Bájky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Bájka — je krátky epický (rozprávačský) literárny útvar, v ktorom vystupujú najčastejšie zvieratá, rastliny alebo veci, ktoré konajú a rozprávajú ako ľudia. Cez ich príbeh autor zobrazuje ľudské vlastnosti, chyby a vzťahy. Bájka patrí medzi najstaršie literárne útvary a vždy obsahuje skryté mravné poučenie.

2. Alegória (inotaj) — je základným znakom bájky; znamená, že sa hovorí o niečom inom, než sa v skutočnosti myslí. Zvieratá zastupujú ľudské povahy: líška = prefíkanosť a vychytralosť, lev = sila a moc, osol = hlúposť, baránok = nevinnosť, vlk = bezohľadnosť. Vďaka alegórii môže autor kritizovať ľudské chyby nepriamo, bez toho aby niekoho priamo menoval.

3. Personifikácia (zosobnenie) — je umelecký prostriedok, pri ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé veci dostávajú ľudské vlastnosti: rozprávajú, premýšľajú, cítia a konajú ako ľudia. Bez personifikácie by bájka nemohla existovať, lebo práve ona umožňuje, aby napríklad líška a havran spolu „viedli rozhovor". Je úzko spätá s alegóriou.

4. Ponaučenie (mravné poučenie) — je hlavným cieľom každej bájky, krátka životná múdrosť alebo rada, ktorú si má čitateľ z príbehu odniesť. Často býva vyjadrené priamo na konci bájky ako jedna veta, niekedy je však skryté a čitateľ ho musí odhaliť sám. Práve poučenie odlišuje bájku od obyčajného rozprávania o zvieratách.

5. Ezop (Aisópos) — je považovaný za zakladateľa bájky; bol to grécky otrok a rozprávač, ktorý žil približne v 6. storočí pred Kristom (okolo 620–560 pred n. l.). Jeho bájky sa najprv šírili ústne a až neskôr boli zapísané. Medzi najznámejšie patria Vrana a líška, Lev a myš či Mestská a poľná myš. Podľa neho dostali tzv. ezopské bájky svoje meno.

6. Jean de La Fontaine — bol francúzsky básnik 17. storočia (1621–1695), ktorý prevzal Ezopove námety a spracoval ich vo veršovanej, umelecky bohatej podobe. Jeho bájky sú vtipné, elegantné a obsahujú jemnú kritiku vtedajšej francúzskej spoločnosti a dvora. Vďaka nemu sa bájka stala uznávaným umeleckým žánrom aj v modernej európskej literatúre.

7. Ivan Andrejevič Krylov — bol ruský bájkar (1769–1844), ktorý napísal vyše 200 bájok a preslávil sa ostrou, ľudovou a satirickou formou. Jeho bájky kritizovali nespravodlivosť, hlúposť a zlozvyky vtedajšej spoločnosti. Mnohé jeho verše sa v Rusku stali ľudovými porekadlami.

8. Veršovaná a prozaická bájka — bájka môže byť napísaná dvoma spôsobmi: prozaicky (v bežnej, neviazanej reči — typické pre Ezopa) alebo veršovane (v rýmoch a básnickej forme — typické pre La Fontaina a Krylova). Porovnávaním týchto foriem vidíme, ako rôzni autori spracovali rovnaký námet odlišným umeleckým spôsobom.

9. Kompozícia (stavba) bájky — bájka má jednoduchú a prehľadnú stavbu: krátky dej s malým počtom postáv, vyvrcholenie konfliktu a záverečné poučenie. Dej je obvykle veľmi stručný a sústreďuje sa na jednu situáciu alebo jednu ľudskú chybu. Práve táto stručnosť robí bájku ľahko zapamätateľnou.

10. Satira a kritika — bájka často využíva satiru, teda zosmiešnenie ľudských chýb a spoločenských nedostatkov. Pod rúškom zvieracieho príbehu môže autor bezpečne kritizovať pýchu, lakomstvo, lenivosť, pretvárku či zneužívanie moci. To bol v minulosti dôležitý spôsob, ako vyjadriť názor aj v čase, keď nebola sloboda slova.

11. Bájka verzus rozprávka — hoci v oboch útvaroch vystupujú zvieratá, líšia sa: bájka je krátka, má vždy poučenie a využíva alegóriu na zobrazenie ľudských chýb, kým rozprávka býva dlhšia, obsahuje čarovné prvky (kúzla, nadprirodzené bytosti) a víťazstvo dobra nad zlom. Rozpoznať tento rozdiel pomáha správne zaradiť literárny text.

12. Najznámejšie bájky a ich poučenia — k svetovo najznámejším patria Vrana a líška (kto rád počúva lichôtky, ľahko sa dá oklamať), Lev a myš (aj malý a slabý môže pomôcť silnému) a Mravec a svrček/cvrček (kto v lete lenoší, v zime bude trpieť). Tieto príbehy sa prerozprávali v mnohých jazykoch a ich poučenia platia dodnes.

