Deľba štátnej moci Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Deľba štátnej moci — Štátna moc je rozdelená na tri samostatné a navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa všetka moc sústredila v rukách jedného človeka alebo jednej skupiny, čo by mohlo viesť k zneužitiu a obmedzeniu slobody občanov.

2. Charles de Montesquieu — Francúzsky filozof 18. storočia, ktorý v diele „O duchu zákonov" sformuloval princíp deľby moci na tri zložky. Jeho myšlienka sa stala základom moderných demokratických ústav po celom svete vrátane Slovenskej republiky.

3. Princíp bŕzd a protiváh — Jednotlivé zložky moci sa navzájom kontrolujú a obmedzujú, aby žiadna z nich nezískala prevahu. Napríklad prezident môže vrátiť zákon parlamentu, ústavný súd môže zrušiť zákon, ktorý je v rozpore s ústavou — tak sa zachováva rovnováha.

4. Zákonodarná moc — Jej úlohou je tvoriť a schvaľovať zákony, ktorými sa riadi celý štát. Na Slovensku ju vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá rozhoduje aj o štátnom rozpočte a kontroluje vládu.

5. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) — Jednokomorový parlament so sídlom v Bratislave, ktorý má 150 poslancov volených na 4 roky. Poslancov si volia občania v parlamentných voľbách a na schválenie bežného zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

6. Výkonná moc — Jej úlohou je uvádzať zákony do praxe, teda riadiť a spravovať štát v každodennom živote. Tvoria ju prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky na čele s predsedom vlády (premiérom).

7. Vláda Slovenskej republiky — Najvyšší orgán výkonnej moci, ktorý sa skladá z predsedu vlády, podpredsedov a ministrov jednotlivých ministerstiev (napríklad školstva, financií, zdravotníctva). Vláda riadi chod štátu a zodpovedá sa Národnej rade, ktorá jej môže vysloviť nedôveru.

8. Prezident Slovenskej republiky — Hlava štátu, ktorú občania volia v priamych voľbách na 5 rokov, najviac na dve po sebe idúce obdobia. Prezident vymenúva vládu, zastupuje štát navonok, je hlavným veliteľom ozbrojených síl a môže vrátiť (vetovať) schválený zákon späť parlamentu.

9. Súdna moc — Jej úlohou je nezávisle rozhodovať spory a posudzovať, či bol porušený zákon, čím chráni práva občanov. Vykonávajú ju nezávislé súdy a sudcovia, ktorí sa pri rozhodovaní riadia iba ústavou a zákonmi.

10. Sústava súdov SR — Tvoria ju okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je najvyššou súdnou inštanciou v bežných veciach. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych, trestných a ďalších veciach a ich rozhodnutia sú záväzné.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky — Osobitný súd so sídlom v Košiciach, ktorý chráni ústavnosť — kontroluje, či sú zákony a rozhodnutia v súlade s Ústavou SR. Môže zrušiť zákon, ktorý je protiústavný, a tým predstavuje dôležitú poistku právneho štátu.

12. Ústava Slovenskej republiky — Najvyšší zákon štátu prijatý 1. septembra 1992, ktorý určuje, ako je rozdelená a usporiadaná štátna moc. Práve ústava zakotvuje deľbu moci na tri zložky a vymedzuje právomoci jednotlivých orgánov, čím bráni ich zneužitiu.

1. Poučka

Štátna moc sa v demokratickom štáte delí na tri navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú (tvorí zákony), výkonnú (uvádza zákony do praxe a riadi štát) a súdnu (rozhoduje spory a posudzuje porušenie zákonov). Toto rozdelenie sa nazýva deľba moci a jeho cieľom je, aby žiadny orgán ani osoba nemali v rukách všetku moc.

2. Vysvetlenie

Predstav si moc v štáte ako jeden veľký balík úloh. Keby ich robil jeden človek alebo jeden orgán, ľahko by sa moc zneužila. Preto sa balík rozdelí na tri časti:

• Zákonodarná moc — vymýšľa a schvaľuje pravidlá (zákony). Na Slovensku to robí Národná rada SR (parlament, 150 poslancov).
• Výkonná moc — stará sa o to, aby zákony naozaj fungovali, riadi krajinu každý deň. Patrí sem vláda SR (predseda vlády + ministri) a prezident SR (hlava štátu).
• Súdna moc — keď niekto zákon poruší alebo vznikne spor, rozhodujú o tom nezávislé súdy (na čele so Slovenskou republikou stojí Najvyšší súd a osobitne Ústavný súd, ktorý stráži dodržiavanie ústavy).

Tieto tri zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú (po latinsky systém „bŕzd a protiváh"). Napríklad parlament schváli zákon, prezident ho podpíše a súd dohliada, či sa dodržiava.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Parlament (NR SR) schváli nový zákon o školstve — to je zákonodarná moc v akcii.
2. Vláda a ministerstvo školstva podľa tohto zákona zariadi rozvrhy, financie a chod škôl — to je výkonná moc.
3. Súd rozhodne spor medzi dvoma susedmi o plot alebo potrestá zlodeja — to je súdna moc.
4. Prezident SR vymenúva vládu, podpisuje zákony alebo môže zákon vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie (veto) — ukážka výkonnej moci aj vzájomnej kontroly.
5. Ústavný súd SR posúdi, či je nejaký zákon v súlade s Ústavou SR; ak nie je, zruší ho — súdna moc kontroluje zákonodarnú.

Prečo je to dôležité: Deľba moci chráni ľudí pred zneužitím moci a pred diktatúrou. Keby jeden orgán tvoril zákony, vykonával ich aj súdil, mohol by si robiť, čo chce, a obyčajný občan by sa nemal kam odvolať. Vzájomná kontrola zložiek zabezpečuje slobodu, spravodlivosť a fungujúcu demokraciu.