Halogenidy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Halogenidy — sú dvojprvkové (binárne) zlúčeniny halogénov s iným, menej elektronegatívnym prvkom. Halogén je v nich vždy v oxidačnom čísle −I, druhý prvok má kladné oxidačné číslo. Patria medzi najjednoduchšie anorganické zlúčeniny a sú dobrým príkladom na nácvik názvoslovia.

2. Halogény (VII.A skupina PTP) — sú to prvky fluór (F), chlór (Cl), bróm (Br) a jód (I), ktoré tvoria halogenidy. Nachádzajú sa v 17. (VII.A) skupine periodickej tabuľky prvkov a majú vo svojich zlúčeninách typické oxidačné číslo −I. Slovo „halogén" znamená „tvoriaci soli".

3. Podstatné a prídavné meno v názve — názov halogenidu sa skladá z dvoch slov: podstatné meno je názov halogénu s koncovkou (fluorid, chlorid, bromid, jodid) a prídavné meno označuje druhý prvok s príponou podľa jeho oxidačného čísla. Napríklad chlorid sodný, fluorid vápenatý. Tento systém umožňuje z názvu jednoznačne určiť vzorec a naopak.

4. Koncovky aniónu (−id) — halogénová časť má vždy koncovku „-id": fluorF → fluorid, chlór → chlorid, bróm → bromid, jód → jodid. Táto koncovka prezrádza, že ide o oxidačné číslo −I. Je to spoločný znak všetkých halogenidov.

5. Osem prípon prídavného mena — prípona prídavného mena vyjadruje oxidačné číslo kladného prvku: -ný (I), -natý (II), -itý (III), -ičitý (IV), -ečný/-ičný (V), -ový (VI), -istý (VII), -ičelý (VIII). Práve túto tabuľku osem prípon treba pri názvosloví ovládať naspamäť. Pomáha utvoriť názov z akéhokoľvek vzorca.

6. Pravidlo krížového pravidla (krížidlo) — pri tvorbe vzorca sa oxidačné čísla prvkov „prekrížia" a napíšu ako dolné indexy k opačnému prvku. Súčet kladných a záporných nábojov v zlúčenine musí byť vždy nulový (zlúčenina je navonok neutrálna). Indexy sa nakoniec krátia na najmenšie celé čísla.

7. Chlorid sodný — NaCl — najznámejší halogenid, bežná kuchynská soľ. Sodík má oxidačné číslo I, chlór −I, preto je vzorec NaCl. Je nevyhnutný pre život človeka, používa sa na konzervovanie potravín a v zime na posyp ciest; ťaží sa z morskej vody a z ložísk kamennej soli.

8. Fluorid vápenatý — CaF₂ — vápnik má oxidačné číslo II, fluór −I, preto na vyrovnanie nábojov treba dva atómy fluóru: CaF₂. V prírode tvorí nerast fluorit (kazivec). Tento príklad názorne ukazuje, prečo sa pri rôznych oxidačných číslach používa krížové pravidlo a vznikajú rôzne indexy.

9. Vznik halogenidov — halogenidy najčastejšie vznikajú zlučovaním kovu s halogénom alebo neutralizáciou (reakciou) kyseliny so zásadou. Napríklad reakciou sodíka s chlórom vzniká chlorid sodný, alebo reakciou kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom. Mnohé halogenidy sa v prírode vyskytujú ako nerasty.

10. Vlastnosti halogenidov — väčšina halogenidov kovov sú tuhé kryštalické látky s vysokou teplotou topenia, mnohé sú dobre rozpustné vo vode a vedú elektrický prúd (sú to ióny — soli). Líšia sa však použitím: chlorid sodný v kuchyni, fluorid v zubných pastách proti zubnému kazu, jodid draselný ako prevencia chorôb štítnej žľazy. Porovnaním vlastností vidno, že podobné zloženie ešte neznamená rovnaké využitie.

11. Halogenidy striebra a fotografia — chlorid, bromid a jodid strieborný (AgCl, AgBr, AgI) sú citlivé na svetlo, preto sa kedysi využívali vo fotografickom filme a papieri. Pôsobením svetla sa rozkladajú a stmavnú, čím vzniká obraz. Je to príklad halogenidu s výnimočnou praktickou vlastnosťou — svetlocitlivosťou.

1. Poučka

Halogenidy sú dvojprvkové (binárne) zlúčeniny halogénu so iným prvkom. Halogén (fluór F, chlór Cl, bróm Br, jód I) má v halogenide vždy oxidačné číslo −I. Názov tvoria dve slová: podstatné meno (názov halogénu s príponou -id) a prídavné meno (názov druhého prvku s príponou podľa jeho oxidačného čísla). Vzorec sa tvorí krížovým pravidlom pomocou periodickej tabuľky prvkov (PTP).

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

1. Urči halogén a jeho príponu v podstatnom mene: F → fluorid, Cl → chlorid, Br → bromid, I → jodid. Halogén má vždy oxidačné číslo −I.
2. Urči druhý prvok a jeho oxidačné číslo (+). Pomôže ti PTP — napr. prvky I.A skupiny (Na, K) majú +I, II.A skupiny (Ca, Mg) majú +II.
3. Príponu prídavného mena vyber podľa oxidačného čísla druhého prvku: - I → -ný, II → -natý, III → -itý, IV → -ičitý, V → -ičný, VI → -ový, VII → -istý.
4. Vzorec krížovým pravidlom: oxidačné čísla (bez znamienka) napíšeš krížom ako indexy. Index 1 sa nepíše. Súčet kladných a záporných nábojov musí byť nula.

Príklad: chlorid vápenatý → Ca má +II, Cl má −I → krížom → CaCl₂.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• NaCl — chlorid sodný: kuchynská soľ, ktorú denne jeme; používa sa aj na solenie ciest v zime.
• KCl — chlorid draselný: zložka priemyselných hnojív, dodáva rastlinám draslík.
• CaF₂ — fluorid vápenatý: minerál fluorit; fluoridy sa pridávajú do zubných pást proti zubnému kazu.
• AgBr — bromid strieborný: svetlocitlivá látka, kedysi základ klasického fotografického filmu.
• KI — jodid draselný: pridáva sa do jodidovanej soli, jód je dôležitý pre štítnu žľazu.
• HCl — chlorid vodíka: jeho roztok je kyselina chlorovodíková, ktorá je aj v žalúdočnej šťave.

Prečo je to dôležité: Halogenidy sú všade okolo nás — v jedle, v zubnej paste, v hnojivách aj v ľudskom tele. Keď vieš pravidlá názvoslovia a krížové pravidlo, dokážeš z názvu utvoriť vzorec a zo vzorca názov ktorejkoľvek z tisícov takýchto zlúčenín — to je základ, na ktorom stavia celá chémia.