Glóbus a mapa Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Glóbus — Glóbus je zmenšený, verný model našej planéty Zeme v tvare gule. Keďže má guľatý tvar ako skutočná Zem, zobrazuje povrch, kontinenty aj oceány bez skreslenia veľkostí a tvarov. Jeho nevýhodou je, že je rozmerný, neprenosný a naraz vidíme len jednu polovicu Zeme.

2. Mapa — Mapa je zmenšený, zjednodušený a do roviny prenesený obraz zemského povrchu alebo jeho časti. Na rozdiel od glóbusu je plochá, takže sa ľahko prenáša, skladá a zmestí do knihy alebo do mobilu. Pri prenose guľatého povrchu na rovinu však vždy vzniká určité skreslenie tvarov a vzdialeností.

3. Rozdiel medzi glóbusom a mapou — Glóbus je guľatý a verný, ale neskladný; mapa je plochá a praktická, ale mierne skreslená. Glóbus používame, keď chceme vidieť celú Zem v správnych pomeroch, mapu vtedy, keď potrebujeme podrobnosti malého územia alebo cestujeme. Obidva nám pomáhajú orientovať sa a poznávať svet.

4. Mierka mapy — Mierka udáva, koľkokrát je skutočnosť na mape zmenšená, napríklad 1 : 100 000 znamená, že 1 cm na mape zodpovedá 100 000 cm (čiže 1 km) v skutočnosti. Vďaka mierke vieme z mapy vypočítať skutočné vzdialenosti medzi miestami. Čím menšie je druhé číslo, tým podrobnejšia mapa je.

5. Legenda (vysvetlivky) — Legenda je tabuľka, ktorá vysvetľuje význam mapových značiek, farieb a symbolov použitých na mape. Bez nej by sme nevedeli, čo znamená modrá čiara, zelená plocha či symbol mesta. Je to akoby „slovník", pomocou ktorého mapu správne čítame.

6. Farby na mape — Modrá farba znázorňuje vodu (rieky, jazerá, moria), zelená nížiny, žltá a hnedá vyššie položené územia a pohoria, biela najvyššie hory a ľadovce. Tieto farby tvoria takzvanú výškopisnú stupnicu a na prvý pohľad nám prezradia, ako je krajina vysoká a členitá. Vďaka nim mapa zobrazuje aj tvar povrchu, nielen jeho polohu.

7. Poludníky (meridiány) — Poludníky sú myslené polkružnice spájajúce severný a južný pól, ktoré majú všetky rovnakú dĺžku. Určujú zemepisnú dĺžku a pomáhajú nám zistiť, ako ďaleko na východ alebo na západ sa miesto nachádza. Na glóbuse aj na mape vyzerajú ako zvislé čiary smerujúce od pólu k pólu.

8. Nultý poludník (Greenwichský) — Nultý poludník prechádza mestskou časťou Greenwich pri Londýne a je východiskom pre meranie zemepisnej dĺžky. Od neho počítame stupne na východ a na západ až po 180°. Rozdeľuje Zem na východnú a západnú pologuľu a slúži aj ako základ pre určovanie času na celom svete.

9. Rovnobežky — Rovnobežky sú myslené kružnice, ktoré obopínajú Zem rovnobežne s rovníkom a smerom k pólom sa zmenšujú. Určujú zemepisnú šírku, teda ako ďaleko na sever alebo na juh leží dané miesto. Na mape aj glóbuse ich vidíme ako vodorovné čiary.

10. Rovník — Rovník je najdlhšia rovnobežka, ktorá rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu a má hodnotu 0°. Je rovnako vzdialený od oboch pólov a okolo neho je na Zemi najteplejšie podnebie. Od rovníka meriame zemepisnú šírku smerom na sever a na juh až po 90° pri póloch.

11. Zemepisná sieť — Zemepisná sieť vzniká pretínaním poludníkov a rovnobežiek a pokrýva celú Zem ako jemná mriežka. Pomocou nej vieme presne určiť polohu ľubovoľného miesta na svete pomocou zemepisných súradníc (šírky a dĺžky). Práve vďaka tejto sieti nájdu lode, lietadlá aj navigácie svoje miesto na planéte.

12. Druhy máp — Podľa obsahu rozoznávame napríklad mapy fyzické (zobrazujú pohoria, rieky, nížiny), politické (štáty a hranice), turistické či dopravné. Každý druh mapy slúži na iný účel — turista použije turistickú, vodič automapu. Súbor viacerých máp zviazaných dokopy sa nazýva atlas.

1. Poučka

Glóbus je zmenšený guľatý (priestorový) model Zeme, ktorý zobrazuje jej skutočný tvar. Mapa je zmenšený, zjednodušený obraz krajiny (alebo celej Zeme) nakreslený na rovnej ploche – na papieri alebo na obrazovke. Na glóbuse aj na mape sú nakreslené pomocné čiary: poludníky (spájajú severný a južný pól) a rovnobežky (kruhy rovnobežné s rovníkom).

2. Vysvetlenie

• Zem má tvar gule (presnejšie mierne sploštenej gule). Najvernejšie ju zobrazuje glóbus, lebo je tiež guľatý.
• Glóbus sa nedá zložiť do vrecka ani rozprestrieť na lavicu, preto používame mapu – plochý obraz, ktorý sa ľahko prenáša a zmestí do knihy.
• Aby sa veľká krajina vošla na malý papier, všetko sa zmenší. O koľko je obraz zmenšený, hovorí mierka (napr. 1 : 100 000 znamená, že 1 cm na mape je 100 000 cm = 1 km v skutočnosti).
• Na mape sú veci nakreslené pomocou mapových značiek a farieb (modrá = voda, zelená = nížiny, hnedá = vysoké pohoria, čierna = mestá a cesty). Vysvetľuje ich legenda (vysvetlivky).
• Poludníky a rovnobežky tvoria sieť, vďaka ktorej vieme určiť presnú polohu miesta. Najdôležitejšia rovnobežka je rovník, najdôležitejší poludník je nultý (základný) poludník.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Plánovanie výletu – na mape si nájdeš cestu z domu do hôr, zmeriaš vzdialenosť a podľa mierky zistíš, koľko kilometrov prejdeš.
2. Turistika v prírode – turistická mapa ukáže chodníky, potoky a kopce; podľa farieb a vrstevníc vieš, kde bude stúpanie.
3. Glóbus v škole – keď chceš vidieť, ako naozaj vyzerá Zem a kde je ktorý kontinent či oceán, otáčaš glóbusom – vidíš guľatý tvar, ktorý mapa skresľuje.
4. Navigácia (GPS, mobil) – telefón ti ukáže tvoju polohu na mape pomocou súradníc, ktoré sa určujú práve cez poludníky a rovnobežky.
5. Predpoveď počasia a správy – v televízii ukazujú dej na mape (kde prší, kde je hranica štátu, kde sa niečo stalo).
6. Lode a lietadlá – kapitáni a piloti určujú trasu podľa poludníkov a rovnobežiek, aby sa nestratili nad oceánom.

Prečo je to dôležité: Bez máp a súradníc by sme sa nevedeli zorientovať vo svete, nájsť cieľ cesty ani opísať, kde sa niečo nachádza. Glóbus nám zas pomáha pochopiť skutočný tvar a veľkosť Zeme.