Literárne druhy, formy a žánre Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Literárne druhy — Sú tri základné skupiny, do ktorých rozdeľujeme všetku umeleckú literatúru: lyrika, epika a dráma. Toto rozdelenie zaviedol už starogrécky filozof Aristoteles a používa sa dodnes. Druh sa určuje podľa toho, či dielo vyjadruje hlavne pocity, rozpráva príbeh alebo je určené na predvádzanie na javisku.

2. Lyrika — Literárny druh, ktorý vyjadruje city, nálady, pocity a vnútorné prežívanie autora alebo lyrického subjektu. Nemá dej ani postavy v pravom zmysle, je zvyčajne písaná vo veršoch a sústreďuje sa na jeden okamih alebo pocit. Práve preto je lyrika často subjektívna a obrazná, plná básnických prostriedkov ako metafora či prirovnanie.

3. Epika — Literárny druh, ktorý rozpráva príbeh (dej) s postavami, ktoré konajú v určitom čase a priestore. Rozprávač sprostredkúva udalosti, ktoré sa dejú za sebou v dejovej línii (zápletka, vyvrcholenie, rozuzlenie). Epika môže byť písaná vo veršoch (epos, balada) aj v próze (román, poviedka), a je to najrozšírenejší literárny druh.

4. Dráma — Literárny druh určený na predvádzanie na javisku divadelnými hercami pred divákmi. Dej sa odvíja najmä cez dialógy a monológy postáv, autor do textu vstupuje len cez scénické poznámky (réžia). Dráma sa člení na dejstvá (akty) a výstupy a jej hlavnými žánrami sú tragédia, komédia a činohra.

5. Literárne formy — Podľa vonkajšej podoby textu rozlišujeme dve základné formy: poéziu (viazanú reč) a prózu (neviazanú reč). Poézia je usporiadaná do veršov a strof, často sa rýmuje a má rytmus; próza plynie v súvislých vetách a odsekoch ako bežná reč. Forma je teda spôsob zápisu, kým druh hovorí o type obsahu.

6. Verš a strofa — Verš je jeden riadok básne a viacero veršov spojených do celku tvorí strofu (slohu). Verše sa často spájajú rýmom — zhodou hlások na konci veršov (napr. združený aabb, striedavý abab, obkročný abba). Tieto prostriedky dávajú poézii rytmus a hudobnosť, ktorá ju odlišuje od prózy.

7. Literárny žáner — Je konkrétny typ diela v rámci literárneho druhu, ktorý má ustálené znaky (rozsah, téma, kompozícia). Napríklad v epike sú žánrami rozprávka, povesť, bájka, poviedka či román. Vďaka žánrom vieme presnejšie zaradiť dielo, než len povedať, že patrí k epike.

8. Lyrické žánre — Medzi najznámejšie patria pieseň, óda, elégia (žalospev), epigram a sonet. Óda je oslavná báseň, elégia vyjadruje smútok a žiaľ, epigram je krátka satirická báseň s vtipnou pointou a sonet má pevnú stavbu zo 14 veršov. Tieto žánre sa líšia náladou a stavbou, no všetky vyjadrujú city.

9. Epické žánre — Patria sem napríklad rozprávka, povesť, báj, bájka, poviedka, novela, román a epos. Líšia sa rozsahom a obsahom: poviedka má krátky dej a málo postáv, román je rozsiahly s viacerými dejovými líniami a epos je dlhá veršovaná skladba o hrdinských činoch. Toto rozdelenie pomáha pochopiť, ako autor príbeh vystaval.

10. Rozprávka, povesť a báj — Rozprávka je vymyslený príbeh s fantastickými prvkami, kde dobro víťazí nad zlom (čarodejnice, draky, kúzla). Povesť sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť, no obsahuje aj vymyslené prvky (napr. povesti o hradoch či Jánošíkovi). Báj (mýtus) vysvetľuje vznik sveta, prírodných javov a vystupujú v nej bohovia.

11. Bájka — Krátky epický žáner, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny alebo veci, čo konajú a hovoria ako ľudia (personifikácia). Bájka má vždy poučenie — mravné ponaučenie (mravoučné vyústenie) na konci. Najznámejším autorom bájok je antický Ezop a u nás napríklad Jonáš Záborský.

12. Balada — Je lyricko-epický žáner, čo znamená, že spája znaky lyriky (pochmúrna nálada, city) a epiky (má dej a postavy). Balada má zvyčajne smutný až tragický záver a často sa v nej objavujú nadprirodzené prvky. Typickým príkladom je Hviezdoslavova alebo Kráľova tvorba a ľudové balady ako Išli hudci horou.

