Extrémizmus, šikanovanie a vandalizmus Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Extrémizmus — Postoj alebo konanie, ktoré sa vyhraňuje proti demokracii, ľudským právam a slobode, a presadzuje názory mimo bežnej spoločenskej normy často s použitím násilia alebo nenávisti. Rozlišujeme pravicový extrémizmus (rasizmus, neonacizmus, xenofóbia), ľavicový extrémizmus a náboženský extrémizmus. Je nebezpečný preto, že rozdeľuje spoločnosť, podnecuje nenávisť voči určitým skupinám ľudí a môže prerásť do trestných činov.

2. Šikanovanie (bullying) — Opakované úmyselné ubližovanie slabšiemu jednotlivcovi, ktorý sa nedokáže účinne brániť, zo strany silnejšieho jedinca alebo skupiny. Znakmi sú nerovnováha síl, zámer ublížiť a opakovanie v čase — jednorazová hádka medzi rovnocennými ešte nie je šikanovaním. Najčastejšie sa objavuje v školách, ale aj v partiách, športových kluboch či na pracovisku.

3. Vandalizmus — Úmyselné a bezdôvodné ničenie alebo poškodzovanie cudzieho či verejného majetku, napríklad rozbíjanie zastávok, posprejované fasády (nelegálne graffiti), polámané lavičky alebo zničené dopravné značky. Páchateľ z toho nemá priamy zisk — koná z nudy, túžby zviditeľniť sa alebo zničiť. Spoločnosti spôsobuje veľké finančné škody a zhoršuje prostredie, v ktorom všetci žijeme.

4. Formy šikanovania — Šikanovanie môže byť fyzické (bitie, kopanie, branie vecí), verbálne (nadávky, posmech, urážky, vyhrážky) a psychické či vzťahové (vylučovanie z kolektívu, ohováranie, zastrašovanie). Rozdelenie je dôležité, lebo nie každé šikanovanie zanecháva viditeľné stopy — psychické často zostáva skryté, no obeti ubližuje rovnako alebo aj viac.

5. Kyberšikanovanie (cyberbullying) — Šikanovanie cez internet, mobil a sociálne siete — posielanie urážlivých správ, zverejňovanie ponižujúcich fotiek, vytváranie nenávistných skupín alebo falošných profilov. Je obzvlášť nebezpečné, lebo obeť prenasleduje 24 hodín denne aj doma, útoky sa rýchlo šíria a útočník sa môže skrývať za anonymitu. Raz zverejnený obsah na internete sa dá len ťažko úplne vymazať.

6. Účastníci šikanovania — V situácii šikanovania nevystupuje len agresor (ten, kto ubližuje) a obeť (ten, komu sa ubližuje), ale aj prizerajúci sa svedkovia. Práve postoj svedkov je rozhodujúci — ak mlčia a prizerajú sa, agresora povzbudzujú, ale ak sa ozvú alebo to nahlásia dospelému, môžu šikanovanie zastaviť. Mlčanie nie je neutrálne, nepriamo pomáha agresorovi.

7. Príčiny konfliktov a napätia v spoločnosti — Konflikty vznikajú z rôznosti názorov, záujmov a hodnôt, z nerovnosti, chudoby, nezamestnanosti, ale aj zo strachu a predsudkov voči tým, ktorí sú „iní". Pochopenie príčin je dôležité, lebo riešiť konflikt sa dá len vtedy, keď poznáme jeho skutočný zdroj, nie len jeho vonkajšie prejavy.

8. Predsudky a stereotypy — Predsudok je vopred vytvorený, často odmietavý názor na človeka alebo skupinu bez toho, aby sme ich poznali; stereotyp je zjednodušená a paušálna predstava, že „všetci príslušníci nejakej skupiny sú rovnakí". Sú nebezpečné, lebo tvoria základ rasizmu, xenofóbie a diskriminácie a živia extrémistické myšlienky. Bránia nám vidieť človeka ako jednotlivca.

9. Diskriminácia a rasizmus — Diskriminácia je znevýhodňovanie alebo nerovnaké zaobchádzanie s človekom kvôli jeho pôvodu, farbe pleti, náboženstvu, pohlaviu či zdravotnému stavu. Rasizmus je presvedčenie, že niektoré „rasy" sú nadradené iným — vedecky je vyvrátené, lebo všetci ľudia patria do jedného ľudského druhu. Diskriminácia je v demokratickej spoločnosti zakázaná zákonom a porušuje ľudské práva.

