Funkčné jazykové štýly Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Funkčný jazykový štýl — je spôsob výberu a usporiadania jazykových prostriedkov podľa cieľa, prostredia a situácie komunikácie. Nezáleží len na téme, ale najmä na funkcii (účele) prejavu — preto sa štýly nazývajú „funkčné". V slovenčine rozlišujeme päť základných štýlov: hovorový, administratívny, publicistický, odborný a umelecký.

2. Hovorový (rečnícky/súkromný) štýl — používa sa v bežnej súkromnej, neoficiálnej komunikácii medzi ľuďmi, najmä v ústnej podobe. Je spontánny, nepripravený, citovo zafarbený a využíva nespisovné prvky, slang, expresívne slová, oslovenia a neúplné vety. Typické útvary: rozhovor (dialóg), súkromný list, SMS, telefonát, diskusia.

3. Administratívny (úradný) štýl — slúži na oficiálny, vecný styk v úradoch, inštitúciách a vo verejnom živote. Je strohý, presný, neosobný, stereotypný, využíva ustálené formulácie (klišé), skratky a heslovitosť bez citového zafarbenia. Typické útvary: žiadosť, životopis, splnomocnenie, zápisnica, úradný list, vyhláška, formulár, dotazník.

4. Publicistický (žurnalistický) štýl — je štýl masmédií (noviny, časopisy, rozhlas, televízia, internet). Jeho úlohou je informovať a zároveň presviedčať, formovať verejnú mienku a pôsobiť na čitateľa pútavo a aktuálne. Strieda vecnosť so subjektívnym hodnotením a využíva titulky, frázy a obraznosť.

5. Útvary publicistického štýlu — delia sa na spravodajské (informatívne) a analyticko-hodnotiace či umelecké. Medzi typické útvary patria správa, interview (rozhovor), reportáž, recenzia, komentár, úvodník, fejtón a inzerát. Spravodajské útvary majú byť objektívne, analytické a beletristické môžu vyjadrovať postoj autora.

6. Odborný (náučný) štýl — používa sa vo vede, technike a vzdelávaní na presné, jednoznačné a logické sprostredkovanie poznatkov. Je objektívny, vecný, neutrálny a charakteristické sú preň odborné termíny (terminológia), presné údaje, definície a zložené súvetia. Typické útvary: výklad, prednáška, referát, učebnica, odborný článok, štúdia, prednes, kritika.

7. Umelecký (krásny) štýl — je štýl umeleckej literatúry (beletrie), jeho cieľom je esteticky pôsobiť, vyvolávať city a zážitok. Využíva obrazné pomenovania (metafora, prirovnanie, personifikácia), bohatú slovnú zásobu, subjektívnosť a uvoľnenú väzbu jazykových prostriedkov. Typické útvary: báseň, poviedka, novela, román, dráma, rozprávka, bájka.

8. Subjektívnosť verzus objektívnosť — štýly sa líšia mierou osobného zaujatia autora. Subjektívne (citovo zafarbené) sú hovorový a umelecký štýl, objektívne (vecné, neosobné) sú odborný a administratívny štýl. Publicistický štýl je „medzi" — kombinuje objektívne spravodajstvo so subjektívnym hodnotením.

9. Spisovnosť a forma prejavu — hovorový štýl pripúšťa nespisovné a nárečové prvky a prevažuje v ňom ústna podoba, kým ostatné štýly (administratívny, odborný, publicistický) vyžadujú spisovný jazyk a často písomnú podobu. Voľba spisovných či nespisovných prostriedkov je preto jedným z hlavných znakov na rozpoznanie štýlu.

10. Slohové postupy a ich vzťah k štýlom — každý štýl využíva charakteristické slohové postupy: informačný (správa, oznam), rozprávací (príbeh, rozprávanie), opisný (opis, charakteristika), výkladový (výklad, úvaha). Napríklad odborný štýl stavia na výkladovom a opisnom postupe, umelecký na rozprávacom a opisnom, administratívny na informačnom.

11. Ako rozpoznať štýl — pri určovaní štýlu sa pýtame: aký je cieľ prejavu, kde a komu je určený a aké prostriedky používa. Napríklad žiadosť o prijatie do školy = administratívny štýl, reportáž z futbalového zápasu = publicistický, definícia v učebnici = odborný, báseň o jeseni = umelecký, debata s kamarátom = hovorový. Správne priradenie útvaru k štýlu je kľúčová zručnosť tejto témy.

1. Poučka

Funkčný jazykový štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky podľa toho, kde, komu a prečo text určujeme. V slovenčine rozlišujeme päť základných štýlov: hovorový, administratívny (úradný), publicistický, odborný a umelecký. Ku každému štýlu patria typické jazykové útvary (žánre).

2. Vysvetlenie

Predstav si, že tú istú myšlienku — „prší" — povieš inak kamarátovi, inak ju napíšeš do úradnej žiadosti a inak do básne. To je presne dôvod, prečo existujú štýly.

Pri určovaní štýlu si polož tri otázky: 1. Kde sa text používa? (doma, v úrade, v novinách, v škole, v knihe) 2. Aký je jeho cieľ? (pohovoriť si, vybaviť vec, informovať, poučiť, umelecky zapôsobiť) 3. Aké slová a vety prevažujú? (spisovné/nespisovné, presné/citovo zafarbené)

Stručná charakteristika piatich štýlov: - Hovorový — bežná, súkromná, ústna komunikácia; uvoľnený, niekedy nespisovný. - Administratívny (úradný) — vybavovanie úradných vecí; vecný, neosobný, ustálené formulácie. - Publicistický — noviny, rozhlas, TV, web; informuje a pôsobí na verejnosť, pútavý. - Odborný — veda a vyučovanie; presný, poučný, používa odborné termíny. - Umelecký — literatúra; estetický zážitok, obrazné a citovo zafarbené slová.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Prečo je to dôležité: - Aby si vedel napísať životopis a žiadosť — budeš ich potrebovať pri prijímačkách aj v zamestnaní. - Aby si nepoužil slang v úradnom liste alebo naopak strnulé úradné frázy v rozprávaní kamarátom. - Aby si rozpoznal zámer textu — či ťa chce reklama presvedčiť, novinová správa informovať, alebo báseň dojať. - Pretože rozbor štýlu je súčasťou Testovania 9 aj prijímacích skúšok na stredné školy.