Európa – poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Európy — Európa leží takmer celá na severnej pologuli a na východnej pologuli, severne od rovníka medzi približne 36° a 71° severnej zemepisnej šírky. Rozprestiera sa v miernom a čiastočne v subarktickom a subtropickom podnebnom pásme, čo jej zaručuje pestré, no prevažne mierne podnebie. S Áziou tvorí jednu pevninu Eurázie a hranica medzi nimi vedie po pohorí Ural, rieke Ural, Kaspickom mori a Kaukaze.

2. Členité pobrežie — Európa má najčlenitejšie pobrežie zo všetkých svetadielov, čo znamená veľa zálivov, polostrovov a ostrovov hlboko zarezaných do pevniny. Vďaka tejto členitosti je žiadne miesto v Európe príliš ďaleko od mora, čo v minulosti podporilo obchod, rybolov a moreplavbu. More tak výrazne ovplyvňuje podnebie aj život ľudí takmer na celom kontinente.

3. Moria a oceány — Európu obmýva na západe Atlantický oceán a na severe Severný ľadový oceán, k vnútrozemským a okrajovým moriam patria Severné more, Baltské more, Stredozemné more, Čierne more a Kaspické more (najväčšie jazero sveta). Stredozemné more spája s Atlantikom úzky Gibraltársky prieliv. Tieto moria sú dôležité dopravné cesty aj zdroj rýb a nerastných surovín.

4. Polostrovy — K najväčším polostrovom patria Škandinávsky, Pyrenejský (Iberský), Apeninský, Balkánsky a Jutský polostrov. Polostrovy zaberajú asi tretinu rozlohy Európy, čo opäť dokazuje jej výnimočnú členitosť. Mnohé z nich majú odlišné podnebie aj prírodu ako vnútrozemie — napríklad teplé a suché stredomorské polostrovy.

5. Ostrovy — Najväčšími ostrovmi sú Veľká Británia, Island, Írsko, ako aj stredomorské ostrovy Sicília, Sardínia, Korzika a Kréta. Island leží na rozhraní litosférických platní, preto je tu množstvo sopiek a gejzírov. Ostrovy bývali často izolované, čím sa na nich vyvinuli osobitné kultúry a prírodné podmienky.

6. Pohoria — Najvyšším a najznámejším pohorím sú Alpy s vrchom Mont Blanc (4 810 m), ďalej Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Škandinávske vrchy a na hranici s Áziou Kaukaz s najvyšším vrchom Európy Elbrus (5 642 m). Mladé vrásové pohoria ako Alpy a Karpaty sú vysoké a strmé, kým staré pohoria sú nižšie a zaoblené. Pohoria ovplyvňujú podnebie, pretože zachytávajú vlhkosť a tvoria prirodzené hranice.

7. Nížiny — Najrozsiahlejšia je Východoeurópska (Ruská) nížina, ďalej Severonemecká nížina a Stredodunajská nížina, kam zasahuje aj južné Slovensko. Nížiny majú úrodné pôdy a sú husto osídlené, lebo sa v nich dobre hospodári a stavajú cesty. Veľká časť európskeho poľnohospodárstva sa sústreďuje práve do týchto rovinatých oblastí.

8. Severoatlantický prúd — Tento teplý morský prúd je pokračovaním Golfského prúdu a privádza k brehom západnej a severnej Európy teplú vodu z tropických oblastí. Spolu so západným prúdením vetra otepľuje pevninu, takže prístavy v Nórsku v zime nezamŕzajú, hoci ležia ďaleko na severe. Bez tohto prúdu by bola Európa oveľa chladnejšia, ako zodpovedá jej zemepisnej šírke.

9. Podnebné pásma a oceánsky vplyv — Od západu na východ sa mení oceánske (prímorské) podnebie na kontinentálne (vnútrozemské), pretože vplyv mora a západných vetrov smerom do vnútrozemia slabne. Pri Atlantiku sú mierne zimy a chladnejšie letá s vyrovnanými teplotami, vo vnútrozemí sú zimy tuhšie a letá teplejšie. Na juhu prevláda stredomorské podnebie so suchými horúcimi letami a miernymi vlhkými zimami.

10. Rieky a úmoria — Najdlhšou riekou je Volga (asi 3 530 km), ktorá ústi do Kaspického mora, k ďalším veľkým riekam patria Dunaj, Rýn, Dneper a Visla. Rieky patria do troch úmorí — Atlantického oceánu, Severného ľadového oceánu a bezodtokovej (vnútrozemskej) oblasti pri Kaspickom mori. Povodie je územie, z ktorého rieka so svojimi prítokmi odvádza vodu; Dunaj preteká aj Slovenskom a patrí do úmoria Čierneho mora, teda Atlantiku.

