s priemernou nadmorskou výškou len okolo 300 m. Väčšinu vnútrozemia tvoria rozsiahle roviny a staré, zarovnané tabule. Keďže tu chýbajú vysoké a mladé pohoria, krajina pôsobí jednotvárne a rovinato.

  5. Veľké predelové pohorie (Great Dividing Range) — Pozdĺž celého východného pobrežia sa tiahne najvýznamnejšie pohorie Austrálie, dlhé vyše 3 000 km. Oddeľuje úzky vlhký pruh pri pobreží od suchého vnútrozemia, preto sa volá „predelové". Najvyšším vrchom celej Austrálie je tu Mount Kosciuszko s výškou 2 228 m.

  6. Púšte vo vnútrozemí (outback) — Stred a západ kontinentu zaberajú rozsiahle púšte a polopúšte, napríklad Veľká piesočná púšť a Veľká Viktóriina púšť. Suché, riedko obývané vnútrozemie sa nazýva „outback". Práve preto patrí Austrália medzi najsuchšie svetadiely — väčšina ľudí žije pri vlhšom pobreží, nie v horúcom strede.

  7. Uluru (Ayersova skala) — V samom strede púštneho vnútrozemia sa dvíha mohutná osamelá pieskovcová skala Uluru, vysoká približne 350 m. Pri východe a západe slnka mení farbu do červena a oranžova, čím je svetoznáma. Pre pôvodných obyvateľov, Aborigéncov, je posvätným miestom a symbolom Austrálie.

  8. Suché podnebie a tropický sever — Väčšinu Austrálie pokrýva suché tropické a subtropické podnebie, preto je to najsuchší obývaný svetadiel. Sever leží v tropickom pásme s obdobím dažďov a sucha, juh má miernejšie a vlhšie podnebie vhodné na poľnohospodárstvo. Vnútro je horúce a vyprahnuté, s častými vysokými teplotami a nedostatkom zrážok.

  9. Rieka Murray a Darling — Najdlhšou a najvýznamnejšou riekou Austrálie je Murray, ktorý so svojím prítokom Darling tvorí najväčší riečny systém kontinentu. Tieto rieky privádzajú vzácnu vodu na poľnohospodársky využívané oblasti na juhovýchode. Mnohé ostatné rieky v suchom vnútrozemí sú len občasné a počas sucha úplne vyschnú.

  10. Občasné jazerá — Eyrovo jazero — Vo vnútrozemí leží Eyrovo jazero (Lake Eyre), najnižšie miesto Austrálie, asi 15 m pod hladinou mora. Väčšinu času je to vyschnutá soľná panva a vodu má len po vzácnych výdatných dažďoch. Je to ukážka toho, aké suché a premenlivé je austrálske vnútrozemie.

  11. Pôvodní obyvatelia a jedinečná príroda — Najstaršími obyvateľmi Austrálie sú Aborigénci, ktorí tu žijú desiatky tisíc rokov. Vďaka dávnej izolácii svetadiela sa tu vyvinuli typické živočíchy ako kengura, koala, vakorel či vtákopysk, ktoré inde na svete voľne nežijú. Tieto vačkovce a zvláštne druhy sú dôležitým prírodným znakom a symbolom kontinentu.

1. Poučka

Austrália je najmenší svetadiel (kontinent) na Zemi a leží celá na južnej pologuli medzi Indickým oceánom (na západe a juhu) a Tichým oceánom (na východe). Je to najsuchší obývaný kontinent: väčšinu vnútrozemia tvoria púšte a suché nížiny (tzv. outback). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne pohorie Veľké predelové pohorie.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

  1. Poloha – Austrália je samostatný svetadiel aj štát zároveň. Nachádza sa juhovýchodne od Ázie, oddeľuje ju Indický oceán (západ/juh) a Tichý oceán (východ). Keďže leží na južnej pologuli, ročné obdobia má opačne ako my – keď je u nás zima, v Austrálii je leto.
  2. Povrch – delíme ho na tri časti: na východe vysoké Veľké predelové pohorie, v strede rozľahlá rovinatá Stredoaustrálska (centrálna) nížina a na západe nízka, plochá Západoaustrálska tabuľa (plošina). Najznámejší skalný útvar je červená hora Uluru (Ayers Rock).
  3. Podnebie – väčšina územia je suchá a horúca, lebo leží v oblasti obratníka Kozorožca. Vnútrozemie pokrývajú púšte (Veľká piesočná púšť, Veľká Viktóriina púšť). Iba okraje (pobrežie) majú viac zrážok.
  4. Vodstvo – riek je málo a mnohé sú periodické (občasné – v suchu vyschnú, volajú sa creek). Najväčšia rieka je Murray s prítokom Darling. Pod púšťou je veľa podzemnej vody (artézske studne), vďaka ktorej tu prežíva dobytok.
  5. Typické prírodné znaky – klokan, koala, vtákopysk, emu, stromy eukalyptus (blahovičník) a pri pobreží morský zázrak Veľká koralová bariéra.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zemepisná poloha: Mesto Sydney leží približne na 34° južnej zemepisnej šírky a 151° východnej zemepisnej dĺžky. Na ktorých pologuliach leží a aké ročné obdobie tam je v decembri?
Južná šírka → južná pologuľa; východná dĺžka → východná pologuľa.
Na južnej pologuli sú ročné obdobia opačné ako u nás.
U nás je v decembri zima, tam teda leto → južná a východná pologuľa, v decembri leto

