Deľba štátnej moci Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Deľba štátnej moci — Štátna moc je rozdelená na tri samostatné a navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa všetka moc sústredila v rukách jedného človeka alebo jednej skupiny, čo by mohlo viesť k zneužitiu a obmedzeniu slobody občanov.

2. Charles de Montesquieu — Francúzsky filozof 18. storočia, ktorý v diele „O duchu zákonov" sformuloval princíp deľby moci na tri zložky. Jeho myšlienka sa stala základom moderných demokratických ústav po celom svete vrátane Slovenskej republiky.

3. Princíp bŕzd a protiváh — Jednotlivé zložky moci sa navzájom kontrolujú a obmedzujú, aby žiadna z nich nezískala prevahu. Napríklad prezident môže vrátiť zákon parlamentu, ústavný súd môže zrušiť zákon, ktorý je v rozpore s ústavou — tak sa zachováva rovnováha.

4. Zákonodarná moc — Jej úlohou je tvoriť a schvaľovať zákony, ktorými sa riadi celý štát. Na Slovensku ju vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá rozhoduje aj o štátnom rozpočte a kontroluje vládu.

5. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) — Jednokomorový parlament so sídlom v Bratislave, ktorý má 150 poslancov volených na 4 roky. Poslancov si volia občania v parlamentných voľbách a na schválenie bežného zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

6. Výkonná moc — Jej úlohou je uvádzať zákony do praxe, teda riadiť a spravovať štát v každodennom živote. Tvoria ju prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky na čele s predsedom vlády (premiérom).

7. Vláda Slovenskej republiky — Najvyšší orgán výkonnej moci, ktorý sa skladá z predsedu vlády, podpredsedov a ministrov jednotlivých ministerstiev (napríklad školstva, financií, zdravotníctva). Vláda riadi chod štátu a zodpovedá sa Národnej rade, ktorá jej môže vysloviť nedôveru.

8. Prezident Slovenskej republiky — Hlava štátu, ktorú občania volia v priamych voľbách na 5 rokov, najviac na dve po sebe idúce obdobia. Prezident vymenúva vládu, zastupuje štát navonok, je hlavným veliteľom ozbrojených síl a môže vrátiť (vetovať) schválený zákon späť parlamentu.

9. Súdna moc — Jej úlohou je nezávisle rozhodovať spory a posudzovať, či bol porušený zákon, čím chráni práva občanov. Vykonávajú ju nezávislé súdy a sudcovia, ktorí sa pri rozhodovaní riadia iba ústavou a zákonmi.

10. Sústava súdov SR — Tvoria ju okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je najvyššou súdnou inštanciou v bežných veciach. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych, trestných a ďalších veciach a ich rozhodnutia sú záväzné.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky — Osobitný súd so sídlom v Košiciach, ktorý chráni ústavnosť — kontroluje, či sú zákony a rozhodnutia v súlade s Ústavou SR. Môže zrušiť zákon, ktorý je protiústavný, a tým predstavuje dôležitú poistku právneho štátu.

12. Ústava Slovenskej republiky — Najvyšší zákon štátu prijatý 1. septembra 1992, ktorý určuje, ako je rozdelená a usporiadaná štátna moc. Práve ústava zakotvuje deľbu moci na tri zložky a vymedzuje právomoci jednotlivých orgánov, čím bráni ich zneužitiu.

1. Poučka

Štátna moc sa v demokratickom štáte delí na tri navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú (tvorí zákony), výkonnú (uvádza zákony do praxe a riadi štát) a súdnu (rozhoduje spory a posudzuje porušenie zákonov). Toto rozdelenie sa nazýva deľba moci a jeho cieľom je, aby žiadny orgán ani osoba nemali v rukách všetku moc.

