Európa – poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Európy — Európa leží takmer celá na severnej pologuli a na východnej pologuli, severne od rovníka medzi približne 36° a 71° severnej zemepisnej šírky. Rozprestiera sa v miernom a čiastočne v subarktickom a subtropickom podnebnom pásme, čo jej zaručuje pestré, no prevažne mierne podnebie. S Áziou tvorí jednu pevninu Eurázie a hranica medzi nimi vedie po pohorí Ural, rieke Ural, Kaspickom mori a Kaukaze.

2. Členité pobrežie — Európa má najčlenitejšie pobrežie zo všetkých svetadielov, čo znamená veľa zálivov, polostrovov a ostrovov hlboko zarezaných do pevniny. Vďaka tejto členitosti je žiadne miesto v Európe príliš ďaleko od mora, čo v minulosti podporilo obchod, rybolov a moreplavbu. More tak výrazne ovplyvňuje podnebie aj život ľudí takmer na celom kontinente.

3. Moria a oceány — Európu obmýva na západe Atlantický oceán a na severe Severný ľadový oceán, k vnútrozemským a okrajovým moriam patria Severné more, Baltské more, Stredozemné more, Čierne more a Kaspické more (najväčšie jazero sveta). Stredozemné more spája s Atlantikom úzky Gibraltársky prieliv. Tieto moria sú dôležité dopravné cesty aj zdroj rýb a nerastných surovín.

4. Polostrovy — K najväčším polostrovom patria Škandinávsky, Pyrenejský (Iberský), Apeninský, Balkánsky a Jutský polostrov. Polostrovy zaberajú asi tretinu rozlohy Európy, čo opäť dokazuje jej výnimočnú členitosť. Mnohé z nich majú odlišné podnebie aj prírodu ako vnútrozemie — napríklad teplé a suché stredomorské polostrovy.

5. Ostrovy — Najväčšími ostrovmi sú Veľká Británia, Island, Írsko, ako aj stredomorské ostrovy Sicília, Sardínia, Korzika a Kréta. Island leží na rozhraní litosférických platní, preto je tu množstvo sopiek a gejzírov. Ostrovy bývali často izolované, čím sa na nich vyvinuli osobitné kultúry a prírodné podmienky.

6. Pohoria — Najvyšším a najznámejším pohorím sú Alpy s vrchom Mont Blanc (4 810 m), ďalej Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Škandinávske vrchy a na hranici s Áziou Kaukaz s najvyšším vrchom Európy Elbrus (5 642 m). Mladé vrásové pohoria ako Alpy a Karpaty sú vysoké a strmé, kým staré pohoria sú nižšie a zaoblené. Pohoria ovplyvňujú podnebie, pretože zachytávajú vlhkosť a tvoria prirodzené hranice.

7. Nížiny — Najrozsiahlejšia je Východoeurópska (Ruská) nížina, ďalej Severonemecká nížina a Stredodunajská nížina, kam zasahuje aj južné Slovensko. Nížiny majú úrodné pôdy a sú husto osídlené, lebo sa v nich dobre hospodári a stavajú cesty. Veľká časť európskeho poľnohospodárstva sa sústreďuje práve do týchto rovinatých oblastí.

8. Severoatlantický prúd — Tento teplý morský prúd je pokračovaním Golfského prúdu a privádza k brehom západnej a severnej Európy teplú vodu z tropických oblastí. Spolu so západným prúdením vetra otepľuje pevninu, takže prístavy v Nórsku v zime nezamŕzajú, hoci ležia ďaleko na severe. Bez tohto prúdu by bola Európa oveľa chladnejšia, ako zodpovedá jej zemepisnej šírke.

9. Podnebné pásma a oceánsky vplyv — Od západu na východ sa mení oceánske (prímorské) podnebie na kontinentálne (vnútrozemské), pretože vplyv mora a západných vetrov smerom do vnútrozemia slabne. Pri Atlantiku sú mierne zimy a chladnejšie letá s vyrovnanými teplotami, vo vnútrozemí sú zimy tuhšie a letá teplejšie. Na juhu prevláda stredomorské podnebie so suchými horúcimi letami a miernymi vlhkými zimami.