Príklad 2 — časové pásma: Sydney leží asi o 9 časových pásiem východnejšie ako Slovensko. Keď je v Bratislave 8:00 ráno, koľko je hodín v Sydney?
Pravidlo: 15° zemepisnej dĺžky = 1 hodina, na východe je čas neskorší (slnko tam vychádza skôr).
8 h + 9 h = 17 h → 17:00

Príklad 3 — príčina a dôsledok (pohorie a podnebie): Prečo je úzky pás na východnom pobreží vlhký a zelený, ale vnútrozemie za Veľkým predelovým pohorím suché?
Vlhký vzduch prichádza od Tichého oceánu z východu.
Pri výstupe na pohorie sa ochladí a vyprší na jeho východnej strane.
Za pohorie prichádza už suchý vzduch → pohorie zachytí dážď, vnútrozemie ostane suché (outback)

Príklad 4 — príčina a dôsledok (podnebie a osídlenie): Na mape osídlenia sú veľké mestá len na okrajoch Austrálie, najmä na juhovýchode. Prečo?
Vnútrozemie: horúce púšte, málo zrážok, rieky občas vyschnú.
Juhovýchod: miernejšie a vlhšie podnebie, rieky Murray a Darling na zavlažovanie.
Ľudia žijú tam, kde je voda → sústreďujú sa na vlhšom pobreží, hlavne na juhovýchode

Príklad 5 — zaradenie útvaru podľa znakov: Osamelá červená pieskovcová skala vysoká asi 350 m v strede púšte, posvätná pre Aborigéncov. Čo je to?
Znaky: stred púštneho vnútrozemia, mení farbu pri východe a západe slnka, posvätné miesto.
Taký útvar je v Austrálii jeden a je jej symbolom → Uluru (Ayersova skala)

Príklad 6 — z bežného života (cestovanie): Kamarát letí v decembri na prázdniny do Austrálie. Má si zbaliť zimnú bundu, alebo plavky?
Austrália je celá na južnej pologuli, ročné obdobia sú opačné.
December je tam letný mesiac, Vianoce sa slávia aj na pláži.
Záver → plavky, lebo v Austrálii je v decembri leto

Prečo je to dôležité: keď vieš určiť polohu kontinentu a poznáš jeho povrch, podnebie a vodstvo, vieš vysvetliť, prečo tam ľudia žijú práve na okrajoch, prečo je vnútrozemie prázdne a aké rastliny a zvieratá tam nájdeš. Je to základ pochopenia každého svetadiela na mape.

Precvič si

  1. Ktorý je najmenší svetadiel na Zemi?
  2. Ktorý obratník prechádza Austráliou?
  3. Ako sa volá najvyšší vrch Austrálie?
  4. Ako sa volá najväčší koralový útes sveta pri severovýchodnom pobreží Austrálie?
  5. Prečo môžu farmári v suchom vnútrozemí chovať dobytok, hoci tam takmer niet riek?
  6. Prečo sa v Austrálii vyvinuli živočíchy ako kengura či vtákopysk, ktoré inde voľne nežijú? Odpovedz jednou vetou.
Ukáž riešenia
  1. Najmenší kontinent, ktorý tvorí jeden štát → Austrália
  2. Austrália leží na južnej pologuli, prechádza ňou južný obratník → obratník Kozorožca
  3. Leží vo Veľkom predelovom pohorí, má 2 228 m → Mount Kosciuszko
  4. Útes z koralových živočíchov dlhý asi 2 000 km → Veľká koralová bariéra (Veľký bariérový útes)
  5. Pod púšťou je veľa podzemnej vody, ktorú čerpajú zo studní → vďaka artézskym studniam
  6. Svetadiel bol dlho oddelený oceánmi od ostatných → pre dlhú izoláciu kontinentu
Krok 4 — Kvíz (over si pochopenie)
Krok 5 — Test (precvič sa)
  1. Napíš, na ktorej pologuli leží Austrália a ktoré dva oceány ju obklopujú.
  2. Vymenuj tri hlavné časti povrchu Austrálie (od východu na západ) a ku každej priraď názov.
  3. Vysvetli vlastnými slovami, prečo je vnútrozemie Austrálie také suché a ako sa volá.
  4. Uveď najväčšiu rieku Austrálie a vysvetli pojem „periodická rieka (creek)".
  5. Pomenuj aspoň štyri typické prírodné znaky Austrálie (zvieratá, rastliny alebo prírodné útvary).
Ukáž riešenia
  1. Austrália leží celá na juh od rovníka, na západe a juhu ju obmýva jeden oceán, na východe druhý → južná pologuľa, Indický a Tichý oceán
  2. Od východu na západ ide pohorie, nížina a tabuľa → Veľké predelové pohorie, Stredoaustrálska nížina, Západoaustrálska tabuľa
  3. Vzorová odpoveď: Vnútrozemie leží v oblasti obratníka Kozorožca, kde je horúco a málo prší, a vlhkosť od Tichého oceánu zachytí Veľké predelové pohorie → suché je pre polohu pri obratníku a bariéru pohoria, volá sa outback
  4. Najväčší riečny systém tvorí Murray s prítokom Darling; periodická rieka tečie len po dažďoch a v suchu vyschne → Murray; creek je občasná rieka, ktorá v suchu vyschne
  5. Vzorová odpoveď (stačia štyri) → kengura, koala, vtákopysk, eukalyptus (správne aj emu, Uluru, Veľká koralová bariéra)

Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.

Krok 9 — Výstupný test (zvládol / nezvládol)

Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.

← Späť na katalóg