2. Vysvetlenie

Predstav si moc v štáte ako jeden veľký balík úloh. Keby ich robil jeden človek alebo jeden orgán, ľahko by sa moc zneužila. Preto sa balík rozdelí na tri časti:

• Zákonodarná moc — vymýšľa a schvaľuje pravidlá (zákony). Na Slovensku to robí Národná rada SR (parlament, 150 poslancov).
• Výkonná moc — stará sa o to, aby zákony naozaj fungovali, riadi krajinu každý deň. Patrí sem vláda SR (predseda vlády + ministri) a prezident SR (hlava štátu).
• Súdna moc — keď niekto zákon poruší alebo vznikne spor, rozhodujú o tom nezávislé súdy (na čele sústavy súdov stojí Najvyšší súd SR a osobitne Ústavný súd, ktorý stráži dodržiavanie ústavy).

Tieto tri zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú (systém „bŕzd a protiváh"). Napríklad parlament schváli zákon, prezident ho podpíše a súd dohliada, či sa dodržiava.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — orgán a zložka moci: Zaraď k zložke moci: Národná rada SR, vláda SR, prezident SR, okresný súd, Ústavný súd SR.
Zákonodarná moc tvorí zákony, výkonná ich uvádza do praxe, súdna rozhoduje spory a porušenia zákona.
Zákony schvaľuje Národná rada; vláda a prezident riadia štát.
Okresný súd aj Ústavný súd rozhodujú, sú to súdy.
Výsledok → zákonodarná: NR SR; výkonná: vláda, prezident; súdna: okresný súd, Ústavný súd

Príklad 2 — ktorá zložka koná: Ktorá zložka moci koná: a) parlament schváli zákon o školstve, b) ministerstvo podľa neho pripraví financovanie škôl, c) súd rozhodne spor dvoch susedov o plot?
Schvaľovanie zákonov je zákonodarná moc.
Ministerstvo patrí vláde, uvádza zákon do praxe, to je výkonná moc.
Rozhodovanie sporov je úloha súdov.
Výsledok → a) zákonodarná, b) výkonná, c) súdna

Príklad 3 — brzdy a protiváhy: Národná rada schváli zákon, ktorý podľa niektorých poslancov odporuje Ústave SR. Ktoré zložky ho môžu zastaviť a ako?
Zložky moci sa navzájom kontrolujú, aby žiadna nemala prevahu.
Prezident môže zákon vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie (veto).
Ústavný súd posúdi, či je zákon v súlade s ústavou, a protiústavný zákon môže zrušiť.
Výsledok → prezident vetom a Ústavný súd zrušením zákona

Príklad 4 — kontrola vlády: Väčšina poslancov stratí dôveru vo vládu. Čo môže parlament urobiť?
Vláda je najvyšší orgán výkonnej moci a zodpovedá sa Národnej rade.
Národná rada kontroluje vládu.
Parlament jej môže vysloviť nedôveru.
Odpoveď → vysloviť vláde nedôveru

Príklad 5 — z praxe, kam sa obrátiť: Pani Novákovej predajca odmieta vrátiť peniaze za pokazenú práčku a nevedia sa dohodnúť. Ktorá zložka moci spor rozhodne a ktorý súd začne?
Nezávisle rozhodovať spory je úloha súdnej moci.
Sústavu súdov tvoria okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd.
Bežný spor začína na najnižšom stupni.
Výsledok → súdna moc, okresný súd

Prečo je to dôležité: Deľba moci chráni ľudí pred zneužitím moci a pred diktatúrou. Keby jeden orgán tvoril zákony, vykonával ich aj súdil, mohol by si robiť, čo chce, a obyčajný občan by sa nemal kam odvolať. Vzájomná kontrola zložiek zabezpečuje slobodu, spravodlivosť a fungujúcu demokraciu.

Precvič si

1. Koľko poslancov má Národná rada SR?
2. Ktorý francúzsky filozof sformuloval princíp deľby moci?
3. Na koľko rokov je volený prezident SR?
4. V ktorom meste sídli Ústavný súd SR?
5. Ako sa volá predstaviteľ, ktorý stojí na čele vlády?
6. Ktorá zložka moci koná, keď minister vydá pokyn, ako sa bude zákon v praxi uplatňovať?