Ázia — poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ázia ako najväčší kontinent — Ázia je s rozlohou približne 44 miliónov km² najväčší svetadiel na Zemi, zaberá asi tretinu pevniny. Žije tu vyše 4,5 miliardy ľudí, teda viac než polovica ľudstva. Práve táto obrovská rozloha spôsobuje, že sa tu strieda množstvo podnebí, povrchových tvarov a prírodných krajín.

2. Poloha na pologuliach — Ázia leží takmer celá na severnej pologuli a na východnej pologuli. Rozprestiera sa od rovníkových oblastí na juhu až po polárne kraje za severným polárnym kruhom. Vďaka tomu siaha cez všetky podnebné pásma, čo z nej robí mimoriadne pestrý kontinent.

3. Hranica medzi Áziou a Európou — Ázia tvorí s Európou jeden súvislý blok pevniny nazývaný Eurázia. Tradičná hranica vedie pohorím Ural, riekou Ural, Kaspickým morom, Kaukazom a Čiernym morom. Táto hranica nie je prírodná prekážka, ale dohodnutá geografická a historická čiara.

4. Oceány a moria okolo Ázie — Áziu obmývajú tri oceány: Severný ľadový na severe, Tichý oceán na východe a Indický oceán na juhu. Na juhozápade ju od Afriky oddeľuje Suezský prieplav. Rozľahlé pobrežie s množstvom polostrovov (Arabský, Predná India, Zadná India) a ostrovov ovplyvňuje podnebie aj hospodárstvo.

5. Najvyššie pohorie Himaláje — Himaláje sú najvyššie pohorie sveta a oddeľujú indický subkontinent od vnútrozemia Ázie. Nachádza sa tu Mount Everest s výškou 8 849 m — najvyšší vrch Zeme. Tieto veľhory vznikli zrážkou litosférických platní a stále sa pomaly vyzdvihujú.

6. Členitý a kontrastný povrch — Ázia má najväčšie výškové rozdiely na svete: od najvyššieho vrcholu Everestu až po najnižšie miesto súše — hladinu Mŕtveho mora (asi 430 m pod morom). Strieda sa tu vysoké pohorie (Himaláje, Pamír, Kaukaz), rozľahlé náhorné plošiny (Tibet, Iránska plošina) aj nížiny. Tento kontrast je dôsledkom zložitej geologickej stavby a pohybu zemských platní.

7. Podnebné pásma a monzúny — V Ázii sú zastúpené všetky podnebné pásma od horúceho rovníkového po studené polárne. Pre juh a juhovýchod sú typické monzúny — sezónne vetry, ktoré v lete prinášajú výdatné dažde a v zime sucho. Vnútrozemie má naopak suché kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou.

8. Veľké rieky Ázie — Ázijou tečú niektoré z najdlhších riek sveta: Jang-c'-ťiang (najdlhšia v Ázii), Chuang-che (Žltá rieka), Ob, Jenisej, Lena, Mekong, Ganga a Indus. Veľké rieky boli kolískami starovekých civilizácií a dodnes zásobujú vodou husto osídlené oblasti. Severné rieky tečú do Severného ľadového oceánu a v zime zamŕzajú.

9. Jazerá a vodné rekordy — V Ázii leží Kaspické more — najväčšie jazero na svete, a Bajkal — najhlbšie a objemom najväčšie sladkovodné jazero Zeme. Patrí sem aj slané Mŕtve more s najnižšou hladinou na súši. Tieto jazerá sú významné zásobárne vody a domov vzácnych živočíchov.

10. Prírodné krajiny od severu na juh — V Ázii sa od severu na juh striedajú prírodné krajiny: polárne tundry, rozľahlá ihličnatá tajga na Sibíri, stepi, púšte (napr. Gobi, Arabská púšť) a na juhu tropické dažďové pralesy. Toto striedanie kopíruje zmenu podnebia podľa zemepisnej šírky. Rozmanitosť krajín podmieňuje aj pestrý rastlinný a živočíšny svet.

11. Sopečná a zemetrasná aktivita — Východné a juhovýchodné okraje Ázie ležia v oblasti tzv. Ohnivého kruhu okolo Tichého oceánu. Stretávajú sa tu litosférické platne, preto sú časté zemetrasenia, sopečné výbuchy aj vlny cunami. Japonsko, Indonézia či Filipíny patria medzi najohrozenejšie územia sveta.

12. Nerastné bohatstvo a význam Ázie — Ázia má obrovské zásoby nerastných surovín — ropy a zemného plynu (oblasť Perzského zálivu), uhlia, rúd aj vzácnych kovov. Tieto suroviny robia z viacerých ázijských štátov hospodársky vplyvné krajiny. Prírodné pomery tak priamo ovplyvňujú osídlenie, poľnohospodárstvo aj priemysel celého kontinentu.

1. Poučka

Ázia je najväčší svetadiel na Zemi — rozprestiera sa na ploche približne 44 miliónov km² a žije na nej najviac ľudí. Leží väčšinou na severnej a východnej pologuli. Hranicu s Európou tvorí pohorie Ural, s Afrikou ju spája Suezská šija. Vďaka obrovskej rozlohe má Ázia všetky podnebné pásma, najvyššie pohoria sveta aj najväčšie nížiny, dlhé veľtoky a pestré prírodné krajiny — od tundry po tropický prales.

