Banské mestá a hospodársky rozmach Uhorska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Banské mestá stredného Slovenska — Najvýznamnejšie banské mestá Uhorska ležali na území dnešného stredného Slovenska: Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica. Práve bohaté ložiská drahých a farebných kovov tu spôsobili hospodársky rozmach, ktorý robil Uhorské kráľovstvo jedným z najbohatších štátov vtedajšej Európy.

2. Kremnica – mesto zlata a mincí — Kremnica bola preslávená ťažbou zlata a v roku 1328 získala od kráľa Karola Róberta mestské výsady spolu s kráľovskou mincovňou. Razil sa tu kremnický zlatý dukát (florén), ktorý sa stal jednou z najstabilnejších a najuznávanejších mincí v celej Európe a kremnická mincovňa nepretržite razí mince dodnes.

3. Banská Štiavnica – mesto striebra — Banská Štiavnica bola centrom ťažby striebra a patrila k najstarším a najbohatším banským mestám Uhorska. Vďaka baníckemu bohatstvu sa stala významným technickým a vzdelávacím strediskom; neskôr (v 18. storočí) tu vznikla prvá Banícka akadémia na svete, čo dokazuje pokročilú úroveň tunajšieho baníctva.

4. Banská Bystrica – mesto medi — Banská Bystrica vynikala ťažbou a spracovaním medi, ktorá sa vyvážala do celej Európy a aj do Ázie. Mestské výsady získala už v roku 1255 a vďaka medi sa stala bohatým a vplyvným mestom s rozvinutými remeslami a obchodom.

5. Karol Róbert z Anjou a hospodárske reformy — Kráľ Karol Róbert (vládol 1301–1342) z rodu Anjouovcov uskutočnil reformy, ktoré naštartovali rozmach Uhorska. Zaviedol pevnú menu (zlatý florén), usporiadal kráľovské príjmy a podporil baníctvo, čím upevnil kráľovskú moc aj štátnu pokladnicu.

6. Urbura – banský poplatok kráľovi — Dôležitým zdrojom kráľovských príjmov bola urbura, čiže poplatok z vyťaženého kovu, ktorý baníci odovzdávali panovníkovi (zvyčajne približne desatinu zlata či striebra). Karol Róbert urburu reformoval tak, aby z ťažby profitoval kráľ aj majitelia pôdy, čo ešte viac podnietilo otváranie nových baní.

7. Nemecká kolonizácia a „hostia" (hospites) — Do banských miest prichádzali nemeckí osadníci – kolonisti, ktorých kráľ pozýval ako skúsených baníkov a remeselníkov a označovali sa ako hostia (lat. hospites). Priniesli pokročilé banícke a remeselné znalosti a za to získavali osobitné výsady (privilégiá), ktoré urýchlili rozvoj miest.

8. Mestské výsady (privilégiá) — Banské mestá získavali od panovníka privilégiá – právo voliť si richtára a mestskú radu, právo trhu, vlastného súdnictva a slobodnej ťažby. Tieto výsady robili mešťanov slobodnými a samosprávnymi, čo bol veľký rozdiel oproti poddaným na vidieku a stalo sa to motorom hospodárskeho rastu.

9. Sedem stredoslovenských banských miest — Najvýznamnejšie banské mestá sa spojili do zväzu siedmich stredoslovenských banských miest: Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá a Ľubietová. Spoločne bránili svoje výsady, dohadovali ceny a riešili spory, čím posilňovali svoje politické aj hospodárske postavenie.

10. Thurzovsko-fuggerovský podnik — Koncom 15. a v 16. storočí vznikol v Banskej Bystrici slávny medený podnik rodín Thurzo a Fugger (od roku 1495), ktorý spojil domáce banícke znalosti s nemeckým kapitálom. Bol to jeden z najväčších podnikov vtedajšej Európy a banskobystrická meď sa vďaka nemu vyvážala až do ďalekých krajín, čím sa Uhorsko zapojilo do medzinárodného obchodu.

11. Uhorsko – veľmoc v ťažbe drahých kovov — V 14. storočí patrilo Uhorsko k najväčším producentom zlata a striebra v Európe a vyťažila sa tu značná časť vtedajšieho európskeho zlata. Bohatstvo z baní prinieslo kráľovstvu politický aj hospodársky rozmach a urobilo z neho rešpektovanú mocnosť strednej Európy.

12. Mnohonárodnostný charakter Uhorska — V banských mestách aj v celom kráľovstve žili popri sebe Slováci, Nemci, Maďari a ďalšie národy, ktoré sa líšili jazykom, zvykmi aj postavením. Tento mnohonárodnostný charakter bol typickou črtou Uhorska – rôzne národy spolu obchodovali, pracovali v baniach a spoločne budovali hospodárske bohatstvo krajiny.

