7. ročník › Biológia › Biológia
0. Kľúčové fakty
-
Cicavce (Mammalia) — sú najvyššie vyvinutou triedou stavovcov s teplou a stálou telesnou teplotou (teplokrvné), čo im umožňuje žiť takmer vo všetkých prostrediach na Zemi — od oceánov cez púšte až po polárne oblasti. Vyvinuli sa z plazov a dnes ich poznáme približne 6 000 druhov vrátane človeka.
-
Srsť a koža — telo cicavcov pokrýva koža s chlpmi (srsťou), ktorá chráni telo a zabraňuje úniku tepla, čím pomáha udržiavať stálu teplotu. V koži sú uložené potné, mazové a pachové žľazy; premenou chlpov vznikli aj ostne (jež) či roh nosorožca.
-
Mliečne žľazy — najvýznamnejší spoločný znak, podľa ktorého trieda dostala meno: samice kŕmia mláďatá materským mliekom, ktoré je bohaté na živiny. Vďaka starostlivosti o potomstvo majú mláďatá cicavcov vysokú šancu na prežitie.
-
Bránica — sval oddeľujúci hrudnú a brušnú dutinu, ktorý majú len cicavce. Pohybom bránice sa zväčšuje a zmenšuje objem hrudníka, čím cicavce dýchajú pľúcami obzvlášť účinne — to podporuje ich vysoký a stály metabolizmus.
-
Chrup a typy zubov — cicavce majú rozlíšené (rozdielne) zuby: rezáky, očné zuby (kly), črenové a stoličky. Tvar a počet zubov prezrádza spôsob výživy — mäsožravce majú silné kly na trhanie, bylinožravce ploché stoličky na drvenie rastlín.
-
Nervová sústava a mozog — cicavce majú najvyvinutejší mozog zo všetkých živočíchov, najmä veľký a zložito zvráskavený koncový mozog (mozgová kôra). To im umožňuje učenie, pamäť a zložité správanie; vyvinuté sú aj zmysly — sluch, čuch, zrak a hmat (hmatové chlpy).
-
Obehová sústava a srdce — cicavce majú štvordielne srdce (dve predsiene a dve komory), ktoré úplne oddeľuje okysličenú a odkysličenú krv. Vďaka tomu sa do tela dostáva krv bohatá na kyslík, čo zabezpečuje vysoký výdaj energie a stálu telesnú teplotu.
-
Rozmnožovanie a vývin mláďat — väčšina cicavcov sú živorodé, mláďatá sa vyvíjajú v tele matky v maternici a sú vyživované cez placentu. Po narodení sa o ne rodičia starajú — ide o vyšší stupeň starostlivosti než u iných stavovcov.
-
Vajcorodé a vačkovce — výnimky v rozmnožovaní: vajcorodé cicavce (vtákopysk, ježura) kladú vajcia, ale mláďatá kŕmia mliekom. Vačkovce (kengura, koala) rodia veľmi nevyvinuté mláďatá, ktoré dorastajú vo vaku (vačku) na bruchu samice.
-
Rozdelenie podľa potravy — podľa spôsobu výživy rozlišujeme bylinožravce (srnec, kôň — živia sa rastlinami), mäsožravce (vlk, líška — lovia korisť) a všežravce (medveď, diviak, človek — jedia rastlinnú aj živočíšnu potravu). Tomu sú prispôsobené ich zuby, tráviaca sústava aj končatiny.
-
Rozdelenie podľa prostredia a spôsobu života — cicavce sa prispôsobili rôznym prostrediam: suchozemské (jeleň), vodné (veľryba, delfín — majú splývavé telo a plutvy), lietajúce (netopier — jediný cicavec schopný aktívneho letu) a podzemné (krt — silné hrabavé končatiny). Tvar tela a končatín vždy zodpovedá prostrediu.
-
Orgánové sústavy — telo cicavca tvorí súbor spolupracujúcich sústav: kostrová a svalová (pohyb), dýchacia (pľúca), tráviaca (spracovanie potravy), obehová (rozvod krvi), vylučovacia (obličky), nervová a zmyslová (riadenie) a rozmnožovacia. Ich dokonalá súhra robí z cicavcov najprispôsobivejšie stavovce.
1. Poučka
Cicavce sú stavovce, ktoré majú telo pokryté srsťou, sú teplokrvné (stála telesná teplota), dýchajú pľúcami, ich mláďatá sa rodia živé a matka ich kŕmi materským mliekom z mliečnych žliaz. Sú to najvyspelejšie stavovce s najlepšie vyvinutým mozgom.
2. Vysvetlenie
Predstav si cicavca krok po kroku:
- Pokrytie tela: srsť ich chráni pred chladom a udržiava teplo. Niektoré majú srsti málo (slon, veľryba).
