Číslovky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Číslovky ako slovný druh — Číslovky sú ohybný (premenlivý) plnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje počet, poradie alebo násobok osôb, zvierat či vecí. Sú piatym slovným druhom a pýtame sa na ne otázkami koľko?, ktorý v poradí?, koľko ráz?, koľkonásobný?. Patria medzi ohybné slovné druhy, lebo sa dajú skloňovať, podobne ako podstatné mená či prídavné mená.

2. Určité a neurčité číslovky — Podľa toho, či vyjadrujú presný počet, delíme číslovky na určité a neurčité. Určité číslovky pomenúvajú presný, konkrétny počet alebo poradie (päť, desať, tretí, dvojnásobný). Neurčité číslovky vyjadrujú počet len približne, nepresne (veľa, málo, niekoľko, mnoho, viacero, toľko, koľko).

3. Základné číslovky — Základné číslovky vyjadrujú počet a odpovedajú na otázku koľko? (jeden, dva, tri, sto, tisíc, niekoľko, veľa). Sú najčastejším druhom čísloviek a tvoria základ, z ktorého sa odvodzujú ostatné druhy. Číslovka jeden sa skloňuje ako prídavné meno a rozlišuje rod (jeden, jedna, jedno).

4. Radové číslovky — Radové číslovky vyjadrujú poradie a odpovedajú na otázku ktorý v poradí? (prvý, druhý, tretí, desiaty, stý). Skloňujú sa ako prídavné mená vzoru pekný alebo cudzí, preto majú koncovky podľa rodu, čísla a pádu. V písme za radovou číslovkou napísanou číslicou píšeme bodku (5. ročník = piaty ročník).

5. Násobné číslovky — Násobné číslovky vyjadrujú, koľko ráz alebo koľkokrát sa niečo opakuje, a odpovedajú na otázky koľko ráz?, koľkonásobný? (dvakrát, päťkrát, dvojnásobný, trojmo, mnohonásobný). Tvoria sa najmä príponami -krát, -násobný alebo časťou -mo. Pomáhajú presne vyjadriť opakovanie deja či zväčšenie množstva.

6. Skupinové (druhové) číslovky — Skupinové číslovky vyjadrujú počet skupín alebo počet druhov a odpovedajú na otázku koľkoro? (dvoje, troje, štvoro, pätoro). Používajú sa pri pomnožných podstatných menách alebo pri veciach, ktoré tvoria celok (dvoje nohavíc, troje dverí). Sú menej časté, ale patria k dôležitým druhom čísloviek.

7. Skloňovanie čísloviek (ohýbanie) — Keďže sú číslovky ohybné, dajú sa skloňovať a meniť podľa pádov, čísla a rodu. Napríklad: dvaja chlapci, dvoch chlapcov, dvom chlapcom; číslovka dva má tvary dva, dve, dvaja podľa rodu. Správne skloňovanie čísloviek je častou pravopisnou aj gramatickou chybou, preto je dôležité poznať ich vzory.

8. Určovanie gramatických kategórií — Pri číslovkách určujeme rod, číslo a pád, podobne ako pri podstatných a prídavných menách. Napríklad v spojení o troch sestrách je číslovka troch v ženskom rode, množnom čísle a lokáli (6. pád). Schopnosť určiť tieto kategórie patrí priamo do vzdelávacieho štandardu pre 7. ročník.

9. Pravopis a písanie čísloviek — Číslovky môžeme zapísať slovom (dvadsaťpäť) alebo číslicou (25), pričom zložené základné číslovky píšeme spolu. Za radovou číslovkou písanou číslicou sa píše bodka (1. miesto), kým za základnou nie. Pri spojeniach typu 5-krát či 3-izbový sa používa spojovník, čo si žiaci často mýlia.

10. Číslovka jeden a dva ako výnimky — Číslovka jeden sa skloňuje ako prídavné meno a v množnom čísle môže znamenať „samé, jediné" (jedny dvere). Číslovka dva má osobitné tvary podľa rodu: dva (mužský neživotný a stredný), dve (ženský), dvaja/dvoch (mužský životný). Tieto výnimky sú dôvodom, prečo sa číslovkám venuje samostatná pozornosť.

11. Rozdiel medzi číslovkou a podobnými slovami — Nie každé slovo s významom množstva je číslovka — slová ako pár, kopa, tucet sú podstatné mená, hoci vyjadrujú počet. Číslovku rozpoznáme podľa toho, že odpovedá na číslovkové otázky (koľko?, ktorý v poradí?) a dá sa nahradiť konkrétnym číslom. Toto rozlišovanie je dôležité pri určovaní slovných druhov vo vete.

12. Význam čísloviek v praxi — Číslovky sú nevyhnutné v bežnej komunikácii, matematike, pri určovaní času, dátumov, cien či meraní. Bez nich by sme nedokázali presne vyjadriť počet ani poradie, preto patria k základným stavebným prvkom jazyka. Ich správne používanie zvyšuje presnosť a zrozumiteľnosť vyjadrovania.

1. Poučka

Číslovky sú ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, poradie, násobok alebo množstvo. Pýtame sa na ne otázkami koľko? koľký? koľkoraký? koľkonásobný? Skloňujú sa, a preto pri nich určujeme rod, číslo a pád (niektoré číslovky sú však nemenné). Delíme ich na určité (presný počet — päť, druhý, dvojnásobný) a neurčité (nepresný počet — málo, niekoľko, mnoho).

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch: 1. Spoznaj číslovku — vyjadruje niečo, čo súvisí s počtom alebo poradím. Polož otázku koľko? koľký? 2. Urči, či je určitá, alebo neurčitá — ak vieš presné číslo (sedem, tretí), je určitá; ak je počet len približný (veľa, niekoľko, pár), je neurčitá. 3. Urči druh určitej číslovky: - základná (koľko?) — jeden, päť, sto - radová (koľký?) — prvý, piaty, stý - násobná (koľkonásobný? koľko ráz?) — dvojnásobný, päťkrát, trojmo - skupinová/druhová (koľkoraký? koľkoro?) — dvojaký, troje, štvoro 4. Skloňuj a urči gramatické kategórie — pri ohybných číslovkách urči rod, číslo, pád (napr. dvoma stromami — N pl., I).

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Základná určitá: V triede je dvadsaťšesť žiakov. (koľko? — dvadsaťšesť)
• Radová určitá: Skončil na treťom mieste. (koľký? — tretí; tu skloňované: tretom, L sg.)
• Násobná určitá: Cena sa zvýšila trojnásobne. (koľkonásobne? — trojnásobne)
• Skupinová určitá: Kúpili sme dvoje nohavice. (koľkoro? — dvoje)
• Neurčitá: Na výlet prišlo málo ľudí, ale priniesli mnoho jedla. (koľko? — málo, mnoho — presný počet nepoznáme)

Prečo je to dôležité: Číslovky používaš každý deň — keď platíš v obchode, čítaš dátum, hovoríš o poradí v športe či o známkach. Správne skloňovanie čísloviek (s dvoma kamarátmi, nie s dvomi) je znak kultivovaného vyjadrovania a často sa naň pýtajú v testoch aj v Testovaní 9. Bez čísloviek by si nevedel presne povedať, koľko niečoho máš alebo kým si v poradí.