Literárne druhy, formy a žánre Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Literárne druhy — Sú tri základné skupiny, do ktorých rozdeľujeme všetku umeleckú literatúru: lyrika, epika a dráma. Toto rozdelenie zaviedol už starogrécky filozof Aristoteles a používa sa dodnes. Druh sa určuje podľa toho, či dielo vyjadruje hlavne pocity, rozpráva príbeh alebo je určené na predvádzanie na javisku.

2. Lyrika — Literárny druh, ktorý vyjadruje city, nálady, pocity a vnútorné prežívanie autora alebo lyrického subjektu. Nemá dej ani postavy v pravom zmysle, je zvyčajne písaná vo veršoch a sústreďuje sa na jeden okamih alebo pocit. Práve preto je lyrika často subjektívna a obrazná, plná básnických prostriedkov ako metafora či prirovnanie.

3. Epika — Literárny druh, ktorý rozpráva príbeh (dej) s postavami, ktoré konajú v určitom čase a priestore. Rozprávač sprostredkúva udalosti, ktoré sa dejú za sebou v dejovej línii (zápletka, vyvrcholenie, rozuzlenie). Epika môže byť písaná vo veršoch (epos, balada) aj v próze (román, poviedka), a je to najrozšírenejší literárny druh.

4. Dráma — Literárny druh určený na predvádzanie na javisku divadelnými hercami pred divákmi. Dej sa odvíja najmä cez dialógy a monológy postáv, autor do textu vstupuje len cez scénické poznámky (réžia). Dráma sa člení na dejstvá (akty) a výstupy a jej hlavnými žánrami sú tragédia, komédia a činohra.

5. Literárne formy — Podľa vonkajšej podoby textu rozlišujeme dve základné formy: poéziu (viazanú reč) a prózu (neviazanú reč). Poézia je usporiadaná do veršov a strof, často sa rýmuje a má rytmus; próza plynie v súvislých vetách a odsekoch ako bežná reč. Forma je teda spôsob zápisu, kým druh hovorí o type obsahu.

6. Verš a strofa — Verš je jeden riadok básne a viacero veršov spojených do celku tvorí strofu (slohu). Verše sa často spájajú rýmom — zhodou hlások na konci veršov (napr. združený aabb, striedavý abab, obkročný abba). Tieto prostriedky dávajú poézii rytmus a hudobnosť, ktorá ju odlišuje od prózy.

7. Literárny žáner — Je konkrétny typ diela v rámci literárneho druhu, ktorý má ustálené znaky (rozsah, téma, kompozícia). Napríklad v epike sú žánrami rozprávka, povesť, bájka, poviedka či román. Vďaka žánrom vieme presnejšie zaradiť dielo, než len povedať, že patrí k epike.

8. Lyrické žánre — Medzi najznámejšie patria pieseň, óda, elégia (žalospev), epigram a sonet. Óda je oslavná báseň, elégia vyjadruje smútok a žiaľ, epigram je krátka satirická báseň s vtipnou pointou a sonet má pevnú stavbu zo 14 veršov. Tieto žánre sa líšia náladou a stavbou, no všetky vyjadrujú city.

9. Epické žánre — Patria sem napríklad rozprávka, povesť, báj, bájka, poviedka, novela, román a epos. Líšia sa rozsahom a obsahom: poviedka má krátky dej a málo postáv, román je rozsiahly s viacerými dejovými líniami a epos je dlhá veršovaná skladba o hrdinských činoch. Toto rozdelenie pomáha pochopiť, ako autor príbeh vystaval.

10. Rozprávka, povesť a báj — Rozprávka je vymyslený príbeh s fantastickými prvkami, kde dobro víťazí nad zlom (čarodejnice, draky, kúzla). Povesť sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť, no obsahuje aj vymyslené prvky (napr. povesti o hradoch či Jánošíkovi). Báj (mýtus) vysvetľuje vznik sveta, prírodných javov a vystupujú v nej bohovia.

11. Bájka — Krátky epický žáner, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny alebo veci, čo konajú a hovoria ako ľudia (personifikácia). Bájka má vždy poučenie — mravné ponaučenie (mravoučné vyústenie) na konci. Najznámejším autorom bájok je antický Ezop a u nás napríklad Jonáš Záborský.

12. Balada — Je lyricko-epický žáner, čo znamená, že spája znaky lyriky (pochmúrna nálada, city) a epiky (má dej a postavy). Balada má zvyčajne smutný až tragický záver a často sa v nej objavujú nadprirodzené prvky. Typickým príkladom je Hviezdoslavova alebo Kráľova tvorba a ľudové balady ako Išli hudci horou.

13. Dramatické žánre — Tri základné sú tragédia, komédia a činohra. Tragédia končí nešťastne, často smrťou hrdinu (napr. Shakespearov Rómeo a Júlia), komédia má veselý dej a šťastný koniec a vysmieva ľudské chyby, kým činohra zobrazuje vážne životné situácie bez tragického konca. Toto delenie vychádza zo starogréckeho divadla.

14. Lyricko-epické žánre — Okrem balady sem patria aj epos, romanca a bájka vo veršoch či básnická poviedka, pretože spájajú dej (epiku) s citovým, veršovaným prevedením (lyriku). Stoja teda na pomedzí dvoch literárnych druhov a ukazujú, že hranice medzi druhmi nie sú vždy ostré. Vďaka tomu vie autor rozprávať príbeh a zároveň vyjadrovať silné pocity.

1. Poučka

Literatúru delíme na literárne druhy, literárne formy a literárne žánre. - Druhy: Lyrika (city), Epika (dej), Dráma (divadlo). - Formy: veršovaná (vo veršoch) a neveršovaná (próza). - Žáner = konkrétny typ diela (báseň, balada, poviedka, román, komédia…).

2. Vysvetlenie

• Lyrika — vyjadruje city a nálady, nemá súvislý dej (báseň, pieseň).
• Epika — rozpráva príbeh s dejom a postavami (balada, poviedka, román).
• Dráma — určená na javisko, založená na dialógoch (komédia, tragédia).
• Veršovaná forma — verše, strofy, rým. Neveršovaná forma — súvislý text (próza).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Prečo dôležité: pri ukážke textu treba najprv určiť druh a formu — to býva prvá otázka rozboru. - Lyrika veršovaná: báseň o jeseni · Epika veršovaná: balada · Epika neveršovaná: poviedka, román · Dráma: divadelná hra.