13. Dramatické žánre — Tri základné sú tragédia, komédia a činohra. Tragédia končí nešťastne, často smrťou hrdinu (napr. Shakespearov Rómeo a Júlia), komédia má veselý dej a šťastný koniec a vysmieva ľudské chyby, kým činohra zobrazuje vážne životné situácie bez tragického konca. Toto delenie vychádza zo starogréckeho divadla.

14. Lyricko-epické žánre — Okrem balady sem patria aj romanca, bájka vo veršoch či básnická poviedka, pretože spájajú dej (epiku) s citovým, veršovaným prevedením (lyriku). Stoja teda na pomedzí dvoch literárnych druhov a ukazujú, že hranice medzi druhmi nie sú vždy ostré. Vďaka tomu vie autor rozprávať príbeh a zároveň vyjadrovať silné pocity.

1. Poučka

Literatúru delíme na literárne druhy, literárne formy a literárne žánre. - Druhy: Lyrika (city), Epika (dej), Dráma (divadlo). - Formy: veršovaná (vo veršoch) a neveršovaná (próza). - Žáner = konkrétny typ diela (báseň, balada, poviedka, román, komédia…).

2. Vysvetlenie

• Lyrika — vyjadruje city a nálady, nemá súvislý dej (báseň, pieseň).
• Epika — rozpráva príbeh s dejom a postavami (balada, poviedka, román).
• Dráma — určená na javisko, založená na dialógoch (komédia, tragédia).
• Veršovaná forma — verše, strofy, rým. Neveršovaná forma — súvislý text (próza).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — lyrika vo veršoch: Urči druh a formu ukážky.
Tichý večer na lúku si sadá,
do duše mi smútok ticho padá,
hviezdy horia ako sviečky v tme,
aj keď nik nevie, prečo smutno mne.
Forma: verše a rým → veršovaná (poézia).
Obsah: nie je tu dej ani postavy, lyrický subjekt vyjadruje nálady a city (smútok).
Výsledok → lyrika, veršovaná forma

Príklad 2 — epika v próze: Urči druh a formu ukážky. Keď sa Matej vrátil z mesta, dvere domu boli otvorené dokorán. Zavolal na sestru, ale nikto sa neozval. Vtom si všimol na stole lístok.
Forma: súvislé vety, žiadne verše → neveršovaná (próza).
Obsah: rozprávač podáva dej, vystupujú postavy (Matej, sestra), udalosti idú za sebou.
Výsledok → epika, neveršovaná forma

Príklad 3 — dráma: Urči druh ukážky.
MATKA (pri okne): Kde zas ten chlapec trčí?
OTEC: Neboj sa, príde. Vždy príde.
(Ozve sa klopanie.)
Text tvoria repliky postáv, mená postáv stoja pred rečou.
V zátvorke sú scénické poznámky pre hercov, nie je tu rozprávač.
Text je určený na javisko → dráma

Príklad 4 — epika vo veršoch: Ľudová balada Išli hudci horou je napísaná vo veršoch. Je to lyrika?
Forma: verše → veršovaná.
Obsah: má dej a postavy, rozpráva príbeh s tragickým koncom; citovú náladu pridáva lyrika.
Veršovaná forma ešte neznamená lyriku → epika (lyricko-epický žáner balada), veršovaná forma

Príklad 5 — žáner podľa znakov: Báseň má 14 veršov v strofách 4 + 4 + 3 + 3 a vyjadruje úvahu o vojne. Aký je to žáner a druh?
Pevná stavba zo 14 veršov (dve štvorveršia a dve trojveršia) je znakom sonetu.
Vyjadruje myšlienky a city, nemá dej → lyrika.
Výsledok → sonet, lyrika (napr. Hviezdoslavove Krvavé sonety)

Príklad 6 — z praxe: Divadlo hrá Shakespearovu hru Rómeo a Júlia, v ktorej obaja milenci na konci zomrú. Urči druh a žáner.
Hra je určená na javisko, postavy hovoria v dialógoch → dráma.
Koniec je nešťastný, hrdinovia zomrú → tragédia.
Výsledok → dráma, žáner tragédia

Prečo dôležité: pri ukážke textu treba najprv určiť druh a formu — to býva prvá otázka rozboru.

Precvič si

1. Ku ktorému literárnemu druhu patrí elégia (žalospev)?
2. Je román veršovaná, či neveršovaná forma?
3. Ku ktorému druhu patrí komédia?
4. Krátky epický príbeh, v ktorom zvieratá hovoria ako ľudia a na konci je ponaučenie. Aký je to žáner?
5. Čím sa líši literárny druh od literárnej formy?
6. Prečo balada patrí medzi lyricko-epické žánre, a nie len k epike?