1. Poučka

Bájka je krátky veršovaný alebo prozaický príbeh, v ktorom vystupujú najčastejšie zvieratá (zriedka rastliny, veci alebo ľudia), ktoré konajú a hovoria ako ľudia. Každé zviera predstavuje určitú ľudskú vlastnosť (líška = prefíkanosť, baránok = nevinnosť). Bájka sa končí ponaučením (mravným poučením). Najznámejším bájkarom staroveku bol Ezop, neskôr Jean de La Fontaine a u nás Jonáš Záborský.

2. Vysvetlenie

Bájku ľahko spoznáš podľa niekoľkých krokov:

1. Postavy — vystupujú zvieratá (príp. veci, rastliny), ktoré rozprávajú a správajú sa ako ľudia. Toto sa volá personifikácia (zosobnenie).
2. Alegória (inotaj) — zviera v skutočnosti zastupuje človeka s istou vlastnosťou. Keď čítaš o líške, autor v skutočnosti hovorí o vychytralom človeku.
3. Dej — krátky, jednoduchý príbeh, často konflikt dvoch postáv (silný proti slabému, múdry proti hlúpemu).
4. Ponaučenie — myšlienka, ktorú si má čitateľ z príbehu odniesť do života. Býva na konci, niekedy ako krátka veta.

Bájka teda vždy hovorí o niečom inom (zvieratách), ale myslí tým ľudí a ich chyby či cnosti.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči žáner podľa znakov: O aký žáner ide? Zajac sa vysmieval korytnačke, aká je pomalá. Na pretekoch si cestou zdriemol, lebo si bol istý víťazstvom. Korytnačka išla pomaly, ale bez zastavenia, a do cieľa prišla prvá. (námet známej Ezopovej bájky)
Postavy sú zvieratá, ktoré hovoria a súťažia ako ľudia → personifikácia.
Zajac zastupuje pyšného človeka, korytnačka vytrvalého → alegória.
Dej je krátky, jedna udalosť, a vyplýva z neho poučenie.
Znaky spolu → bájka

Príklad 2 — ponaučenie: Aké ponaučenie vyplýva z bájky o zajacovi a korytnačke?
Zajac bol rýchlejší, ale pre pýchu a lenivosť prehral.
Korytnačka bola pomalá, ale vytrvalá a vyhrala.
Ponaučenie → Vytrvalosť zvíťazí nad pýchou.

Príklad 3 — alegória: Koho v skutočnosti predstavujú postavy v Ezopovej bájke Vlk a baránok?
Silný vlk si vymyslí zámienku, aby mohol zožrať nevinného baránka.
Vlk = mocný a bezohľadný človek, baránok = slabý a nevinný človek.
Bájka teda hovorí o ľuďoch → kritizuje mocných, ktorí ubližujú slabším

Príklad 4 — vlastnosti postáv: Akú vlastnosť predstavujú líška a vrana v bájke Vrana a líška?
Líška lichotí vrane, že krásne spieva, aby vrana otvorila zobák a pustila korisť (syr).
Líška = prefíkanosť, vrana = márnomyseľnosť (rada počúva chválu).
Ponaučenie → Nedaj sa oklamať lichôtkami.

Príklad 5 — bájka, či rozprávka: Ktorá ukážka je z bájky? A: Líška sa s vranou dohaduje o syr. B: Víla mávne prútikom a Popoluška má zrazu krásne šaty.
A: zvieratá konajú ako ľudia, žiadne čary, smeruje k poučeniu.
B: kúzlo a nadprirodzená bytosť (víla) sú znaky rozprávky.
Výsledok → ukážka A je z bájky

Príklad 6 — z praxe, porekadlo z bájky: Spolužiak nedostal miesto v tíme a hovorí: „Aj tak som tam nechcel hrať." Prečo mu niekto povie, že je to kyslé hrozno?
V bájke líška nedosiahla na hrozno a vyhlásila, že je aj tak kyslé.
Spolužiak robí to isté: tvári sa, že nechcel to, čo nedostal.
Význam porekadla → zľahčovať to, čo nemôžeme získať

Prečo je to dôležité: Bájky učia rozoznávať ľudské vlastnosti a správať sa múdro a čestne. Cez krátky príbeh si zapamätáš životnú pravdu lepšie ako cez dlhé poučovanie. Navyše ti pomáhajú chápať alegóriu — skrytý význam — ktorý nájdeš aj v iných textoch, filmoch a reklamách.

Precvič si

1. Akú ľudskú vlastnosť predstavuje v bájkach lev?
2. Akú ľudskú vlastnosť predstavuje v bájkach osol?
3. Ktorý umelecký prostriedok je vo vete: Mravec sa svrčka spýtal: „Čo si robil celé leto?"
4. Aké ponaučenie má Ezopova bájka Lev a myš (myš neskôr vyslobodí leva zo siete)?
5. Je toto bájka? Pes niesol kosť cez lávku. Vo vode uvidel svoj odraz a chcel aj kosť druhého psa. Otvoril papuľu a jeho kosť spadla do vody. Zdôvodni.
6. Doplň ponaučenie k bájke: Žaba sa nafukovala, aby bola veľká ako vôl, až praskla.