Druhá svetová vojna Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Začiatok vojny (1. september 1939) — Druhá svetová vojna sa začala napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom pod vedením Adolfa Hitlera. O dva dni neskôr, 3. septembra 1939, vyhlásili Veľká Británia a Francúzsko vojnu Nemecku. Bola to dovtedy najväčšia a najničivejšia vojna v dejinách ľudstva.

2. Príčiny vojny — Hlavnými príčinami boli nespokojnosť Nemecka s tvrdými podmienkami Versailleskej mierovej zmluvy po prvej svetovej vojne, svetová hospodárska kríza (1929) a nástup agresívnych totalitných režimov. Nemecký nacizmus, taliansky fašizmus a japonský militarizmus presadzovali rozpínavosť a túžbu po nadvláde. Politika ústupkov (appeasement) zo strany západných mocností Hitlera len povzbudila.

3. Hlavné bojujúce strany — Proti sebe stáli Os (Nemecko, Taliansko, Japonsko) a Spojenci (Veľká Británia, Francúzsko, neskôr Sovietsky zväz a USA). Pôvodne malé spojenectvá sa postupne rozrástli a do vojny sa zapojila väčšina sveta. Toto rozdelenie určilo priebeh aj výsledok celého konfliktu.

4. Blesková vojna (blitzkrieg) — Nemecko používalo novú taktiku rýchleho útoku s tankami, letectvom a motorizovanou pechotou, ktorá rýchlo prelomila obranu protivníka. Vďaka nej v rokoch 1939–1941 obsadilo veľkú časť Európy vrátane Francúzska, ktoré padlo už v lete 1940. Táto rýchlosť spočiatku robila nemeckú armádu takmer neporaziteľnou.

5. Útok na Sovietsky zväz – operácia Barbarossa (22. jún 1941) — Hitler napadol ZSSR a otvoril obrovský východný front, ktorý sa stal najkrvavejším bojiskom vojny. Nemecký postup zastavila tuhá obrana, krutá zima a obrovské sovietske straty aj odhodlanie. Východný front rozhodujúcou mierou vyčerpal nemecké sily.

6. Vstup USA do vojny (7. december 1941) — Japonsko zaútočilo na americkú námornú základňu Pearl Harbor na Havaji, čím vtiahlo do vojny Spojené štáty americké. USA so svojou obrovskou priemyselnou silou výrazne posilnili Spojencov. Vojna sa tak definitívne stala skutočne svetovou, s bojiskami v Európe, Afrike aj v Tichomorí.

7. Bitka pri Stalingrade (1942–1943) — Táto obrovská bitka medzi Nemeckom a ZSSR sa skončila zničujúcou porážkou nemeckej armády a stala sa zlomovým bodom vojny. Po Stalingrade prešla iniciatíva na stranu Spojencov a Nemecko začalo ustupovať. Patrí k najkrvavejším bitkám v dejinách s miliónmi obetí.

8. Holokaust — Nacistický režim systematicky a plánovite vyvraždil približne šesť miliónov Židov, ako aj Rómov, postihnutých a ďalších prenasledovaných ľudí. Dialo sa to v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, napríklad v Osvienčime (Auschwitz). Holokaust je jedným z najväčších zločinov proti ľudskosti v dejinách a varovaním pred rasizmom a neznášanlivosťou.

9. Vylodenie v Normandii – Deň D (6. jún 1944) — Spojenci sa vylodili na pobreží Francúzska v Normandii a otvorili tak druhý front v západnej Európe. Bola to najväčšia obojživelná (námorno-pozemná) operácia v dejinách. Postupne oslobodzovali okupované krajiny a stláčali Nemecko z dvoch strán.

10. Slovensko počas vojny — Vznikol Slovenský štát (1939) ako satelit nacistického Nemecka pod vedením Jozefa Tisa, ktorý sa podieľal aj na deportáciách Židov. Proti režimu a nemeckej okupácii vypuklo Slovenské národné povstanie (29. august 1944) so stredom v Banskej Bystrici. SNP sa stalo symbolom odporu Slovákov proti fašizmu, hoci ho Nemci vojensky potlačili.

