Ázia – podnebie a vodstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Monzún — sezónne prúdenie vzduchu, ktoré dvakrát do roka mení smer. V lete prúdi vlhký vzduch z teplého oceánu na pevninu a prináša výdatné dažde, v zime suchý vzduch z chladnej pevniny smerom k moru. Práve monzúny rozhodujú o tom, kedy v južnej a juhovýchodnej Ázii prší, a sú životne dôležité pre poľnohospodárstvo a pestovanie ryže.

2. Letný monzún — vlhký vietor, ktorý od mája do septembra prináša obrovské množstvo zrážok do Indie, Bangladéša, juhovýchodnej Ázie a južnej Číny. Vzniká preto, že rozpálená pevnina nasáva vlhký vzduch z teplejšieho Indického a Tichého oceánu. Bez neho by tieto husto osídlené oblasti trpeli suchom, no jeho prílišná sila spôsobuje ničivé záplavy.

3. Zimný monzún — suchý a chladnejší vietor, ktorý v zimných mesiacoch fúka z premrznutého vnútrozemia Ázie smerom k oceánu. Pevnina je vtedy chladnejšia ako more, preto sa vzduch pohybuje opačným smerom než v lete. Toto obdobie je v monzúnových oblastiach prevažne suché a teplejšie len pri pobreží.

4. Oblasti ovplyvnené monzúnmi — najsilnejšie ich pociťuje južná Ázia (India, Pakistan, Bangladéš), juhovýchodná Ázia (Vietnam, Thajsko, Indonézia) a východná Ázia (južná a východná Čína, Kórea, Japonsko). V týchto oblastiach žijú miliardy ľudí, ktorých život a úroda závisia od pravidelného príchodu dažďov. Monzún preto patrí k najdôležitejším klimatickým javom celej Zeme.

5. Rozdiel pobrežie verzus vnútrozemie — pobrežné oblasti majú vďaka blízkosti mora miernejšie a vlhkejšie podnebie, lebo voda sa pomaly ohrieva aj ochladzuje a vyrovnáva teploty. Vnútrozemie (napríklad Stredná Ázia či Sibír) má naopak suché, kontinentálne podnebie s horúcimi letami a treskúcimi zimami. Čím ďalej od oceánu, tým menej zrážok a väčšie rozdiely medzi dňom a nocou aj medzi ročnými obdobiami.

6. Tajfún — silný tropický cyklón (búrka s extrémnym vetrom a dažďom), ktorý vzniká nad teplým Tichým oceánom. Najčastejšie zasahuje Filipíny, Japonsko, Taiwan a pobrežie východnej Číny, kde spôsobuje záplavy, zosuvy a obrovské škody. Je to ázijský názov pre to, čomu sa v Amerike hovorí hurikán.

7. Cunami — séria obrovských vĺn vyvolaných najčastejšie podmorským zemetrasením alebo sopečným výbuchom. Ohrozené sú pobrežia Tichého oceánu — Japonsko, Indonézia, ale aj pobrežie Indického oceánu, ktoré zasiahla ničivá vlna v roku 2004. Vlna na otvorenom mori je nízka, ale pri pobreží narastie do výšky niekoľkých metrov a dokáže zničiť celé mestá.

8. Chang-Jiang (Jang-c'-ťiang) — najdlhšia rieka Ázie a tretia najdlhšia na svete (asi 6 300 km), tečie celou Čínou a vlieva sa do Východočínskeho mora. Patrí do úmoria Tichého oceánu a je hlavnou dopravnou tepnou Číny. Na rieke stojí Priehrada Tri rokliny, jedna z najväčších vodných elektrární sveta.

9. Huang He (Žltá rieka) — druhá najdlhšia čínska rieka, nazývaná „kolíska čínskej civilizácie", lebo pri nej vznikli prvé čínske ríše. Vlieva sa do Žltého mora a patrí do úmoria Tichého oceánu. Nesie veľa žltej hliny (spraše), preto má žltkastú farbu, a v minulosti spôsobovala ničivé povodne.

10. Mekong — najdlhšia rieka juhovýchodnej Ázie, ktorá preteká alebo tvorí hranice viacerých štátov (Čína, Laos, Thajsko, Kambodža, Vietnam) a ústí do Juhočínskeho mora. Patrí do úmoria Tichého oceánu a jej delta vo Vietname je jednou z najdôležitejších ryžových oblastí sveta. Pre milióny ľudí je zdrojom potravy, vody aj dopravy.

11. Ganga — posvätná rieka hinduistov v Indii, ktorá pramení v Himalájach a vlieva sa do Bengálskeho zálivu. Patrí do úmoria Indického oceánu a spolu s riekou Brahmaputra tvorí jednu z najväčších a najúrodnejších riečnych delt na svete. Pri jej brehoch žijú stámilióny ľudí a koná sa tu množstvo náboženských obradov.

12. Eufrat a Tigris — dve rieky v juhozápadnej Ázii (Turecko, Sýria, Irak), medzi ktorými vznikla staroveká Mezopotámia, jedna z prvých civilizácií ľudstva. Obe patria do úmoria Indického oceánu, lebo sa spájajú a ústia do Perzského zálivu. V suchej oblasti Blízkeho východu sú vzácnym zdrojom vody pre poľnohospodárstvo.

13. Úmorie a bezodtoková oblasť — úmorie je územie, z ktorého rieky odvádzajú vodu do určitého oceánu (napríklad úmorie Tichého či Indického oceánu). Bezodtoková oblasť je územie, odkiaľ voda neodteká do žiadneho oceánu, ale vlieva sa do vnútrozemských jazier alebo sa vyparí. V Ázii je najznámejšou bezodtokovou oblasťou okolie Kaspického a Aralského jazera v suchom vnútrozemí.

