Ázia — obyvateľstvo a hospodárstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Najľudnatejší svetadiel — Ázia má vyše 4,7 miliardy obyvateľov, čo je približne 60 % celého ľudstva. Žije tu teda viac ľudí než na všetkých ostatných kontinentoch dohromady, preto je kľúčová pre svetovú ekonomiku aj politiku. Počet obyvateľov navyše stále rastie, najmä v južnej a juhovýchodnej časti.

2. Najľudnatejšie štáty sveta — Najviac obyvateľov má India (vyše 1,4 miliardy), ktorá nedávno predbehla Čínu (tiež okolo 1,4 miliardy). Tieto dva štáty spolu tvoria viac než tretinu svetovej populácie. Ich obrovský trh a pracovná sila z nich robia ekonomické veľmoci.

3. Nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva — Ľudia sa sústreďujú najmä v úrodných nížinách a údoliach veľkých riek (Ganga, Indus, Jang-c'-ťiang, Žltá rieka) a na pobreží. Naopak, púšte (Arabská, Gobi), vysokohorské oblasti (Himaláje, Tibet) a chladná Sibír sú takmer neobývané. Rozmiestnenie teda závisí od prírodných podmienok — dostatku vody, teplej klímy a úrodnej pôdy.

4. Vysoká hustota zaľudnenia — V oblastiach ako Bangladéš, východná Čína či Jáva (Indonézia) žijú na jednom kilometri štvorcovom tisíce ľudí. Bangladéš patrí medzi najhustejšie zaľudnené štáty sveta. Takáto koncentrácia spôsobuje problémy s bývaním, potravinami a životným prostredím.

5. Megamestá a urbanizácia — V Ázii leží väčšina najväčších miest sveta, napríklad Tokio, Dillí, Šanghaj, Mumbaí a Peking. Tokio s aglomeráciou má vyše 37 miliónov obyvateľov a je najväčším mestom sveta. Ľudia sa sťahujú z vidieka do miest za prácou, čo vedie k rýchlej urbanizácii.

6. Kolíska svetových náboženstiev — V Ázii vznikli takmer všetky veľké svetové náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam (Blízky východ), hinduizmus a budhizmus (India), ako aj konfucianizmus. Náboženstvo dodnes silno ovplyvňuje kultúru, zvyky aj každodenný život obyvateľov. Práve preto je Ázia kultúrne mimoriadne pestrá.

7. Jazyková a národnostná rozmanitosť — Žije tu množstvo národov, ktoré hovoria stovkami jazykov, napríklad čínštinou (najviac rodených hovoriacich na svete), hindčinou, arabčinou, bengálčinou či japončinou. Táto pestrosť odráža dlhú históriu a rôzne kultúry kontinentu. Niekedy však rozdielnosť vedie aj ku konfliktom a napätiu.

8. Poľnohospodárstvo a ryža — V monzúnovej Ázii sa pestuje najmä ryža, ktorá je hlavnou potravinou väčšiny obyvateľstva. Pestuje sa na zaplavovaných poliach (terasách) a vyžaduje veľa ľudskej práce. V poľnohospodárstve tu stále pracuje veľká časť obyvateľov, hoci jeho podiel na hospodárstve postupne klesá.

9. Ropa a nerastné bohatstvo — Oblasť Perzského zálivu (Saudská Arábia, Irán, Irak, Spojené arabské emiráty) má najväčšie zásoby ropy a zemného plynu na svete. Vývoz ropy priniesol týmto štátom obrovské bohatstvo a svetový vplyv. Ázia má aj ďalšie suroviny — uhlie, rudy a vzácne kovy.

10. Priemyselné veľmoci a „ázijské tigre" — Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Singapur a najmä Čína patria k najvýznamnejším priemyselným a technologickým štátom sveta. Vyrábajú autá, elektroniku, lode a počítače, ktoré sa vyvážajú do celého sveta. Čína je dnes označovaná za „továreň sveta" a druhú najväčšiu ekonomiku planéty.

11. Hospodárske rozdiely (kontrasty) — Ázia spája veľmi bohaté štáty (Japonsko, Singapur, ropné štáty Zálivu) aj veľmi chudobné krajiny (Afganistan, Nepál, Jemen). Tieto obrovské rozdiely v životnej úrovni sú typickou črtou kontinentu. Mnohé krajiny zároveň rýchlo rastú a menia sa z rozvojových na vyspelé.

12. Rýchly hospodársky rast — Mnohé ázijské štáty, najmä Čína a India, v posledných desaťročiach zaznamenali mimoriadne rýchly hospodársky rast. Vďaka lacnej pracovnej sile, veľkému trhu a investíciám sa Ázia stala centrom svetovej výroby a obchodu. Preto sa hovorí, že 21. storočie môže byť „storočím Ázie".