11. Koniec vojny v Európe (8. máj 1945) — Nemecko po dobytí Berlína sovietskou armádou a samovražde Hitlera bezpodmienečne kapitulovalo. Tento deň sa dodnes pripomína ako Deň víťazstva nad fašizmom. Bratislava aj väčšina Slovenska boli oslobodené na jar 1945.

12. Atómové bomby a koniec vojny (august 1945) — USA zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima (6. august) a Nagasaki (9. august), čo si vyžiadalo státisíce obetí. Japonsko následne kapitulovalo a 2. septembra 1945 sa druhá svetová vojna definitívne skončila. Použitie jadrovej zbrane navždy zmenilo charakter vojen a svetovej politiky.

13. Dôsledky vojny — Vojna si vyžiadala približne 50–60 miliónov mŕtvych a priniesla obrovské materiálne škody. Vznikla Organizácia Spojených národov (OSN) na udržanie mieru, svet sa rozdelil na západný (USA) a východný (ZSSR) blok a začala sa studená vojna. Pre Slovensko to znamenalo obnovenie Československa a neskôr nástup komunistického režimu.

1. Poučka

Druhá svetová vojna (1939 – 1945) bol najväčší a najničivejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Bojovalo v ňom proti sebe vyše 60 štátov rozdelených do dvoch táborov: mocnosti Osi (Nemecko, Taliansko, Japonsko) proti Spojencom (Veľká Británia, ZSSR, USA, Francúzsko a ďalší). Vojna sa začala 1. septembra 1939 prepadnutím Poľska nacistickým Nemeckom a v Európe skončila 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. Vyžiadala si približne 50–60 miliónov obetí vrátane genocídy židovského národa — holokaustu.

2. Vysvetlenie

Pochop to po krokoch:

1. Prečo vojna vznikla — Nemecko po prehratej 1. svetovej vojne bolo ponížené tvrdými podmienkami (Versailleská zmluva). Na vlne nespokojnosti a hospodárskej krízy sa k moci dostal Adolf Hitler a jeho nacistická strana, ktorá chcela ovládnuť Európu.
2. Začiatok — 1. 9. 1939 Nemecko napadlo Poľsko taktikou blesková vojna (blitzkrieg) — rýchly útok tankov a letectva. Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu.
3. Rozšírenie — Nemecko obsadilo väčšinu Európy. V roku 1941 napadlo ZSSR a Japonsko zaútočilo na americkú základňu Pearl Harbor, čím sa do vojny zapojili USA. Vojna sa stala skutočne svetovou.
4. Obrat — Spojenci začali víťaziť: bitka pri Stalingrade (1942 – 1943) zlomila nemecký postup na východe, vylodenie v Normandii (D-Day, 6. 6. 1944) otvorilo front na západe.
5. Koniec — 8. 5. 1945 Nemecko kapitulovalo. Japonsko sa vzdalo až po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.
6. Slovensko — vtedajší Slovenský štát bol spojencom Nemecka. Odpor proti tomu vyvrcholil Slovenským národným povstaním (SNP) 29. augusta 1944.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Do ktorého storočia a do ktorej jeho polovice patrí rok 1939? Koľko rokov trvala vojna v Európe (1939 – 1945)?
Roky 1901 – 2000 tvoria 20. storočie; rok 1939 je pred rokom 1950, teda v prvej polovici.
Trvanie: 1945 − 1939 = 6 (od septembra 1939 do mája 1945 je to necelých šesť rokov).
Záver → 20. storočie, prvá polovica; vojna v Európe trvala takmer 6 rokov

