Habsburská monarchia a protihabsburské povstania Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Bitka pri Moháči (29. august 1526) — Uhorské vojsko pod vedením kráľa Ľudovíta II. Jagelovského utrpelo zdrvujúcu porážku od osmanskej armády sultána Sulejmana I. Mladý kráľ pri úteku zahynul a vymrel ním rod Jagelovcov na uhorskom tróne. Táto bitka je dôležitým medzníkom, lebo otvorila cestu Habsburgovcom a začala obdobie tureckého ohrozenia Uhorska.

2. Nástup Habsburgovcov na uhorský trón (1526) — Po smrti Ľudovíta II. získal uhorskú korunu Ferdinand I. Habsburský, ktorý mal nárok cez manželku Annu Jagelovskú a dohody medzi rodmi. Habsburgovci tak spojili pod svojou vládou Rakúsko, České kráľovstvo a Uhorsko. Tým vznikla mnohonárodná habsburská monarchia, ktorá ovládala naše územie viac ako 390 rokov (do roku 1918).

3. Rozdelenie Uhorska na tri časti — Po Moháči sa krajina rozpadla: západnú a severnú časť (vrátane Slovenska) ovládli Habsburgovci, stredné Uhorsko obsadili Turci a na východe vzniklo Sedmohradské kniežatstvo. Toto rozdelenie trvalo až do konca 17. storočia. Práve preto sa Slovensko stalo dôležitým a relatívne bezpečným jadrom kráľovského Uhorska.

4. Bratislava ako hlavné mesto Uhorska (1536) — Keďže Budín padol do tureckých rúk, hlavným a korunovačným mestom Uhorska sa stala Bratislava (vtedy Prešporok). Sídlil tu uhorský snem, korunovali sa tu králi a uchovávali sa korunovačné klenoty. Bratislava si túto výsadu udržala až do roku 1783, čo z nej spravilo centrum politického a kultúrneho života.

5. Korunovácie v Dóme svätého Martina — V bratislavskom Dóme svätého Martina sa v rokoch 1563 – 1830 korunovalo 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek, medzi nimi aj Mária Terézia. Korunovácie boli veľkolepou udalosťou s prísahami a slávnostnými sprievodmi. Pripomínajú výnimočné postavenie nášho územia v dejinách habsburskej monarchie.

6. Turecké nebezpečenstvo a protiturecké boje — Slovensko sa stalo hraničným pásmom, kde sa stavali pevnosti a hrady na obranu pred osmanskými nájazdmi (napr. Nové Zámky, Komárno). Obyvateľstvo trpelo plienením, odvlečením do zajatia a vysokými daňami na obranu. Toto trvalé ohrozenie ovplyvnilo každodenný život ľudí počas celého 16. a 17. storočia.

7. Protihabsburské povstania (1604 – 1711) — V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia vypuklo v Uhorsku šesť veľkých povstaní uhorskej šľachty proti habsburským panovníkom. Viedli ich najmä sedmohradské kniežatá a uhorskí magnáti. Tieto povstania boli významnou súčasťou dejín a ich bojiská sa často nachádzali práve na území Slovenska.

8. Spoločné príčiny povstaní — Povstania spájali tri hlavné dôvody: obrana náboženskej slobody (najmä protestantov proti rekatolizácii), obhajoba stavovských výsad uhorskej šľachty a odpor proti silnejúcej centralizovanej moci Viedne. Šľachta nechcela, aby Habsburgovci vládli absolutisticky a obchádzali uhorský snem. Tieto spoločné znaky sa opakovali takmer vo všetkých povstaniach.

9. Najznámejší vodcovia povstaní — Medzi vodcov patrili Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj I. Rákoci a najmä František II. Rákoci, vodca posledného a najväčšieho povstania (1703 – 1711). Ich mená sú spojené s bojom za práva Uhorska. Mnohé bitky a rokovania týchto povstaní sa odohrali v slovenských mestách ako Košice, Prešov či Trnava.

10. Satmársky mier (1711) — Posledné povstanie Františka II. Rákociho ukončil Satmársky mier, ktorý priniesol kompromis medzi Habsburgovcami a uhorskou šľachtou. Šľachte boli potvrdené jej výsady a náboženská sloboda, no Habsburgovci si udržali trón. Tým sa skončilo obdobie veľkých povstaní a nastalo dlhšie obdobie pokoja a vlády Habsburgovcov.

11. Náboženské pomery a reformácia — V 16. storočí sa na Slovensku rýchlo šírila reformácia a väčšina obyvateľstva sa stala protestantmi. Habsburgovci ako katolíci presadzovali rekatolizáciu, čo vyvolávalo napätie a bolo jednou z hlavných príčin povstaní. Náboženské spory tak úzko súviseli s politickým bojom proti Viedni.

12. Význam obdobia pre dejiny Slovenska — Po roku 1526 sa územie Slovenska stalo politickým, hospodárskym aj kultúrnym jadrom kráľovského Uhorska s hlavným mestom Bratislavou. Striedali sa tu obdobia tureckého ohrozenia a stavovských povstaní, čo formovalo život obyvateľstva po stáročia. Toto obdobie vysvetľuje, prečo sa naše územie stalo súčasťou habsburskej monarchie až do roku 1918.

1. Poučka

Po porážke uhorského vojska v bitke pri Moháči (1526), kde padol kráľ Ľudovít II. Jagelovský, nastúpili na uhorský trón Habsburgovci (Ferdinand I.). Uhorsko sa stalo súčasťou habsburskej monarchie a rozpadlo sa na tri časti (kráľovské Uhorsko, Sedmohradsko, územie ovládané Turkami). Keďže Turci obsadili stred krajiny, hlavným mestom kráľovského Uhorska a korunovačným mestom sa stala Bratislava (Prešporok). V 17. a na začiatku 18. storočia vypuklo proti Habsburgovcom viacero protihabsburských povstaní, ktoré mali spoločné znaky: viedla ich uhorská šľachta a žiadali náboženskú slobodu a zachovanie svojich práv.