1. Poučka

Ázia je najväčší a najľudnatejší svetadiel. Žije v nej viac ako 4,7 miliardy ľudí, čo je približne 60 % obyvateľstva Zeme. Obyvateľstvo je rozmiestnené veľmi nerovnomerne, je nábožensky a kultúrne rozmanité a hospodárstvo siaha od najchudobnejších krajín až po svetové ekonomické veľmoci.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na Áziu po krokoch:

1. Počet a rast — Ázia má najviac obyvateľov na svete. Najľudnatejšie štáty sú India a Čína (každý cez 1,4 miliardy ľudí).
2. Rozmiestnenie (hustota) — ľudia žijú hlavne tam, kde je úrodná pôda, voda a mierna klíma: pri veľkých riekach (Ganga, Jang-c’-ťiang), na pobrežiach a v nížinách monzúnovej Ázie. Naopak, púšte (Arabská, Gobi), vysoké pohoria (Himaláje) a chladná Sibír sú takmer prázdne.
3. Kultúra a náboženstvo — Ázia je kolíska veľkých náboženstiev: islam, hinduizmus, budhizmus, judaizmus aj kresťanstvo tu vznikli. Hovorí sa tisíckami jazykov (čínština, hindčina, arabčina…).
4. Hospodárstvo — je veľmi rôznorodé: - poľnohospodárstvo — ryža, čaj, bavlna, monzúnové oblasti; - nerastné suroviny — ropa a zemný plyn pri Perzskom zálive (Saudská Arábia, Irán); - priemysel a technológie — Čína „továreň sveta“, Japonsko a Južná Kórea (elektronika, autá); - služby a IT — India (softvér, call centrá).
5. Rozdiely — vedľa bohatých štátov (Japonsko, Singapur, krajiny Zálivu) sú aj chudobné rozvojové krajiny (Afganistan, Jemen, Nepál).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — hustota zaľudnenia, porovnanie: Bangladéš má približne 170 miliónov obyvateľov na rozlohe asi 150 000 km². Mongolsko má asi 3,5 milióna obyvateľov na rozlohe asi 1,5 milióna km². Porovnaj hustotu zaľudnenia.
Hustota zaľudnenia = počet obyvateľov : rozloha.
Bangladéš: 170 000 000 : 150 000 ≈ 1 100 obyv./km².
Mongolsko: 3 500 000 : 1 500 000 ≈ 2 obyv./km².
Bangladéš leží v úrodnej delte Gangy, Mongolsko tvoria stepi a púšť Gobi → Bangladéš asi 1 100 obyv./km², Mongolsko asi 2 obyv./km² – rozdiel je viac než 500-násobný

Príklad 2 — príčina a dôsledok, podnebie a hospodárstvo: Prečo sa v monzúnovej Ázii pestuje najmä ryža, a nie pšenica?
Letný monzún prináša veľa dažďa a je tu teplo.
Ryža potrebuje veľa vody a tepla, pestuje sa na zaplavovaných poliach a terasách.
Podmienky plodine presne vyhovujú a uživí veľa ľudí → monzúnové podnebie je teplé a vlhké, ideálne pre ryžu

Príklad 3 — porovnanie hospodárstva dvoch štátov: Saudská Arábia a Japonsko patria k bohatým štátom. Na čom stojí bohatstvo každého z nich?
Saudská Arábia leží pri Perzskom zálive, kde sú najväčšie zásoby ropy a zemného plynu – zbohatla na ich vývoze.
Japonsko nerastné suroviny takmer nemá; zbohatlo na priemysle, technológiách a vzdelaní (autá, elektronika).
Rozdiel → Saudská Arábia stavia na rope, Japonsko na priemysle a technológiách

Príklad 4 — časové pásma: Tokio leží približne na 135° východnej dĺžky, Slovensko patrí do pásma 15° v. d. Futbalový zápas v Tokiu sa začína o 20.00 miestneho času. O koľkej ho uvidíš naživo na Slovensku (zimný čas)?
Rozdiel dĺžok: 135° − 15° = 120°.
120° : 15° = 8 hodín; Tokio je na východe, má čas napred.
Na Slovensku je teda o 8 hodín menej: 20.00 − 8 h → 12.00 (na obed)

Príklad 5 — z praxe, štítok na výrobku: Na tvojej mikine je štítok „Made in China" a na mobile názov kórejskej firmy. Čo to hovorí o hospodárstve Ázie?
Čína je pre lacnú pracovnú silu a obrovskú výrobu označovaná ako „továreň sveta".
Južná Kórea a Japonsko vyvážajú vyspelú elektroniku a autá.
Výrobky z Ázie sú v bežnom živote všade okolo nás → Ázia je centrom svetovej výroby a obchodu

Prečo je to dôležité: Ázia rozhoduje o svetovej výrobe, cenách surovín aj o životnom prostredí (znečistenie, klíma). Pochopenie jej obyvateľstva a hospodárstva ti pomáha rozumieť správam, obchodu aj tomu, odkiaľ pochádzajú veci okolo teba.

Precvič si

1. Ktorý štát Ázie je najľudnatejší na svete?
2. Ktoré náboženstvá vznikli v Indii?
3. Ako sa prezýva Čína pre svoju obrovskú výrobu?
4. Ktoré štáty pri Perzskom zálive majú veľké zásoby ropy? Uveď dva.
5. Ktoré mesto je s aglomeráciou najväčším mestom sveta?
6. Na území s rozlohou 30 000 km² žije 30 miliónov ľudí. Aká je hustota zaľudnenia?