10. Rieky a úmoria — Najdlhšou riekou je Volga (asi 3 530 km), ktorá ústi do Kaspického mora, k ďalším veľkým riekam patria Dunaj, Rýn, Dneper a Visla. Rieky patria do úmoria Atlantického oceánu alebo Severného ľadového oceánu; rieky tečúce do Kaspického mora (Volga) patria do bezodtokovej oblasti, nie do úmoria. Povodie je územie, z ktorého rieka so svojimi prítokmi odvádza vodu; Dunaj preteká aj Slovenskom a patrí do úmoria Čierneho mora, teda Atlantiku.

11. Vplyv ľadovcov na povrch — V dobách ľadových pokrýval veľkú časť severnej Európy pevninský ľadovec, ktorý formoval povrch tým, že obrusoval skaly a presúval horniny. Po jeho ústupe ostali tisíce jazier (najmä vo Fínsku a Škandinávii), oblé skalné kopce a fjordy — hlboké morské zálivy vyhĺbené ľadovcom v Nórsku. Horské ľadovce v Alpách dodnes formujú doliny do tvaru písmena U.

12. Krajiny, rastliny a živočíchy — Typy krajín sa menia od severu na juh: tundra so zakrpatenými machmi a sobmi, tajga s ihličnatými lesmi (medveď, los), listnaté a zmiešané lesy v strednej Európe (jeleň, líška), step na východe a stredomorská krajina s tvrdolistými rastlinami na juhu. Rozmiestnenie týchto krajín závisí od podnebia — teploty a zrážok, ktoré sa menia podľa zemepisnej šírky a vzdialenosti od mora. Pôvodné lesy človek na mnohých miestach premenil na polia a mestá.

1. Poučka

Európa je svetadiel na severnej pologuli, ktorý spolu s Áziou tvorí pevninu Eurázia. Hranicu medzi nimi tvorí pohorie Ural, rieka Ural, Kaspické more, Kaukaz, Čierne more a Bospor. Európu obmýva Severný ľadový oceán zo severu a Atlantický oceán zo západu. Vďaka členitému pobrežiu (mnoho polostrovov, ostrovov a zálivov) a vplyvu teplého Severoatlantického prúdu má väčšina Európy mierne podnebie.

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Poloha – Európa leží väčšinou v miernom podnebnom pásme severnej pologule. Na východe hraničí s Áziou (Ural), inde ju ohraničujú moria a oceány.
2. Pobrežie – je veľmi členité. Do mora vybiehajú polostrovy (Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky), pri pevnine ležia ostrovy (Veľká Británia, Island, Sicília) a do pevniny zasahujú zálivy a moria (Severné, Baltské, Stredozemné, Čierne).
3. Povrch – na severe a v strede sú rozsiahle nížiny (Východoeurópska, Severonemecká), na juhu a strede pohoria (Alpy, Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Kaukaz – najvyšší vrch Európy Elbrus 5642 m).
4. Podnebie – teplý Severoatlantický prúd a západné prúdenie vzduchu prinášajú od oceánu vlhký a teplejší vzduch. Preto je západná Európa teplejšia ako rovnako položený východ. Od západu na východ sa mení oceánske podnebie na kontinentálne, na juhu je stredomorské, na severe subpolárne.
5. Rieky a úmoria – rieky odvádzajú vodu z povodí do morí a oceánov. Podľa toho, kam tečú, ich zaraďujeme do úmorí (napr. úmorie Atlantického oceánu alebo Severného ľadového oceánu); rieky tečúce do Kaspického mora patria do bezodtokovej oblasti.
6. Ľadovce – v dobe ľadovej pevninský ľadovec premodeloval povrch severu (jazerá, fjordy), horské ľadovce vytvarovali Alpy.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — oceánsky prúd a podnebie: Nórsky prístav na pobreží Atlantiku a mesto na Sibíri ležia na podobnej rovnobežke. Prečo nórsky prístav v zime nezamŕza, kým sibírske rieky zamrznú na mesiace?
K pobrežiu Nórska privádza teplú vodu z trópov Severoatlantický prúd (pokračovanie Golfského prúdu).
Západné vetry prinášajú teplý a vlhký vzduch od oceánu na pevninu.
Sibír leží hlboko vo vnútrozemí, kam vplyv oceánu nedosiahne.
Rovnaká zemepisná šírka, iná vzdialenosť od teplého mora → Nórsko otepľuje Severoatlantický prúd a západné vetry, Sibír nie

