Ázia – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Ázie — Ázia je najväčší kontinent sveta, leží takmer celá na severnej pologuli a prevažne na východnej pologuli. Na západe susedí s Európou (spolu tvoria Euráziu), na juhozápade s Afrikou (spája ich Suezská šija) a od Severnej Ameriky ju oddeľuje úzky Beringov prieliv. Vďaka obrovskej rozlohe zasahuje do všetkých podnebných pásiem od polárneho po rovníkové.

2. Hranica medzi Áziou a Európou — Pevninská hranica medzi týmito kontinentmi nie je morská, ale dohodnutá podľa prírodných celkov: vedie pohorím Ural, riekou Ural, Kaspickým morom a pohorím Kaukaz. Práve preto sa Ázia a Európa spolu označujú ako jeden superkontinent Eurázia. Táto hranica je dôležitá, lebo ukazuje, že rozdelenie na dva svetadiely je viac historicko-kultúrne než geografické.

3. Oceány okolo Ázie — Áziu obmývajú tri oceány: Severný ľadový oceán na severe, Tichý oceán na východe a Indický oceán na juhu. Tichý oceán je najväčší a najhlbší oceán sveta a pri ázijskom pobreží sa nachádzajú hlboké oceánske priekopy. Tieto oceány ovplyvňujú podnebie, najmä monzúny v južnej a východnej Ázii.

4. Veľká členitosť pobrežia — Ázijské pobrežie je veľmi členité, s mnohými polostrovmi, ostrovmi a okrajovými morami. Medzi najväčšie polostrovy patria Arabský polostrov (najväčší na svete), Predná India (Dekan), Zadná India (Indočína) a Kórejský polostrov. Členitosť vznikla dlhým geologickým vývojom, pohybom litosférických dosiek a zaplavovaním pevniny morom.

5. Ostrovy a súostrovia — Pri Ázii leží množstvo ostrovov, najmä na východe a juhovýchode. Patria k nim Japonské ostrovy, Filipíny, obrovské Veľké Sundy (Sumatra, Jáva, Borneo) a Srí Lanka pri Indii. Mnohé z týchto ostrovov sú sopečného pôvodu a vznikli práve na okrajoch pohybujúcich sa litosférických dosiek.

6. Himaláje – najvyššie pohorie sveta — Himaláje sa tiahnu na juhu Ázie a sú najvyšším pohorím na Zemi. Vznikli zrážkou (kolíziou) Indickej a Euroázijskej litosférickej dosky, ktoré sa stále k sebe približujú, takže pohorie pomaly rastie. Tvoria mohutnú prírodnú bariéru medzi Indickým subkontinentom a vnútrozemím Ázie.

7. Mount Everest (8 849 m) — Mount Everest v Himalájach je s výškou približne 8 849 m n. m. najvyšší vrch sveta. Leží na hranici Nepálu a Číny (Tibetu) a je vrcholným dôkazom toho, aké mladé a vysoké sú Himaláje. Pre svoju výšku a drsné podmienky je vrcholovým cieľom horolezcov z celého sveta.

8. Tibetská plošina a Pamír — Tibetská plošina je najvyššie a najrozsiahlejšie náhorie sveta, prezývané „strecha sveta", s priemernou výškou nad 4 000 m. Pamír je vysoké pohorie v strednej Ázii, kde sa stretáva niekoľko veľkých horských sústav (často nazývaný „uzol pohorí"). Obe oblasti sú výsledkom tlaku dosiek a sú dôležitým prameniskom veľkých ázijských riek.

9. Nížiny Ázie — Popri vysokých pohoriach má Ázia aj rozsiahle nížiny, ktoré sú husto osídlené a poľnohospodársky dôležité. Patria k nim Západosibírska nížina na severe, Východočínska nížina a Indogangská nížina na juhu. V týchto nížinách tečú veľké rieky a usadzujú úrodné naplaveniny, preto tam žije veľká časť obyvateľstva.

10. Príčiny členitosti povrchu — Veľmi pestrý a členitý povrch Ázie spôsobuje pohyb litosférických dosiek, ktoré sa zrážajú, podsúvajú a vrásnia. Tam, kde sa dosky tlačia k sebe, vznikajú vysoké pohoria (Himaláje, Kaukaz, Pamír), inde zasa hlboké zníženiny a priekopy. Vďaka tomu je na malom priestore obrovský výškový rozdiel – od najvyššieho vrchu sveta po hlboké priehlbiny.

