Ázia – poloha a povrch Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Ázie — Ázia je najväčší kontinent sveta, leží takmer celá na severnej pologuli a prevažne na východnej pologuli. Na západe susedí s Európou (spolu tvoria Euráziu), na juhozápade s Afrikou (spája ich Suezská šija) a od Severnej Ameriky ju oddeľuje úzky Beringov prieliv. Vďaka obrovskej rozlohe zasahuje do všetkých podnebných pásiem od polárneho po rovníkové.

2. Hranica medzi Áziou a Európou — Pevninská hranica medzi týmito kontinentmi nie je morská, ale dohodnutá podľa prírodných celkov: vedie pohorím Ural, riekou Ural, Kaspickým morom a pohorím Kaukaz. Práve preto sa Ázia a Európa spolu označujú ako jeden superkontinent Eurázia. Táto hranica je dôležitá, lebo ukazuje, že rozdelenie na dva svetadiely je viac historicko-kultúrne než geografické.

3. Oceány okolo Ázie — Áziu obmývajú tri oceány: Severný ľadový oceán na severe, Tichý oceán na východe a Indický oceán na juhu. Tichý oceán je najväčší a najhlbší oceán sveta a pri ázijskom pobreží sa nachádzajú hlboké oceánske priekopy. Tieto oceány ovplyvňujú podnebie, najmä monzúny v južnej a východnej Ázii.

4. Veľká členitosť pobrežia — Ázijské pobrežie je veľmi členité, s mnohými polostrovmi, ostrovmi a okrajovými morami. Medzi najväčšie polostrovy patria Arabský polostrov (najväčší na svete), Predná India (Dekan), Zadná India (Indočína) a Kórejský polostrov. Členitosť vznikla dlhým geologickým vývojom, pohybom litosférických dosiek a zaplavovaním pevniny morom.

5. Ostrovy a súostrovia — Pri Ázii leží množstvo ostrovov, najmä na východe a juhovýchode. Patria k nim Japonské ostrovy, Filipíny, obrovské Veľké Sundy (Sumatra, Jáva, Borneo) a Srí Lanka pri Indii. Mnohé z týchto ostrovov sú sopečného pôvodu a vznikli práve na okrajoch pohybujúcich sa litosférických dosiek.

6. Himaláje – najvyššie pohorie sveta — Himaláje sa tiahnu na juhu Ázie a sú najvyšším pohorím na Zemi. Vznikli zrážkou (kolíziou) Indickej a Euroázijskej litosférickej dosky, ktoré sa stále k sebe približujú, takže pohorie pomaly rastie. Tvoria mohutnú prírodnú bariéru medzi Indickým subkontinentom a vnútrozemím Ázie.

7. Mount Everest (8 849 m) — Mount Everest v Himalájach je s výškou približne 8 849 m n. m. najvyšší vrch sveta. Leží na hranici Nepálu a Číny (Tibetu) a je vrcholným dôkazom toho, aké mladé a vysoké sú Himaláje. Pre svoju výšku a drsné podmienky je vrcholovým cieľom horolezcov z celého sveta.

8. Tibetská plošina a Pamír — Tibetská plošina je najvyššie a najrozsiahlejšie náhorie sveta, prezývané „strecha sveta", s priemernou výškou nad 4 000 m. Pamír je vysoké pohorie v strednej Ázii, kde sa stretáva niekoľko veľkých horských sústav (často nazývaný „uzol pohorí"). Obe oblasti sú výsledkom tlaku dosiek a sú dôležitým prameniskom veľkých ázijských riek.

9. Nížiny Ázie — Popri vysokých pohoriach má Ázia aj rozsiahle nížiny, ktoré sú husto osídlené a poľnohospodársky dôležité. Patria k nim Západosibírska nížina na severe, Východočínska nížina a Indogangská nížina na juhu. V týchto nížinách tečú veľké rieky a usadzujú úrodné naplaveniny, preto tam žije veľká časť obyvateľstva.

10. Príčiny členitosti povrchu — Veľmi pestrý a členitý povrch Ázie spôsobuje pohyb litosférických dosiek, ktoré sa zrážajú, podsúvajú a vrásnia. Tam, kde sa dosky tlačia k sebe, vznikajú vysoké pohoria (Himaláje, Kaukaz, Pamír), inde zasa hlboké zníženiny a priekopy. Vďaka tomu je na malom priestore obrovský výškový rozdiel – od najvyššieho vrchu sveta po hlboké priehlbiny.

11. Ohnivý kruh (Pacifický prstenec) — Východné a juhovýchodné okraje Ázie sú súčasťou Ohnivého kruhu – pásu okolo Tichého oceánu s najväčším výskytom sopiek a zemetrasení na svete. Vzniká tu, lebo sa oceánske litosférické dosky podsúvajú (subdukujú) pod pevninské, čím sa uvoľňuje obrovská energia. Preto v Japonsku, na Filipínach či v Indonézii často vznikajú zemetrasenia, sopečné výbuchy a vlny cunami.

12. Kaukaz a Ural ako pohraničné pohoria — Kaukaz sa rozprestiera medzi Čiernym a Kaspickým morom a je súčasťou prírodnej hranice medzi Európou a Áziou. Ural je staré, ošúchané pohorie, ktoré sa tiahne od severu na juh a tradične oddeľuje Európu od Ázie. Hoci sú obe pohoria nižšie ako Himaláje, majú veľký význam ako orientačné hranice svetadielov a zdroje nerastných surovín.

