5. ročník › Geografia › Geografia
0. Kľúčové fakty
-
Glóbus — Glóbus je zmenšený, verný model našej planéty Zeme v tvare gule. Keďže má guľatý tvar ako skutočná Zem, zobrazuje povrch, kontinenty aj oceány bez skreslenia veľkostí a tvarov. Jeho nevýhodou je, že je rozmerný, neprenosný a naraz vidíme len jednu polovicu Zeme.
-
Mapa — Mapa je zmenšený, zjednodušený a do roviny prenesený obraz zemského povrchu alebo jeho časti. Na rozdiel od glóbusu je plochá, takže sa ľahko prenáša, skladá a zmestí do knihy alebo do mobilu. Pri prenose guľatého povrchu na rovinu však vždy vzniká určité skreslenie tvarov a vzdialeností.
-
Rozdiel medzi glóbusom a mapou — Glóbus je guľatý a verný, ale neskladný; mapa je plochá a praktická, ale mierne skreslená. Glóbus používame, keď chceme vidieť celú Zem v správnych pomeroch, mapu vtedy, keď potrebujeme podrobnosti malého územia alebo cestujeme. Obidva nám pomáhajú orientovať sa a poznávať svet.
-
Mierka mapy — Mierka udáva, koľkokrát je skutočnosť na mape zmenšená, napríklad 1 : 100 000 znamená, že 1 cm na mape zodpovedá 100 000 cm (čiže 1 km) v skutočnosti. Vďaka mierke vieme z mapy vypočítať skutočné vzdialenosti medzi miestami. Čím menšie je druhé číslo, tým podrobnejšia mapa je.
-
Legenda (vysvetlivky) — Legenda je tabuľka, ktorá vysvetľuje význam mapových značiek, farieb a symbolov použitých na mape. Bez nej by sme nevedeli, čo znamená modrá čiara, zelená plocha či symbol mesta. Je to akoby „slovník", pomocou ktorého mapu správne čítame.
-
Farby na mape — Modrá farba znázorňuje vodu (rieky, jazerá, moria), zelená nížiny, žltá a hnedá vyššie položené územia a pohoria, biela najvyššie hory a ľadovce. Tieto farby tvoria takzvanú výškopisnú stupnicu a na prvý pohľad nám prezradia, ako je krajina vysoká a členitá. Vďaka nim mapa zobrazuje aj tvar povrchu, nielen jeho polohu.
-
Poludníky (meridiány) — Poludníky sú myslené polkružnice spájajúce severný a južný pól, ktoré majú všetky rovnakú dĺžku. Určujú zemepisnú dĺžku a pomáhajú nám zistiť, ako ďaleko na východ alebo na západ sa miesto nachádza. Na glóbuse aj na mape vyzerajú ako zvislé čiary smerujúce od pólu k pólu.
-
Nultý poludník (Greenwichský) — Nultý poludník prechádza mestskou časťou Greenwich pri Londýne a je východiskom pre meranie zemepisnej dĺžky. Od neho počítame stupne na východ a na západ až po 180°. Rozdeľuje Zem na východnú a západnú pologuľu a slúži aj ako základ pre určovanie času na celom svete.
-
Rovnobežky — Rovnobežky sú myslené kružnice, ktoré obopínajú Zem rovnobežne s rovníkom a smerom k pólom sa zmenšujú. Určujú zemepisnú šírku, teda ako ďaleko na sever alebo na juh leží dané miesto. Na mape aj glóbuse ich vidíme ako vodorovné čiary.
-
Rovník — Rovník je najdlhšia rovnobežka, ktorá rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu a má hodnotu 0°. Je rovnako vzdialený od oboch pólov a okolo neho je na Zemi najteplejšie podnebie. Od rovníka meriame zemepisnú šírku smerom na sever a na juh až po 90° pri póloch.
-
Zemepisná sieť — Zemepisná sieť vzniká pretínaním poludníkov a rovnobežiek a pokrýva celú Zem ako jemná mriežka. Pomocou nej vieme presne určiť polohu ľubovoľného miesta na svete pomocou zemepisných súradníc (šírky a dĺžky). Práve vďaka tejto sieti nájdu lode, lietadlá aj navigácie svoje miesto na planéte.
-
Druhy máp — Podľa obsahu rozoznávame napríklad mapy fyzické (zobrazujú pohoria, rieky, nížiny), politické (štáty a hranice), turistické či dopravné. Každý druh mapy slúži na iný účel — turista použije turistickú, vodič automapu. Súbor viacerých máp zviazaných dokopy sa nazýva atlas.
1. Poučka
Glóbus je zmenšený guľatý (priestorový) model Zeme, ktorý zobrazuje jej skutočný tvar. Mapa je zmenšený, zjednodušený obraz krajiny (alebo celej Zeme) nakreslený na rovnej ploche – na papieri alebo na obrazovke. Na glóbuse aj na mape sú nakreslené pomocné čiary: poludníky (spájajú severný a južný pól) a rovnobežky (kruhy rovnobežné s rovníkom).