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Poloha. Ázia je na východe Eurázie. Na západe susedí s Európou (hranica = pohorie Ural a rieka Ural), na juhozápade s Afrikou (Suezský prieplav). Obklopujú ju tri oceány: Severný ľadový (sever), Tichý (východ) a Indický (juh).
2. Povrch. Prevažujú vysoké pohoria a náhorné plošiny. Najvyššie pohorie je Himaláje s najvyšším vrchom sveta Mount Everest (8 849 m). Sú tu aj rozsiahle nížiny (napr. Západosibírska nížina) a najnižšie miesto pevniny — hladina Mŕtveho mora (asi −430 m).
3. Podnebie. Keďže Ázia siaha od polárneho kruhu až po rovník, má všetky podnebné pásma — od studeného (Sibír) po tropické (juhovýchodná Ázia). Pre juh a východ je typický monzún — vietor, ktorý v lete prináša dažde a v zime sucho.
4. Vodstvo. Pramenia tu dlhé veľtoky: Jang-c'-ťiang (najdlhšia rieka Ázie), Chuang-che, Ob, Lena, Ganga. Leží tu aj najhlbšie jazero sveta Bajkal a najväčšie jazero/„more" — Kaspické more.
5. Prírodné krajiny. Striedajú sa od severu na juh: tundra → tajga (ihličnaté lesy) → stepi → púšte (napr. Gobi) → tropické dažďové pralesy.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — čítanie klimadiagramu: Klimadiagram mesta v Indii ukazuje teplotu celý rok nad 24 °C. Od júna do septembra sú stĺpce zrážok veľmi vysoké, od decembra do apríla takmer nulové. Aký typ podnebia to je?
Celý rok teplo → tropické pásmo.
Výrazné letné obdobie dažďov a suchá zima → vetry menia smer podľa ročného obdobia.
Letné dažde a zimné sucho na juhu Ázie prináša monzún → monzúnové (tropické) podnebie

Príklad 2 — príčina a dôsledok (monzún → poľnohospodárstvo): Prečo sa v Indii a Bangladéši pestuje ryža a prečo je meškajúci monzún pre ľudí nebezpečný?
Ryža potrebuje teplo a veľa vody, polia sa zaplavujú.
Vodu prináša letný monzún z Indického oceánu.
Keď monzún mešká alebo je slabý, polia nemajú vodu → hrozí sucho, neúroda a hlad

Príklad 3 — výškový rozdiel (výpočet): Najvyšší bod Ázie je Mount Everest (asi 8 849 m), najnižší bod súše je hladina Mŕtveho mora (asi −430 m). Aký je medzi nimi výškový rozdiel?
Rozdiel výšok = vyšší bod − nižší bod.
8 849 m − (−430 m) = 8 849 m + 430 m.
Spolu 9 279 m → približne 9 300 m

Príklad 4 — zemepisná poloha a podnebie: Ojmiakon na Sibíri leží približne na 63° severnej zemepisnej šírky, ďaleko od mora. Prečo tam v zime klesá teplota až pod −60 °C?
Vysoká zemepisná šírka → v zime slnko svieti šikmo a krátko.
Veľká vzdialenosť od oceánu → more neotepľuje, podnebie je kontinentálne s veľkými rozdielmi teplôt.
Obe príčiny spolu → poloha na severe a ďaleko od mora spôsobuje extrémne mrazy

Príklad 5 — porovnanie dvoch oblastí: Porovnaj Sibír a juhovýchodnú Áziu podľa podnebia a prírodnej krajiny.
Sibír: studené a kontinentálne podnebie, tundra a tajga.
Juhovýchodná Ázia: horúce a vlhké tropické podnebie s monzúnmi, tropické dažďové pralesy.
Rozdiel spôsobuje najmä zemepisná šírka → Sibír je studený s tajgou a tundrou, juhovýchod horúci a vlhký s pralesmi

Príklad 6 — z bežného života (časové pásma): Peking leží asi o 7 časových pásiem východnejšie ako Slovensko. O 20:00 nášho času chceš zavolať kamarátovi do Pekingu. Je to vhodný čas?
Pravidlo: na východ je čas neskorší, 15° dĺžky = 1 hodina.
20 h + 7 h = 27 h, to je 3 h ráno nasledujúceho dňa.
Kamarát by spal → nie, v Pekingu by boli 3:00 ráno

Prečo je to dôležité: Ázia je domovom väčšiny svetovej populácie a jej prírodné pomery (úrodné nížiny, veľtoky, monzúny) priamo rozhodujú o tom, kde ľudia žijú, čo pestujú a ako sa živia. Pochopenie polohy a prírody Ázie pomáha chápať svetové dianie, obchod aj prírodné katastrofy.

Precvič si

1. Ktoré jazero je najhlbšie na svete?
2. Ktorá rieka je najdlhšia v Ázii?
3. Ako sa volá studená púšť v Mongolsku a Číne?
4. Prečo sa Kaspické more považuje za jazero?
5. Ázia má asi 44 miliónov km² a vyše 4,5 miliardy obyvateľov. Aká je približná priemerná hustota zaľudnenia?
6. Prečo sú Japonsko a Indonézia často postihnuté zemetraseniami a cunami? Odpovedz jednou vetou.