1. Poučka

Ázia je najväčší svetadiel (kontinent) na Zemi. Spolu s Európou tvorí jeden súvislý pevninský blok – Euráziu. Hranica medzi Áziou a Európou vedie cez pohorie Ural, rieku Ural, Kaspické more, Kaukaz a Čierne more. Ázia leží na severnej pologuli (väčšina) a obklopujú ju tri oceány: Severný ľadový oceán zo severu, Tichý oceán z východu a Indický oceán z juhu. Povrch Ázie je veľmi členitý – sú tu najvyššie pohoria, najrozsiahlejšie plošiny aj veľké nížiny.

2. Vysvetlenie

• Poloha: Áziu si na mape nájdeš ako obrovskú pevninu na východe. Na západe sa dotýka Európy, na juhozápade Afriky (cez Suezský prieplav).
• Pobrežie: Je veľmi rozčlenené – do mora vybiehajú polostrovy (napr. Arabský, Predná India, Zadná India) a okolo ležia veľké ostrovy (Japonské ostrovy, Filipíny, Indonézia).
• Povrch: Strednú a južnú Áziu vypĺňajú vysoké pohoria a plošiny – Himaláje s najvyšším vrchom sveta Mount Everest (8849 m), Tibetská plošina (najvyššie položená plošina sveta) a pohorie Pamír. Na severe sa rozprestierajú rozsiahle nížiny.
• Prečo je povrch taký členitý: Ázia vznikala zrážaním (kolíziou) litosférických dosiek. Keď do seba narážajú, pevnina sa vrásni a vyzdvihujú sa pohoria – tak vznikli aj Himaláje.
• Sopky a zemetrasenia: Na východnom okraji Ázie, pozdĺž Tichého oceánu, sa dosky o seba trú a podsúvajú – preto je tam veľa sopiek a zemetrasení. Tento pás sa volá Ohnivý kruh (Pacifický ohnivý kruh).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — príčina a dôsledok (dosky a pohoria): Prečo sú Himaláje najvyššie pohorie sveta a ešte stále rastú?
Čo viem: Himaláje ležia na rozhraní Indickej a Euroázijskej litosférickej dosky.
Pravidlo: keď sa dosky zrážajú, pevnina sa vrásni a vyzdvihuje.
Dosky sa k sebe stále približujú, tlak trvá → vznikli zrážkou dvoch dosiek, ktoré sa tlačia k sebe dodnes

Príklad 2 — mierka mapy: Na mape s mierkou 1 : 10 000 000 meria Ural od severu po juh približne 25 cm. Aký dlhý je v skutočnosti?
Mierka 1 : 10 000 000 znamená, že 1 cm na mape je 10 000 000 cm v skutočnosti.
10 000 000 cm = 100 000 m = 100 km, teda 1 cm na mape je 100 km.
25 · 100 km = 2 500 km → približne 2 500 km

Príklad 3 — zaradenie krajiny podľa znakov: Ostrovná krajina na východe Ázie pri Tichom oceáne, kde ľudia stavajú domy odolné proti otrasom a pri pobreží hrozia vlny cunami. O ktorú krajinu a ktorý pás ide?
Znaky: ostrovy, Tichý oceán, časté zemetrasenia a cunami.
Pás okolo Tichého oceánu s najviac sopkami a zemetraseniami je Ohnivý kruh.
Ostrovná krajina na východe Ázie → Japonsko v Ohnivom kruhu

Príklad 4 — porovnanie dvoch oblastí: Porovnaj Tibetskú plošinu a Indogangskú nížinu podľa výšky a počtu obyvateľov.
Tibetská plošina: priemerne vyše 4 000 m, chladno, riedky vzduch, málo ľudí.
Indogangská nížina: nízko, teplo, veľké rieky a úrodné naplaveniny, veľmi veľa ľudí.
Reliéf ovplyvňuje osídlenie → plošina je vysoká a riedko osídlená, nížina nízka a husto osídlená

Príklad 5 — zemepisná poloha: Mount Everest leží približne na 28° severnej zemepisnej šírky a 87° východnej zemepisnej dĺžky. Na ktorých pologuliach leží a prečo je na vrchole stále mráz, hoci leží južnejšie ako Slovensko?
Severná šírka a východná dĺžka → severná a východná pologuľa.
S výškou teplota klesá, asi o 6 °C na každých 1 000 m.
Vrchol je takmer 9 km vysoko → severná a východná pologuľa, mráz spôsobuje obrovská nadmorská výška

Príklad 6 — z bežného života: Rodina plánuje dovolenku na indonézskom ostrove so sopkou. Aké výhody a riziko má život pri sopke?
Výhoda: sopečný popol vytvára úrodnú pôdu, dobre sa tu pestuje.
Riziko: Indonézia leží v Ohnivom kruhu, sopka môže vybuchnúť, hrozia aj zemetrasenia.
Záver → úrodná pôda, ale nebezpečenstvo výbuchu a zemetrasenia

Prečo je to dôležité: Keď vieš opísať polohu a povrch Ázie, rozumieš, prečo tam sú najvyššie hory sveta, prečo niekde ničia zemetrasenia a kde žije najviac ľudí (v nížinách a pri riekach). Mapu vieš čítať a vysvetliť, čo na nej vidíš.

Precvič si

1. Ktorý je najväčší kontinent sveta?
2. Ktorý prieliv oddeľuje Áziu od Severnej Ameriky?
3. Ktorý polostrov je najväčší na svete?
4. Ktoré pohorie sa nazýva „uzol pohorí“?
5. Ako sa volá spoločný pevninský celok Ázie a Európy a ktoré dve pohoria tvoria časť hranice medzi nimi?
6. Prečo žije veľká časť obyvateľov Ázie v nížinách pri veľkých riekach? Odpovedz jednou vetou.