Príklad 2 — čítanie z klimadiagramu: Mesto A má v januári okolo 5 °C a v júli okolo 18 °C, zrážky sú rozložené počas celého roka. Mesto B má v januári okolo −10 °C a v júli okolo 19 °C. Ktoré mesto leží pri Atlantiku a ktoré vo vnútrozemí východnej Európy?
Ročný rozdiel A: 18 − 5 = 13 °C (mierna zima, chladnejšie leto, vyrovnané teploty).
Ročný rozdiel B: 19 − (−10) = 29 °C (tuhá zima, teplé leto).
Vyrovnané teploty sú znakom oceánskeho podnebia, veľké rozdiely kontinentálneho.
Záver → mesto A pri Atlantiku (oceánske podnebie), mesto B vo vnútrozemí (kontinentálne podnebie)

Príklad 3 — rieka a úmorie: Do ktorého mora tečie Dunaj a Volga a do ktorého úmoria ich zaradíme?
Dunaj ústi do Čierneho mora, ktoré je cez Stredozemné more spojené s Atlantickým oceánom.
Volga ústi do Kaspického mora, ktoré nemá spojenie so žiadnym oceánom.
Úmorie určuje oceán, do ktorého voda dotečie → Dunaj – úmorie Atlantického oceánu, Volga – bezodtoková oblasť

Príklad 4 — stopy ľadovca: V Nórsku je hlboký úzky morský záliv s takmer kolmými stenami a vo Fínsku tisíce jazier. Čo tieto tvary vytvorilo?
V dobách ľadových pokrýval sever Európy pevninský ľadovec.
Ľadovec obrusoval skaly a vyhĺbil údolia, ktoré potom zalialo more – fjordy.
Po jeho ústupe ostali v priehlbinách jazerá.
Spoločná príčina → pevninský ľadovec v dobách ľadových

Príklad 5 — zaradenie typu krajiny: Opis: „Rozsiahle ihličnaté lesy, dlhé tuhé zimy, krátke leto, žijú tu medveď a los." Ktorý typ krajiny a kde v Európe?
Ihličnatý les a tuhé zimy – chladné pásmo na severe.
Tundra by nemala lesy, len machy a zakrpatené rastliny.
Medveď a los sú typické zvieratá severských lesov → tajga na severe Európy (Škandinávia, sever Ruska)

Prečo je to dôležité: Európa je náš svetadiel — keď rozumieš jej polohe, podnebiu a povrchu, vieš vysvetliť, prečo je väčšina Európy mierna a dobre obývateľná, prečo kde pestujú ktoré plodiny a kam tečie voda z nášho Slovenska. Pomáha ti to aj pri cestovaní a čítaní správ o počasí či prírode.

Precvič si

1. Ktoré pohorie tvorí hranicu medzi Európou a Áziou?
2. Ako sa volá najvyšší vrch Európy a v ktorom pohorí leží?
3. Ktorý prieliv spája Stredozemné more s Atlantickým oceánom?
4. Ktorá je najdlhšia rieka Európy?
5. Zaraď polostrovy k štátom: Pyrenejský, Apeninský, Jutský.
6. Prečo je v Alpách veľa dolín v tvare písmena U? Odpovedz jednou vetou.