10. Tolerancia — Schopnosť rešpektovať a znášať odlišnosť iných ľudí — ich názory, vieru, kultúru či vzhľad — aj keď s nimi nemusíme súhlasiť. Je opakom extrémizmu a predsudkov a tvorí základ pokojného spolunažívania v rôznorodej spoločnosti. Tolerancia však neznamená trpieť násilie či bezprávie — voči ubližovaniu treba zostať nezmierlivý.

11. Právne dôsledky a trestná zodpovednosť — Šikanovanie, vandalizmus aj prejavy extrémizmu nie sú „len zlé správanie", ale môžu byť priestupkami alebo trestnými činmi (ublíženie na zdraví, vydieranie, poškodzovanie cudzej veci, podpora hnutí potláčajúcich práva a slobody). Na Slovensku je trestná zodpovednosť od 14 rokov, no za škody spôsobené mladším dieťaťom zodpovedajú jeho rodičia. Vedomie následkov je dôležitou súčasťou prevencie.

12. Prevencia a kam sa obrátiť o pomoc — Obeť ani svedok šikanovania či násilia by nikdy nemali zostať sami — pomôcť vie triedny učiteľ, výchovný poradca, školský psychológ, rodičia alebo linky pomoci (napríklad Linka detskej istoty 116 111, ktorá je bezplatná a anonymná). Najúčinnejšou prevenciou je dobrý a súdržný kolektív, vzájomný rešpekt a odvaha ozvať sa. Nahlásenie problému nie je „žalovanie", ale zodpovedný a odvážny čin.

1. Poučka

Šikanovanie je úmyselné, opakované ubližovanie slabšiemu (telesné, slovné alebo cez internet), pri ktorom má agresor prevahu. Extrémizmus sú krajné názory a konanie, ktoré odmietajú demokraciu, rovnosť ľudí a presadzujú nenávisť alebo násilie voči určitým skupinám. Vandalizmus je úmyselné ničenie alebo poškodzovanie cudzieho či verejného majetku. Všetky tri javy sú prejavom netolerancie a agresie a väčšinou aj porušením zákona.

2. Vysvetlenie

• Šikanovanie poznáš podľa troch znakov: je úmyselné, opakované a je v ňom nerovnováha sily (silnejší ubližuje slabšiemu). Keď sa deje cez mobil alebo internet, voláme ho kyberšikanovanie.
• Extrémizmus vzniká, keď niekto rozdelí ľudí na „my" a „oni" a tých druhých považuje za menejcenných. Patrí sem rasizmus, xenofóbia (strach a nenávisť voči cudzincom) či hlásanie násilia. Prejavom býva aj nosenie zakázaných symbolov.
• Vandalizmus je ničenie majetku „len tak" — posprejované steny (ak nejde o povolené graffiti), rozbité zastávky, polámané lavičky.
• Príčiny napätí v spoločnosti: predsudky, strach z neznámeho, nezamestnanosť, závisť, túžba po moci, vplyv skupiny (partia) a hľadanie „obetného baránka", na ktorého sa zvalí vina.
• Čo s tým: nebyť ľahostajný, nebáť sa povedať to dospelému a vedieť, kde hľadať pomoc.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Šikanovanie: Skupina spolužiakov sa každý deň posmieva chlapcovi pre okuliare a schováva mu veci. → opakované, úmyselné, prevaha = šikanovanie.
2. Kyberšikanovanie: Niekto vytvorí falošný profil a rozposiela posmešné fotky spolužiačky. → ubližovanie cez internet, navyše dobre dohľadateľné políciou.
3. Extrémizmus / rasizmus: Partia pokrikuje nadávky na človeka kvôli farbe pleti a maľuje nenávistné nápisy. → krajný, nenávistný a trestný prejav.
4. Vandalizmus: Cez víkend niekto porozbíja sklá na autobusovej zastávke a posprejuje výťah v paneláku. → ničenie verejného majetku, ktorý platíme všetci z daní.
5. Napätie v spoločnosti: Po zatvorení fabriky veľa ľudí stratí prácu a začnú za to obviňovať prisťahovalcov. → strach a nezamestnanosť ako príčina konfliktu a hľadania „obetného baránka".

Prečo je to dôležité: Tieto javy ničia dôveru medzi ľuďmi, ubližujú obetiam (úzkosť, strach chodiť do školy) a poškodzujú majetok, ktorý slúži všetkým. Keď ich vieš rozpoznať a pomenovať príčiny, vieš sa zachovať správne — ozvať sa, pomôcť obeti a nepridať sa k davu. Mlčanie a ľahostajnosť problém len zväčšujú.