Príklad 2 — časová os: Zoraď udalosti: Pearl Harbor, vylodenie v Normandii, napadnutie Poľska, kapitulácia Nemecka, bitka pri Stalingrade.
Priradím roky zo sekcie 0: Poľsko 1939, Pearl Harbor 1941, Stalingrad 1942 – 1943, Normandia 1944, kapitulácia 1945.
Zoradím od najstaršieho roku po najmladší.
Poradie → Poľsko (1939) – Pearl Harbor (1941) – Stalingrad (1942 – 1943) – Normandia (1944) – kapitulácia Nemecka (1945)

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli bitku pri Stalingrade v troch krokoch.
Príčina: Nemecko napadlo v roku 1941 Sovietsky zväz a postupovalo na východ.
Priebeh: v rokoch 1942 – 1943 sa pri meste bojovalo veľmi tvrdo, nemecká armáda bola obkľúčená a porazená.
Dôsledok: Nemecko odvtedy ustupovalo a iniciatívu prevzali Spojenci.
Záver → Stalingrad bol zlomovým bodom vojny

Príklad 4 — práca s prameňom: Žiak našiel v rodinnej krabici krátky list: „Milá mama, sme v horách nad Banskou Bystricou, je zima a jedla je málo. Neboj sa o mňa. Tvoj syn." List nemá dátum. Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Je to ručne písaný list, teda písomný prameň osobnej povahy.
Dozvieme sa, kde pisateľ bol a v akých podmienkach žil (zima, nedostatok jedla).
Nedozvieme sa presný dátum, meno pisateľa ani to, či bol povstalec; to treba overiť v iných prameňoch (napríklad v archíve).
Záver → písomný prameň: hovorí o podmienkach, ale bez overenia nevieme dátum ani udalosť

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj, ako sa vojna začala na západe a ako sa v Európe skončila.
Začiatok: v roku 1939 Nemecko rýchlo útočilo bleskovou vojnou a obsadzovalo štáty.
Koniec: v roku 1945 Nemecko tlačili Spojenci z východu aj zo západu (po vylodení v Normandii), Berlín dobyla sovietska armáda.
Rozdiel je v tom, kto mal iniciatívu.
Záver → na začiatku útočilo Nemecko, na konci útočili Spojenci z dvoch strán

Príklad 6 — pojem a vysvetlenie: Čo bol holokaust? Vysvetli a uveď príklad miesta.
Pojem: plánované, systematické vyvražďovanie ľudí nacistickým režimom.
Obeťami bolo približne šesť miliónov Židov, ako aj Rómovia, ľudia s postihnutím a ďalší prenasledovaní.
Príklad miesta zo sekcie 0: tábor v Osvienčime (Auschwitz).
Záver → holokaust je genocída, jeden z najväčších zločinov proti ľudskosti; príkladom miesta je Osvienčim

Príklad 7 — mapa a z bežného života: V správach počuješ, že 8. mája je na Slovensku štátny sviatok. Ako to súvisí s vojnou a kde sa vojna v Európe rozhodla?
Podľa sekcie 0 sa 8. mája 1945 Nemecko bezpodmienečne vzdalo po dobytí Berlína.
Berlín leží v Nemecku, v strednej Európe; boje sa tam zbiehali z východu (ZSSR) a zo západu (Spojenci po Normandii vo Francúzsku).
Záver → 8. máj je Deň víťazstva nad fašizmom; vojna v Európe skončila pádom Berlína

Prečo je to dôležité: Druhá svetová vojna formovala svet, v ktorom dnes žijeme — hranice štátov, ľudské práva, Európsku úniu, snahu o mier. Bez poznania jej príčin by sme mohli zopakovať tie isté chyby.

Precvič si

1. Ktorý štát napadlo Nemecko 1. septembra 1939?
2. Ako sa volala nemecká taktika rýchleho útoku tankov a letectva?
3. Koľko rokov uplynulo od začiatku vojny (1939) po vypuknutie SNP (1944)?
4. Zoraď: Deň D, Pearl Harbor, Hirošima.
5. Prečo vstúpili do vojny USA?
6. Uveď jeden dôsledok vojny, ktorý ovplyvňuje svet aj dnes.