Extrémizmus, šikanovanie a vandalizmus Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Extrémizmus — Postoj alebo konanie, ktoré sa vyhraňuje proti demokracii, ľudským právam a slobode, a presadzuje názory mimo bežnej spoločenskej normy často s použitím násilia alebo nenávisti. Rozlišujeme pravicový extrémizmus (rasizmus, neonacizmus, xenofóbia), ľavicový extrémizmus a náboženský extrémizmus. Je nebezpečný preto, že rozdeľuje spoločnosť, podnecuje nenávisť voči určitým skupinám ľudí a môže prerásť do trestných činov.

2. Šikanovanie (bullying) — Opakované úmyselné ubližovanie slabšiemu jednotlivcovi, ktorý sa nedokáže účinne brániť, zo strany silnejšieho jedinca alebo skupiny. Znakmi sú nerovnováha síl, zámer ublížiť a opakovanie v čase — jednorazová hádka medzi rovnocennými ešte nie je šikanovaním. Najčastejšie sa objavuje v školách, ale aj v partiách, športových kluboch či na pracovisku.

3. Vandalizmus — Úmyselné a bezdôvodné ničenie alebo poškodzovanie cudzieho či verejného majetku, napríklad rozbíjanie zastávok, posprejované fasády (nelegálne graffiti), polámané lavičky alebo zničené dopravné značky. Páchateľ z toho nemá priamy zisk — koná z nudy, túžby zviditeľniť sa alebo zničiť. Spoločnosti spôsobuje veľké finančné škody a zhoršuje prostredie, v ktorom všetci žijeme.

4. Formy šikanovania — Šikanovanie môže byť fyzické (bitie, kopanie, branie vecí), verbálne (nadávky, posmech, urážky, vyhrážky) a psychické či vzťahové (vylučovanie z kolektívu, ohováranie, zastrašovanie). Rozdelenie je dôležité, lebo nie každé šikanovanie zanecháva viditeľné stopy — psychické často zostáva skryté, no obeti ubližuje rovnako alebo aj viac.

5. Kyberšikanovanie (cyberbullying) — Šikanovanie cez internet, mobil a sociálne siete — posielanie urážlivých správ, zverejňovanie ponižujúcich fotiek, vytváranie nenávistných skupín alebo falošných profilov. Je obzvlášť nebezpečné, lebo obeť prenasleduje 24 hodín denne aj doma, útoky sa rýchlo šíria a útočník sa môže skrývať za anonymitu. Raz zverejnený obsah na internete sa dá len ťažko úplne vymazať.

6. Účastníci šikanovania — V situácii šikanovania nevystupuje len agresor (ten, kto ubližuje) a obeť (ten, komu sa ubližuje), ale aj prizerajúci sa svedkovia. Práve postoj svedkov je rozhodujúci — ak mlčia a prizerajú sa, agresora povzbudzujú, ale ak sa ozvú alebo to nahlásia dospelému, môžu šikanovanie zastaviť. Mlčanie nie je neutrálne, nepriamo pomáha agresorovi.

7. Príčiny konfliktov a napätia v spoločnosti — Konflikty vznikajú z rôznosti názorov, záujmov a hodnôt, z nerovnosti, chudoby, nezamestnanosti, ale aj zo strachu a predsudkov voči tým, ktorí sú „iní". Pochopenie príčin je dôležité, lebo riešiť konflikt sa dá len vtedy, keď poznáme jeho skutočný zdroj, nie len jeho vonkajšie prejavy.

8. Predsudky a stereotypy — Predsudok je vopred vytvorený, často odmietavý názor na človeka alebo skupinu bez toho, aby sme ich poznali; stereotyp je zjednodušená a paušálna predstava, že „všetci príslušníci nejakej skupiny sú rovnakí". Sú nebezpečné, lebo tvoria základ rasizmu, xenofóbie a diskriminácie a živia extrémistické myšlienky. Bránia nám vidieť človeka ako jednotlivca.