2. Vysvetlenie

Krok za krokom: 1. 1526 — Moháč: Osmanskí Turci porazili Uhrov, kráľ Ľudovít II. zahynul. Krajina zostala bez panovníka. 2. Nástup Habsburgovcov: Trón získal Ferdinand I. Habsburský. Uhorsko sa pripojilo k habsburskej monarchii spolu s rakúskymi a českými krajinami. 3. Rozdelenie krajiny: Turci postupne obsadili strednú časť Uhorska. Vzniklo kráľovské (habsburské) Uhorsko, samostatné Sedmohradsko a turecké územie. 4. Bratislava ako centrum: Pretože Budín padol do tureckých rúk, Bratislava sa stala hlavným, korunovačným a snemovým mestom kráľovského Uhorska (korunovácie v rokoch 1563–1830). 5. Povstania: Šľachta bola nespokojná — Habsburgovci obmedzovali jej práva, presadzovali katolícku vieru a vyberali dane. Preto vznikali protihabsburské povstania vedené uhorskými šľachticmi.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Do ktorého storočia a polovice patrí bitka pri Moháči (1526)? Koľko rokov vládli Habsburgovci nad naším územím (1526 – 1918)?
Rok 1526: stovky 15 + 1 → 16. storočie; pred rokom 1550, teda prvá polovica.
Vláda: 1918 − 1526 = 392.
Záver → 16. storočie, prvá polovica; Habsburgovci vládli asi 392 rokov

Príklad 2 — časová os: Zoraď: Satmársky mier, Moháč, Bratislava hlavným mestom Uhorska, prvá korunovácia v Dóme sv. Martina, začiatok povstaní.
Priradím roky zo sekcie 0: Moháč 1526, Bratislava 1536, prvá korunovácia 1563, prvé povstanie 1604, Satmársky mier 1711.
Zoradím od najstaršieho.
Poradie → Moháč (1526) – Bratislava hlavným mestom (1536) – prvá korunovácia (1563) – začiatok povstaní (1604) – Satmársky mier (1711)

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli bitku pri Moháči v troch krokoch.
Príčina: Osmanská ríša pod sultánom Sulejmanom I. postupovala do Uhorska.
Priebeh: v roku 1526 uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku a kráľ Ľudovít II. pri úteku zahynul.
Dôsledok: na trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský, Uhorsko sa rozdelilo na tri časti a začalo sa obdobie tureckého ohrozenia.
Záver → Moháč otvoril cestu Habsburgovcom a rozdelil Uhorsko

Príklad 4 — mapa: Na mape Uhorska po Moháči nájdi tri časti. Kde ležalo územie Slovenska a prečo sa hlavným mestom stala Bratislava?
Západ a sever ovládali Habsburgovci (kráľovské Uhorsko), stred Turci, východ Sedmohradské kniežatstvo.
Slovensko ležalo na severe, teda v kráľovskom Uhorsku.
Budín bol v tureckých rukách, preto sa centrom stala Bratislava (Prešporok).
Záver → Slovensko patrilo do kráľovského Uhorska, Bratislava nahradila Budín obsadený Turkami

Príklad 5 — práca s prameňom: V kronike mesta na juhu Slovenska je zápis: „V tom roku prišli Turci, vypálili dedinu a odvliekli ľudí. Mesto opravuje hradby." Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Kronika je písomný prameň.
Dozvieme sa, že obyvatelia trpeli tureckými nájazdmi a že mestá posilňovali obranu.
Nedozvieme sa presný rok ani počet odvlečených ľudí, ak ich zápis neuvádza; kronikár mohol aj zveličovať.
Záver → písomný prameň o tureckom ohrození, údaje treba overiť

Príklad 6 — spoločné znaky povstaní: Čo spájalo protihabsburské povstania?
Viedla ich uhorská šľachta a sedmohradské kniežatá.
Bránili náboženskú slobodu (najmä protestantov proti rekatolizácii) a stavovské výsady šľachty.
Odporovali silnejúcej moci Viedne.
Záver → boj šľachty za náboženskú slobodu a stavovské práva proti centralizácii Viedne

Príklad 7 — z bežného života: Pri prehliadke Bratislavy uvidíš na veži Dómu sv. Martina pozlátenú korunu. Čo pripomína?
Podľa sekcie 0 sa v Dóme sv. Martina v rokoch 1563 – 1830 korunovalo 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek.
Bratislava bola korunovačným mestom, lebo Budín patril Turkom.
Záver → pripomína korunovácie uhorských panovníkov v Bratislave

Prečo je to dôležité: Tieto udalosti vysvetľujú, prečo sa Slovensko (vtedy Horné Uhorsko) ocitlo v habsburskej monarchii na takmer 400 rokov a prečo bola Bratislava také významné mesto. Povstania ukazujú zápas o náboženskú slobodu a práva — témy dôležité aj v dnešnej demokracii.

Precvič si

1. Ktorý kráľ zahynul po bitke pri Moháči?
2. Ktorý Habsburgovec získal po roku 1526 uhorskú korunu?
3. Ako sa vtedy volala Bratislava?
4. Koľko kráľov bolo korunovaných v Dóme sv. Martina?
5. Ktorý mier ukončil posledné povstanie a v ktorom roku?
6. Prečo Habsburgovci presadzovali rekatolizáciu a prečo to vyvolávalo odpor?