- Teplokrvnosť: telo si samo udržiava stálu teplotu, preto cicavce žijú aj v chlade.
- Rozmnožovanie: väčšina rodí živé mláďatá, o ktoré sa starostlivo stará a kŕmi ich mliekom.
- Orgánové sústavy spolupracujú ako jeden celok:
- tráviaca — spracúva potravu (chrup je prispôsobený potrave),
- dýchacia — pľúca, bránica pomáha dýchať,
- obehová — štvordielne srdce, dva krvné obehy,
- vylučovacia — obličky odstraňujú odpad,
- nervová — veľký mozog riadi telo, dobré zmysly,
- rozmnožovacia — zabezpečuje potomstvo.
Podľa spôsobu života delíme cicavce na suchozemské, vodné, obojživelné, lietajúce a podzemné. Podľa potravy na bylinožravce, mäsožravce, všežravce a hmyzožravce.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — urči triedu podľa znakov: Živočích má telo pokryté srsťou, dýcha pľúcami pomocou bránice, má stálu telesnú teplotu a mláďatá kŕmi mliekom. Do ktorej triedy patrí?
Srsť a mliečne žľazy má z celých stavovcov len jedna trieda.
Bránicu majú tiež len cicavce, teplokrvné sú aj vtáky, ale tie majú perie.
Všetky znaky spolu → cicavce
Príklad 2 — výnimka v triede: Delfín žije stále vo vode a má plutvy. Prečo nie je ryba?
Ryby dýchajú žiabrami a sú studenokrvné.
Delfín dýcha pľúcami, preto sa musí vynárať, je teplokrvný a mláďa kŕmi mliekom.
Splývavé telo a plutvy sú len prispôsobením vodnému prostrediu → delfín je cicavec
Príklad 3 — potrava podľa chrupu: Lebka zvieraťa má veľké ostré kly a stoličky s ostrými hrbolčekmi. Čím sa zviera živilo?
Bylinožravce majú ploché stoličky na drvenie rastlín.
Silné kly slúžia na zachytenie a trhanie koristi.
Chrup prezrádza spôsob výživy → mäsožravec
Príklad 4 — prostredie a stavba tela: Krt má malé oči a široké lopatkovité predné končatiny. Kde žije a prečo má takú stavbu?
Pod zemou je tma, zrak tam veľmi nepomáha.
Lopatkovité končatiny slúžia na hrabanie chodbičiek.
Tvar tela a končatín zodpovedá prostrediu → pod zemou, končatiny sú prispôsobené hrabaniu
Príklad 5 — výnimky v rozmnožovaní: Vtákopysk kladie vajcia. Prečo ho napriek tomu zaraďujeme medzi cicavce?
Väčšina cicavcov rodí živé mláďatá, existujú však výnimky – vajcorodé cicavce.
Vtákopysk má srsť a mláďatá po vyliahnutí kŕmi mliekom.
Rozhoduje najmä kŕmenie mliekom z mliečnych žliaz → lebo kŕmi mláďatá mliekom a má srsť
Príklad 6 — dôsledok zásahu, potravový reťazec: V lese odstrelili takmer všetky líšky. Čo sa môže stať s počtom myší?
Potravový reťazec: rastliny (semená) → myš → líška.
Líška je mäsožravec, ktorý myši loví.
Keď ubudne predátor, korisť sa môže nadmerne premnožiť → myší pribudne
Prečo je to dôležité: Keď vieš, čím sa cicavec živí a kde žije, rozumieš, prečo má také telo (chrup, končatiny, srsť). Pomáha to v chove zvierat, vo veterinárstve, pri ochrane prírody aj v poľnohospodárstve. Aj človek je cicavec — poznanie orgánových sústav ti pomáha chápať vlastné telo a zdravie.
Precvič si
- Podľa ktorého orgánu dostali cicavce svoje meno?
- Ktorý cicavec ako jediný aktívne lieta?
- Ako sa volá sval, ktorý oddeľuje hrudnú a brušnú dutinu?
- Kde dorastá mláďa kengury?
- Zaraď podľa potravy: srnec, vlk, diviak.
- Prečo má cicavec štvordielne srdce výhodu pri udržiavaní stálej teploty?
Ukáž riešenia
- Samice kŕmia mláďatá mliekom → mliečne žľazy
- Orientuje sa echolokáciou → netopier
- Majú ho len cicavce a pomáha pri dýchaní → bránica
- Kengura je vačkovec → vo vaku na bruchu samice
- Srnec žerie rastliny, vlk loví korisť, diviak je oboje → srnec bylinožravec, vlk mäsožravec, diviak všežravec
- Okysličená a odkysličená krv sa nemiešajú, telo dostáva krv bohatú na kyslík → zabezpečí dostatok kyslíka na tvorbu tepla a energie