1. Poučka

Banské mestá boli mestá v Uhorsku, ktoré získali výsady (privilégiá) za ťažbu a spracovanie drahých kovov, najmä zlata, striebra a medi. V 13.–15. storočí prispeli k veľkému hospodárskemu rozmachu Uhorska. Vznikali aj vďaka kolonizácii — príchodu nemeckých a iných osadníkov, ktorí priniesli skúsenosti s baníctvom a remeslami. Uhorsko bolo mnohonárodnostná krajina (Slováci, Maďari, Nemci, Rusíni, Chorváti a ďalší).

2. Vysvetlenie

Predstav si to v jednoduchých krokoch: 1. Kráľ potreboval peniaze a kovy na vládnutie, vojsko a obchod. 2. Na územie dnešného stredného Slovenska pozval kolonistov (najmä Nemcov), ktorí vedeli kopať bane hlboko pod zem a spracovať rudu — toto presídľovanie ľudí voláme kolonizácia. 3. Mestám, kde sa ťažil kov, kráľ dal výsady: právo ťažiť, raziť mince, súdiť sa, organizovať trhy a brániť sa hradbami. 4. Z kovu sa razili mince (napríklad zlatý uhorský dukát) a kov sa vyvážal do celej Európy — to prinieslo do krajiny bohatstvo. 5. Bohatstvo z baní posilnilo aj moc panovníka (politický rozmach), lebo kráľ mal vlastný zdroj zlata a striebra.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — mesto a kov: Priraď k mestám kov, ktorý ich preslávil: Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica.
Kremnica mala kráľovskú mincovňu a razila zlaté dukáty, teda zlato.
Banská Štiavnica bola centrom ťažby striebra.
Banská Bystrica vynikala ťažbou a spracovaním medi.
Výsledok → Kremnica zlato, Banská Štiavnica striebro, Banská Bystrica meď

Príklad 2 — práca s časom: Banská Bystrica získala výsady v roku 1255 a Kremnica v roku 1328. V ktorých storočiach to bolo a koľko rokov ich delí?
Roky 1201 až 1300 patria do 13. storočia, rok 1255 je v ňom.
Roky 1301 až 1400 patria do 14. storočia, rok 1328 je v ňom.
Rozdiel: 1328 − 1255 = 73 rokov.
Výsledok → 13. a 14. storočie, 73 rokov

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Ako nemecká kolonizácia pomohla baníctvu?
Príčina: kráľ potreboval kovy a peniaze, ale chýbali mu skúsení baníci.
Priebeh: pozval nemeckých osadníkov (hostí, hospites), ktorí vedeli kopať hlboké bane a spracovať rudu, a dal im výsady.
Dôsledok: banské mestá rýchlo rástli a Uhorsko bohatlo.
Záver → kolonisti priniesli banícke znalosti, mestá a ťažba sa rozvinuli

Príklad 4 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo bola urbura? Baník vyťažil 50 kg striebra. Koľko približne odovzdal kráľovi?
Urbura bol poplatok kráľovi z vyťaženého kovu, zvyčajne približne desatina.
Desatina z 50 kg: 50 : 10 = 5 kg.
Výsledok → urbura je banský poplatok kráľovi, približne 5 kg striebra

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj život mešťana v banskom meste a poddaného na vidieku.
Mešťan: mesto malo výsady, volilo si richtára a radu, malo vlastný súd a právo trhu, mešťan bol slobodný.
Poddaný: patril zemepánovi, nemal také práva a musel mu odovzdávať dávky.
Záver → mešťan bol slobodný a samosprávny, poddaný závislý od zemepána

Príklad 6 — z bežného života, sprievodca: Ideš s rodinou do Kremnice. Čo by si ako sprievodca povedal o jej význame?
Kremnica sa preslávila ťažbou zlata a od roku 1328 kráľovskou mincovňou.
Razil sa tu zlatý dukát, ktorému dôverovali obchodníci v celej Európe.
Mincovňa razí mince dodnes.
Záver → Kremnica je mesto zlata a mincovne, ktorá funguje dodnes

Prečo je to dôležité: Bane a banské mestá urobili z Uhorska jednu z najbohatších krajín Európy na drahé kovy. Pochopíš, prečo práve stredné Slovensko bolo také významné, ako bohatstvo posilnilo moc kráľa a ako spolu žili rôzne národy v jednej krajine. Mnohé z týchto miest dnes navštevujú turisti — preto vieš o nich vytvoriť aj turistického sprievodcu.

Precvič si

1. Ktorý kráľ zaviedol pevnú menu a podporil baníctvo?
2. Ako sa nazývali nemeckí osadníci, ktorých kráľ pozýval?
3. Ktorá svetovo prvá vysoká škola vznikla v Banskej Štiavnici?
4. Ktoré rodiny založili medený podnik v Banskej Bystrici?
5. Vymenuj aspoň štyri zo siedmich stredoslovenských banských miest.
6. Koľko rokov uplynulo od udelenia výsad Kremnici po vznik thurzovsko-fuggerovského podniku?