2. Vysvetlenie
- Zem má tvar gule (presnejšie mierne sploštenej gule). Najvernejšie ju zobrazuje glóbus, lebo je tiež guľatý.
- Glóbus sa nedá zložiť do vrecka ani rozprestrieť na lavicu, preto používame mapu – plochý obraz, ktorý sa ľahko prenáša a zmestí do knihy.
- Aby sa veľká krajina vošla na malý papier, všetko sa zmenší. O koľko je obraz zmenšený, hovorí mierka (napr. 1 : 100 000 znamená, že 1 cm na mape je 100 000 cm = 1 km v skutočnosti).
- Na mape sú veci nakreslené pomocou mapových značiek a farieb (modrá = voda, zelená = nížiny, hnedá = vysoké pohoria, čierna = mestá a cesty). Vysvetľuje ich legenda (vysvetlivky).
- Poludníky a rovnobežky tvoria sieť, vďaka ktorej vieme určiť presnú polohu miesta. Najdôležitejšia rovnobežka je rovník, najdôležitejší poludník je nultý (základný) poludník.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — mierka mapy, plánovanie výletu: Na turistickej mape s mierkou 1 : 50 000 meria chodník z dediny na vrchol 6 cm. Koľko kilometrov prejdeš?
Mierka 1 : 50 000 znamená: 1 cm na mape = 50 000 cm v skutočnosti.
50 000 cm = 500 m.
6 × 500 m = 3 000 m = 3 km
Výsledok → 3 km
Príklad 2 — mierka opačne, zo skutočnosti na mapu: Dve mestá sú od seba vzdialené 20 km. Koľko centimetrov to bude na mape s mierkou 1 : 1 000 000?
1 cm na mape = 1 000 000 cm = 10 km.
20 km : 10 km = 2
Výsledok → 2 cm
Príklad 3 — glóbus a mapa, čo skresľuje: Na nástennej mape sveta vyzerá Grónsko skoro také veľké ako Afrika. Na glóbuse je oveľa menšie. Ktorému obrazu máme veriť?
Glóbus má guľatý tvar ako Zem, preto ukazuje veľkosti a tvary verne.
Mapa je plochá; keď guľatý povrch rozprestrieme do roviny, územia blízko pólov sa natiahnu.
Grónsko leží ďaleko na severe, preto je na takejto mape zväčšené.
Záver → glóbusu, lebo mapa veľkosti území pri póloch skresľuje
Príklad 4 — čítanie farieb a legendy: Na fyzickej mape Slovenska je pri Dunaji veľká zelená plocha a na severe hnedé a tmavohnedé plochy. Čo znamenajú?
Legenda: zelená = nížiny, hnedá = vyššie územia a pohoria, čím tmavšia hnedá, tým vyššie.
Zelená plocha pri Dunaji je nížina, hnedé plochy na severe sú pohoria.
Záver → na juhu pri Dunaji je nížina, na severe vysoké pohoria
Príklad 5 — zemepisná poloha a pologule: Miesto leží na 48° severnej šírky a 17° východnej dĺžky. Na ktorej pologuli leží?
Severná šírka → miesto je na sever od rovníka → severná pologuľa.
Východná dĺžka → miesto je na východ od nultého poludníka → východná pologuľa.
Záver → na severnej a východnej pologuli (tak leží aj Slovensko)
Prečo je to dôležité: Bez máp a súradníc by sme sa nevedeli zorientovať vo svete, nájsť cieľ cesty ani opísať, kde sa niečo nachádza. Glóbus nám zas pomáha pochopiť skutočný tvar a veľkosť Zeme.
Precvič si
- Ktorá čiara delí Zem na severnú a južnú pologuľu?
- Čo znázorňuje na mape modrá farba?
- Ako sa volá časť mapy, ktorá vysvetľuje mapové značky?
- Ako sa nazýva súbor viacerých máp zviazaných dokopy?
- Na mape s mierkou 1 : 100 000 je vzdialenosť 4 cm. Koľko kilometrov to je v skutočnosti?
- Prečo každá mapa sveta trochu skresľuje tvary a veľkosti?
Ukáž riešenia
- Najdlhšia rovnobežka s hodnotou 0° → rovník
- Voda je na mapách vždy modrá → vodu (rieky, jazerá, moria)
- Je to „slovník" mapy → legenda (vysvetlivky)
- Používame ho v škole na zemepise → atlas
- 1 cm = 100 000 cm = 1 km, 4 × 1 km = 4 km → 4 km
- Guľatý povrch Zeme sa nedá bez natiahnutia rozprestrieť do roviny → lebo prenášame guľu na rovnú plochu