11. Ohnivý kruh (Pacifický prstenec) — Východné a juhovýchodné okraje Ázie sú súčasťou Ohnivého kruhu – pásu okolo Tichého oceánu s najväčším výskytom sopiek a zemetrasení na svete. Vzniká tu, lebo sa oceánske litosférické dosky podsúvajú (subdukujú) pod pevninské, čím sa uvoľňuje obrovská energia. Preto v Japonsku, na Filipínach či v Indonézii často vznikajú zemetrasenia, sopečné výbuchy a vlny cunami.

12. Kaukaz a Ural ako pohraničné pohoria — Kaukaz sa rozprestiera medzi Čiernym a Kaspickým morom a je súčasťou prírodnej hranice medzi Európou a Áziou. Ural je staré, ošúchané pohorie, ktoré sa tiahne od severu na juh a tradične oddeľuje Európu od Ázie. Hoci sú obe pohoria nižšie ako Himaláje, majú veľký význam ako orientačné hranice svetadielov a zdroje nerastných surovín.

1. Poučka

Ázia je najväčší svetadiel (kontinent) na Zemi. Spolu s Európou tvorí jeden súvislý pevninský blok – Euráziu. Hranica medzi Áziou a Európou vedie cez pohorie Ural, rieku Ural, Kaukaz a Čierne more. Ázia leží na severnej pologuli (väčšina) a obklopujú ju tri oceány: Severný ľadový oceán zo severu, Tichý oceán z východu a Indický oceán z juhu. Povrch Ázie je veľmi členitý – sú tu najvyššie pohoria, najrozsiahlejšie plošiny aj veľké nížiny.

2. Vysvetlenie

• Poloha: Áziu si na mape nájdeš ako obrovskú pevninu na východe. Na západe sa dotýka Európy, na juhozápade Afriky (cez Suezský prieplav).
• Pobrežie: Je veľmi rozčlenené – do mora vybiehajú polostrovy (napr. Arabský, Predná India, Zadná India) a okolo ležia veľké ostrovy (Japonské ostrovy, Filipíny, Indonézia).
• Povrch: Strednú a južnú Áziu vypĺňajú vysoké pohoria a plošiny – Himaláje s najvyšším vrchom sveta Mount Everest (8849 m), Tibetská plošina (najvyššie položená plošina sveta) a pohorie Pamír. Na severe sa rozprestierajú rozsiahle nížiny.
• Prečo je povrch taký členitý: Ázia vznikala zrážaním (kolíziou) litosférických dosiek. Keď do seba narážajú, pevnina sa vrásni a vyzdvihujú sa pohoria – tak vznikli aj Himaláje.
• Sopky a zemetrasenia: Na východnom okraji Ázie, pozdĺž Tichého oceánu, sa dosky o seba trú a podsúvajú – preto je tam veľa sopiek a zemetrasení. Tento pás sa volá Ohnivý kruh (Pacifický ohnivý kruh).

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Mount Everest (8849 m) v Himalájach je najvyšší vrch sveta – ukazuje, aké mladé a vysoké sú ázijské pohoria. Horolezci sem chodia z celého sveta.
2. Tibetská plošina sa nazýva „strecha sveta" – leží vyššie ako mnohé európske pohoria, a pritom je to plošina, nie vrch.
3. Ural je dôležitý, lebo tvorí prirodzenú hranicu medzi Áziou a Európou – preto ho na hodine často spomenieme.
4. Japonsko leží v Ohnivom kruhu, preto tam bývajú časté zemetrasenia – ľudia stavajú špeciálne domy, ktoré otrasy vydržia. To ukazuje, prečo je dôležité poznať seizmické oblasti.
5. Indonézia má desiatky činných sopiek – úrodná sopečná pôda je dobrá na pestovanie, ale výbuch sopky ohrozuje obyvateľov.

Prečo je to dôležité: Keď vieš opísať polohu a povrch Ázie, rozumieš, prečo tam sú najvyššie hory sveta, prečo niekde ničia zemetrasenia a kde žije najviac ľudí (v nížinách a pri riekach). Mapu vieš čítať a vysvetliť, čo na nej vidíš.