1. Poučka

Monzún je vietor, ktorý dvakrát do roka mení smer: v lete fúka z mora na pevninu a prináša dažde, v zime z pevniny na more a prináša sucho. Pobrežné oblasti majú vďaka oceánu miernejšie a vlhšie podnebie, vnútrozemské oblasti majú väčšie teplotné rozdiely a sú suchšie. Najväčšie ázijské rieky patria do troch úmorí (Tichý, Indický, Severný ľadový oceán) alebo do bezodtokovej oblasti, odkiaľ voda neodteká do mora.

2. Vysvetlenie

• Letný monzún: Pevnina sa v lete silno zohreje, teplý vzduch nad ňou stúpa a na jeho miesto prúdi vlhký vzduch z oceánu. Ten prináša dlhé výdatné dažde (monzúnové obdobie).
• Zimný monzún: V zime sa pevnina ochladí, studený vzduch klesá a fúka smerom k moru. Prináša sucho a chladnejšie počasie.
• Pobrežie vs. vnútrozemie: More sa pomaly zohrieva aj ochladzuje, preto pobrežie nemá také horúce letá ani také mrazivé zimy. Vnútrozemie ďaleko od mora má horúce letá, studené zimy a málo zrážok (napr. púšte a stepi v strednej Ázii).
• Tajfúny: Silné tropické cyklóny (búrky) nad teplým Tichým oceánom, ktoré ohrozujú východné a juhovýchodné pobrežie Ázie ničivým vetrom a dažďom.
• Cunami: Obrovské vlny vyvolané podmorským zemetrasením; ohrozujú pobrežia okolo Tichého oceánu (napr. Japonsko, Indonézia) a Indického oceánu.
• Úmorie a povodie: Povodie je celé územie, z ktorého rieka zbiera vodu. Úmorie je súhrn povodí riek, ktoré ústia do toho istého oceánu. V bezodtokovej oblasti rieky končia v jazere alebo sa strácajú, voda sa nedostane do oceánu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — vznik letného monzúnu: Prečo v Indii od mája do septembra výdatne prší, kým v zime je tam sucho?
V lete sa pevnina silno rozpáli, teplý vzduch nad ňou stúpa.
Na jeho miesto prúdi vlhký vzduch z teplého Indického oceánu a prináša dažde.
V zime je pevnina chladnejšia ako more, vzduch prúdi opačne – z pevniny na more – a je suchý.
Vietor mení smer dvakrát do roka → letný monzún prináša dažde z oceánu, zimný monzún sucho z pevniny

Príklad 2 — čítanie z grafu, pobrežie a vnútrozemie: Dve mestá ležia na podobnej rovnobežke. Mesto A: leto okolo 25 °C, zima okolo 5 °C, veľa zrážok. Mesto B: leto okolo 25 °C, zima okolo −25 °C, málo zrážok. Ktoré mesto leží pri mori a ktoré hlboko vo vnútrozemí?
Rozdiel teplôt A: 25 − 5 = 20 °C; rozdiel B: 25 − (−25) = 50 °C.
More sa pomaly ohrieva aj ochladzuje a vyrovnáva teploty, prináša aj vlahu.
Malý rozdiel teplôt a veľa zrážok má teda pobrežie, veľký rozdiel a sucho vnútrozemie.
Záver → mesto A je pri mori, mesto B vo vnútrozemí

Príklad 3 — zaradenie rieky do úmoria: Do ktorého úmoria patrí Ganga a do ktorého Mekong?
Ganga sa vlieva do Bengálskeho zálivu – ten je súčasťou Indického oceánu.
Mekong ústi do Juhočínskeho mora – to patrí k Tichému oceánu.
Úmorie určuje oceán, do ktorého voda nakoniec dotečie → Ganga – úmorie Indického oceánu, Mekong – úmorie Tichého oceánu

Príklad 4 — tajfún, či cunami: V správach hlásia: „Po silnom podmorskom zemetrasení zasiahli pobrežie obrovské vlny." O ktorý jav ide a čím sa líši od tajfúnu?
Príčina tu nie je vietor, ale zemetrasenie pod morom.
Tajfún je búrka s extrémnym vetrom a dažďom nad teplým Tichým oceánom.
Obrovské vlny po zemetrasení sa volajú cunami → ide o cunami, tajfún je veterná búrka

Príklad 5 — z praxe, bezodtoková oblasť: Rieka Amudarja v strednej Ázii tečie do Aralského jazera. Prečo jej voda nikdy nedotečie do oceánu?
Aralské jazero leží v suchom vnútrozemí a nemá odtok do mora.
Voda z neho sa len vyparí.
Územie, odkiaľ voda neodteká do žiadneho oceánu → povodie Amudarje patrí do bezodtokovej oblasti

Prečo je to dôležité: Monzúny rozhodujú o úrode a hlade stoviek miliónov ľudí. Tajfúny a cunami spôsobujú obrovské škody, preto sa pred nimi obyvatelia chránia výstrahami. Bez znalosti riek a ich povodí by sme nevedeli, odkiaľ majú mestá pitnú vodu a kde hrozia záplavy.

Precvič si

1. Ako sa volá vietor, ktorý dvakrát do roka mení smer?
2. Ktorá rieka je najdlhšia v Ázii?
3. Prečo má Huang He žltkastú farbu?
4. Medzi ktorými dvoma riekami vznikla staroveká Mezopotámia a kam ústia?
5. Ktoré krajiny najčastejšie zasahujú tajfúny? Uveď dve.
6. Prečo má Sibír horúcejšie letá a oveľa krutejšie zimy ako Japonsko? Odpovedz jednou vetou.