9. Diskriminácia a rasizmus — Diskriminácia je znevýhodňovanie alebo nerovnaké zaobchádzanie s človekom kvôli jeho pôvodu, farbe pleti, náboženstvu, pohlaviu či zdravotnému stavu. Rasizmus je presvedčenie, že niektoré „rasy" sú nadradené iným — vedecky je vyvrátené, lebo všetci ľudia patria do jedného ľudského druhu. Diskriminácia je v demokratickej spoločnosti zakázaná zákonom a porušuje ľudské práva.

10. Tolerancia — Schopnosť rešpektovať a znášať odlišnosť iných ľudí — ich názory, vieru, kultúru či vzhľad — aj keď s nimi nemusíme súhlasiť. Je opakom extrémizmu a predsudkov a tvorí základ pokojného spolunažívania v rôznorodej spoločnosti. Tolerancia však neznamená trpieť násilie či bezprávie — voči ubližovaniu treba zostať nezmierlivý.

11. Právne dôsledky a trestná zodpovednosť — Šikanovanie, vandalizmus aj prejavy extrémizmu nie sú „len zlé správanie", ale môžu byť priestupkami alebo trestnými činmi (ublíženie na zdraví, vydieranie, poškodzovanie cudzej veci, podpora hnutí potláčajúcich práva a slobody). Na Slovensku je trestná zodpovednosť od 14 rokov, no za škody spôsobené mladším dieťaťom zodpovedajú jeho rodičia. Vedomie následkov je dôležitou súčasťou prevencie.

12. Prevencia a kam sa obrátiť o pomoc — Obeť ani svedok šikanovania či násilia by nikdy nemali zostať sami — pomôcť vie triedny učiteľ, výchovný poradca, školský psychológ, rodičia alebo linky pomoci (napríklad Linka detskej istoty 116 111, ktorá je bezplatná a anonymná). Najúčinnejšou prevenciou je dobrý a súdržný kolektív, vzájomný rešpekt a odvaha ozvať sa. Nahlásenie problému nie je „žalovanie", ale zodpovedný a odvážny čin.

1. Poučka

Šikanovanie je úmyselné, opakované ubližovanie slabšiemu (telesné, slovné alebo cez internet), pri ktorom má agresor prevahu. Extrémizmus sú krajné názory a konanie, ktoré odmietajú demokraciu, rovnosť ľudí a presadzujú nenávisť alebo násilie voči určitým skupinám. Vandalizmus je úmyselné ničenie alebo poškodzovanie cudzieho či verejného majetku. Všetky tri javy sú prejavom netolerancie a agresie a väčšinou aj porušením zákona.

2. Vysvetlenie

• Šikanovanie poznáš podľa troch znakov: je úmyselné, opakované a je v ňom nerovnováha sily (silnejší ubližuje slabšiemu). Keď sa deje cez mobil alebo internet, voláme ho kyberšikanovanie.
• Extrémizmus vzniká, keď niekto rozdelí ľudí na „my" a „oni" a tých druhých považuje za menejcenných. Patrí sem rasizmus, xenofóbia (strach a nenávisť voči cudzincom) či hlásanie násilia. Prejavom býva aj nosenie zakázaných symbolov.
• Vandalizmus je ničenie majetku „len tak" — posprejované steny (ak nejde o povolené graffiti), rozbité zastávky, polámané lavičky.
• Príčiny napätí v spoločnosti: predsudky, strach z neznámeho, nezamestnanosť, závisť, túžba po moci, vplyv skupiny (partia) a hľadanie „obetného baránka", na ktorého sa zvalí vina.
• Čo s tým: nebyť ľahostajný, nebáť sa povedať to dospelému a vedieť, kde hľadať pomoc.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — hádka, či šikanovanie: A: Dvaja kamaráti sa raz pohádajú, kto vyhral zápas, a na druhý deň sa udobria. B: Skupina spolužiakov sa každý deň posmieva chlapcovi pre okuliare a schováva mu veci. Kde ide o šikanovanie?
Šikanovanie má tri znaky: úmysel ublížiť, opakovanie a nerovnováhu síl.
A: jednorazový spor dvoch rovnocenných, žiadna prevaha.
B: deje sa to opakovane, úmyselne a skupina má prevahu nad jednotlivcom.
Výsledok → šikanovanie je situácia B