11. Vplyv ľadovcov na povrch — V dobách ľadových pokrýval veľkú časť severnej Európy pevninský ľadovec, ktorý formoval povrch tým, že obrusoval skaly a presúval horniny. Po jeho ústupe ostali tisíce jazier (najmä vo Fínsku a Škandinávii), oblé skalné kopce a fjordy — hlboké morské zálivy vyhĺbené ľadovcom v Nórsku. Horské ľadovce v Alpách dodnes formujú doliny do tvaru písmena U.

12. Krajiny, rastliny a živočíchy — Typy krajín sa menia od severu na juh: tundra so zakrpatenými machmi a sobmi, tajga s ihličnatými lesmi (medveď, los), listnaté a zmiešané lesy v strednej Európe (jeleň, líška), step na východe a stredomorská krajina s tvrdolistými rastlinami na juhu. Rozmiestnenie týchto krajín závisí od podnebia — teploty a zrážok, ktoré sa menia podľa zemepisnej šírky a vzdialenosti od mora. Pôvodné lesy človek na mnohých miestach premenil na polia a mestá.

1. Poučka

Európa je svetadiel na severnej pologuli, ktorý spolu s Áziou tvorí pevninu Eurázia. Hranicu medzi nimi tvorí pohorie Ural, rieka Ural, Kaspické more, Kaukaz, Čierne more a Bospor. Európu obmýva Severný ľadový oceán zo severu a Atlantický oceán zo západu. Vďaka členitému pobrežiu (mnoho polostrovov, ostrovov a zálivov) a vplyvu teplého Severoatlantického prúdu má väčšina Európy mierne podnebie.

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Poloha – Európa leží väčšinou v miernom podnebnom pásme severnej pologule. Na východe hraničí s Áziou (Ural), inde ju ohraničujú moria a oceány.
2. Pobrežie – je veľmi členité. Do mora vybiehajú polostrovy (Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky), pri pevnine ležia ostrovy (Veľká Británia, Island, Sicília) a do pevniny zasahujú zálivy a moria (Severné, Baltské, Stredozemné, Čierne).
3. Povrch – na severe a v strede sú rozsiahle nížiny (Východoeurópska, Severonemecká), na juhu a strede pohoria (Alpy, Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Kaukaz – najvyšší vrch Európy Elbrus 5642 m).
4. Podnebie – teplý Severoatlantický prúd a západné prúdenie vzduchu prinášajú od oceánu vlhký a teplejší vzduch. Preto je západná Európa teplejšia ako rovnako položený východ. Od západu na východ sa mení oceánske podnebie na kontinentálne, na juhu je stredomorské, na severe subpolárne.
5. Rieky a úmoria – rieky odvádzajú vodu z povodí do morí a oceánov. Podľa toho, kam tečú, ich zaraďujeme do úmorí (napr. úmorie Atlantického oceánu, Severného ľadového oceánu alebo bezodtoké úmorie Kaspického mora).
6. Ľadovce – v dobe ľadovej pevninský ľadovec premodeloval povrch severu (jazerá, fjordy), horské ľadovce vytvarovali Alpy.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Severoatlantický prúd zohrieva pobrežie Nórska – prístavy nezamŕzajú ani za polárnym kruhom, kým rovnako severná Sibír je zamrznutá. Dôležité: vysvetľuje, prečo je západná Európa obývateľnejšia.
• Fjordy v Nórsku (hlboké úzke zálivy) vznikli vyhĺbením údolí ľadovcom a zaliatím morom. Dôležité: ukazuje vplyv ľadovcov a láka turizmus.
• Dunaj preteká cez Slovensko a vlieva sa do Čierneho mora → patrí do úmoria Atlantického oceánu (cez Stredozemné a Čierne more). Dôležité: vieme určiť, kam odteká voda z našej krajiny.
• Stredomorské podnebie (suché horúce letá, mierne vlhké zimy) umožňuje pestovať olivy, citrusy a hrozno v Španielsku, Taliansku a Grécku. Dôležité: podnebie určuje poľnohospodárstvo a stravu.
• Alpy a Karpaty sú mladé vrásové pohoria, kde žije kamzík, svišť a medveď; v severskej tajge žije los a sob. Dôležité: typ krajiny rozhoduje, aké rastliny a zvieratá tam žijú.
• Veľká Británia a Island sú ostrovy – more ich oddeľuje od pevniny, čo ovplyvnilo ich dejiny a podnebie. Dôležité: poloha pri mori formuje život ľudí.