Číslovky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Číslovky — sú ohybný plnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje počet, poradie, násobnosť alebo množstvo osôb, zvierat a vecí. Pýtame sa na ne otázkami koľko?, koľký?, koľkoraký?, koľkonásobný? a podobne. Sú jedným z desiatich slovných druhov a patria medzi ohybné, lebo väčšina z nich sa skloňuje (niektoré, napr. trikrát, sú neohybné).

2. Určité a neurčité číslovky — určité číslovky vyjadrujú presný, konkrétny počet alebo poradie (päť, tretí, dvojnásobný), zatiaľ čo neurčité číslovky vyjadrujú počet len približne, nepresne (málo, veľa, niekoľko, mnoho, viacero). Toto delenie je nadradené a každú číslovku vieme zaradiť buď k určitým, alebo k neurčitým.

3. Základné číslovky — vyjadrujú počet a odpovedajú na otázku koľko? (jeden, dva, päť, sto, tisíc, milión). Sú najpoužívanejším druhom čísloviek a tvoria základ, od ktorého sú odvodené ostatné druhy. Patria sem aj neurčité základné číslovky ako málo, veľa, niekoľko.

4. Radové číslovky — vyjadrujú poradie a odpovedajú na otázku koľký? (prvý, druhý, tretí, desiaty, stý). V písme sa často zapisujú číslicou s bodkou (1., 2., 3.), pričom bodka je znakom radovej číslovky. Skloňujú sa ako prídavné mená vzoru pekný (prvý, prvého, prvému…).

5. Násobné číslovky — vyjadrujú násobnosť, koľkokrát sa niečo opakuje, a odpovedajú na otázky koľkonásobný?, koľko ráz? (dvojnásobný, trojmo, päťkrát, mnohonásobný). Tvoria sa najmä príponami -násobný, -mo alebo spojením so slovom krát/ráz. Pomáhajú presne vyjadriť opakovanie a zväčšovanie množstva.

6. Druhové (skupinové) číslovky — vyjadrujú počet druhov alebo skupín a odpovedajú na otázku koľkoraký?, koľkoro? (dvojaký, trojaký, pätoraký; dvoje, troje, štvoro). Používajú sa napríklad pri pomnožných podstatných menách (dvoje nohavíc, troje dverí), kde nemôžeme použiť bežné základné číslovky.

7. Pravopis čísloviek do 999 — číslovky do 999 sa píšu spolu ako jedno slovo (dvadsaťpäť, tristošesťdesiatsedem, štyristopäťdesiatdva). Dlhšie výrazy s tisíckami a miliónmi sa zvyčajne oddeľujú (tritisíc päťsto). Správny pravopis čísloviek patrí medzi často testované javy.

8. Skloňovanie čísloviek jeden, dva, tri, štyri — číslovka jeden sa skloňuje ako zámeno (jeden, jedného…) a má rod, dva/dve majú osobitné tvary podľa rodu (dvaja chlapci, dve ženy, dva stromy). Číslovky tri a štyri majú vlastné skloňovanie (traja, troch, trom; štyria, štyroch). Od čísla päť vyššie sa základné číslovky skloňujú jednotne (piati, piatich, piatim).

9. Zlomkové číslovky — vyjadrujú časť celku a sú osobitným typom čísloviek (pol, polovica, štvrtina, tretina, päťdesiatina). Úzko súvisia so zlomkami v matematike a používajú sa pri vyjadrovaní množstiev (pol litra, tri štvrtiny hodiny). V slovenčine sa často spájajú s podstatným menom v genitíve.

10. Číslovky vo vete a ich vetný člen — číslovky najčastejšie vo vete plnia funkciu prívlastku (päť kníh, tretí žiak) alebo môžu byť súčasťou prísudku či iného vetného člena. V spojení s podstatným menom sa s ním zhodujú v páde, prípadne určujú jeho tvar. Práve preto je dôležité poznať ich skloňovanie, aby veta bola gramaticky správna.

11. Rozdiel medzi číslovkou a číslicou — číslovka je slovo (slovný druh) zapísané písmenami, kým číslica je grafický znak, ktorým číslo zapisujeme (0, 1, 2…). Napríklad slovo „sedem" je číslovka, ale znak „7" je číslica. Toto rozlíšenie je dôležité, aby sme nezamieňali jazykový pojem s matematickým zápisom.

1. Poučka

Číslovka je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet alebo poradie. Skloňuje sa.

2. Vysvetlenie — druhy čísloviek

• základné: Koľko? — jeden, päť, sto, dvadsaťjeden
• radové: Koľký v poradí? — prvý, piaty, ôsmy
• násobné: Koľko ráz? — raz, dvakrát, päťnásobný
• skupinové: dvoje, troje, štvoro (dvere, ruky…)

Pravopis (na čo dať pozor)

• Radové číslovky napísané číslicou majú bodku: 5. trieda = piata trieda, 3. 6. = tretieho šiesty.
• Zložené základné číslovky píšeme spolu: dvadsaťjeden, stopäťdesiat.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — základná číslovka: Urči druh číslovky: „V triede je dvadsaťpäť žiakov.“
Koľko je žiakov? Dvadsaťpäť → číslovka vyjadruje počet.
Na otázku koľko? odpovedá základná číslovka.
Zložená základná číslovka sa píše spolu: dvadsať + päť.
Spolu → dvadsaťpäť, základná číslovka

Príklad 2 — radová číslovka a bodka: Prepíš číslicou a urči druh: „Na pretekoch skončil tretí.“
Koľký v poradí skončil? Tretí → číslovka vyjadruje poradie.
Na otázku koľký? odpovedá radová číslovka.
Radovú číslovku zapísanú číslicou píšeme s bodkou.
Spolu → 3., radová číslovka

Príklad 3 — násobná číslovka: Urči druh číslovky: „Zvonil na nás dvakrát.“
Koľko ráz zvonil? Dvakrát → číslovka vyjadruje, koľkokrát sa dej opakoval.
Na otázku koľko ráz? odpovedá násobná číslovka.
Spolu → dvakrát, násobná číslovka

Príklad 4 — skupinová číslovka: Doplň dva alebo dvoje: „Do kufra som zbalil ___ nohavice.“
Slovo nohavice má len množné číslo (pomnožné podstatné meno), nepovieme jedna nohavica.
Pri pomnožných podstatných menách používame skupinové číslovky.
Spolu → dvoje nohavice

Príklad 5 — z praxe, školský oznam: Vypíš číslovky a urči druh: „Výlet bude v 2. týždni a prihlásiť sa môže 30 žiakov.“
„2.“ je s bodkou → druhom týždni, koľký týždeň? → radová číslovka.
„30“ je bez bodky → tridsať žiakov, koľko žiakov? → základná číslovka.
Spolu → druhom (radová), tridsať (základná)

Prečo je to dôležité: rozlíšiť základnú (päť) od radovej (piaty) je častá testová otázka; bodka pri radovej číslovke je typická pravopisná chyba.

Precvič si

1. Urči druh číslovky: piaty.
2. Urči druh číslovky: päťkrát.
3. Napíš slovom číslo 48.
4. Doplň bodku, ak treba: „Narodil som sa 12 mája.“
5. Doplň dva alebo dvoje: „Na chodbe sú ___ dvere.“
6. Vypíš číslovky a urči ich druh: „V prvej lavici sedia traja chlapci, ktorí boli dvakrát v Tatrách.“