Príklad 2 — forma šikanovania: Určte formu: a) spolužiaci zakážu ostatným sedieť s Evou a šíria o nej klebety, b) chlapcovi pravidelne berú desiatu a strkajú do neho, c) niekto založí falošný profil spolužiačky a posiela z neho posmešné fotky.
Fyzické šikanovanie: bitie, strkanie, branie vecí.
Psychické (vzťahové): vylučovanie z kolektívu, ohováranie.
Kyberšikanovanie: ubližovanie cez internet a sociálne siete.
Výsledok → a) psychické, b) fyzické, c) kyberšikanovanie

Príklad 3 — z praxe, svedok šikanovania (komu to povedať): Vidíš, ako starší žiaci na chodbe opakovane ponižujú prváka. Ostatní sa len pozerajú. Čo urobíš?
Mlčanie svedkov agresora povzbudzuje, nie je neutrálne.
Fyzicky zasahovať proti presile môže byť nebezpečné, ale dá sa privolať pomoc.
Pomôcť vie triedny učiteľ, výchovný poradca, školský psychológ, rodičia alebo Linka detskej istoty 116 111.
Postup → nebyť ticho a ihneď to povedať učiteľovi alebo inému dospelému

Príklad 4 — rozpoznať extrémizmus: Partia na sídlisku maľuje nápisy, že ľudia s inou farbou pleti sú menejcenní a majú odísť. O aký jav ide?
Rozdeľuje ľudí na „my" a „oni" a druhých považuje za menejcenných.
Presvedčenie o nadradenosti „rás" je rasizmus, nenávisť k cudzincom xenofóbia.
Ide o krajný a nenávistný prejav, ktorý môže byť trestným činom; nápisy sú navyše poškodzovanie majetku.
Záver → extrémizmus (rasizmus), spojený s vandalizmom

Príklad 5 — vandalizmus a zodpovednosť: Pätnásťročný Juraj s kamarátmi porozbíja sklá na autobusovej zastávke. Kto za to zodpovedá a kto doplatí?
Je to úmyselné ničenie verejného majetku, teda vandalizmus.
Juraj má 15 rokov, je mladistvý a trestne zodpovedný (od 14 rokov); škodu musí nahradiť.
Kým sa zastávka opraví, cestujúci čakajú bez strechy a opravu platí obec z peňazí obyvateľov.
Záver → zodpovedá Juraj ako mladistvý; doplatia aj všetci obyvatelia

Príklad 6 — príčina napätia: Po zatvorení fabriky stratí veľa ľudí prácu a niektorí začnú obviňovať prisťahovalcov. Čo je skutočnou príčinou a čo sa deje?
Skutočný zdroj problému je zatvorenie fabriky a nezamestnanosť.
Ľudia zo strachu a predsudkov hľadajú „obetného baránka", na ktorého zvalia vinu.
Riešiť sa dá len skutočná príčina, napríklad hľadaním novej práce, nie obviňovaním iných.
Záver → príčina je nezamestnanosť; prisťahovalci sú obetný baránok

Prečo je to dôležité: Tieto javy ničia dôveru medzi ľuďmi, ubližujú obetiam (úzkosť, strach chodiť do školy) a poškodzujú majetok, ktorý slúži všetkým. Keď ich vieš rozpoznať a pomenovať príčiny, vieš sa zachovať správne — ozvať sa, pomôcť obeti a nepridať sa k davu. Mlčanie a ľahostajnosť problém len zväčšujú.

Precvič si

1. Ako sa nazýva úmyselné ničenie cudzieho alebo verejného majetku?
2. Ako sa volá strach a nenávisť voči cudzincom?
3. Vymenuj tri znaky šikanovania.
4. Aké je telefónne číslo bezplatnej a anonymnej Linky detskej istoty?
5. Ktorá forma šikanovania prenasleduje obeť aj doma 24 hodín denne?
6. Kamarát tvrdí, že nahlásiť šikanovanie je „žalovanie". Čo mu odpovieš jednou vetou?