Holokaust Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Holokaust (šoa) — Systematické, štátom organizované prenasledovanie a vyvražďovanie približne šiestich miliónov Židov nacistickým Nemeckom a jeho spojencami počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Slovo pochádza z gréckeho „holókauston" (úplne spálená obeť), hebrejský výraz „šoa" znamená katastrofu. Holokaust je najväčším príkladom genocídy – cieleného vyhladenia celého národa – v dejinách ľudstva.

2. Antisemitizmus a rasová ideológia — Nacisti hlásali pseudovedeckú teóriu o nadradenej „árijskej rase" a podradených rasách, medzi ktoré radili Židov, Rómov a Slovanov. Tento antisemitizmus (nenávisť voči Židom) sa stal základom štátnej politiky. Ukazuje, ako nebezpečné je, keď sa neznášanlivosť a predsudky povýšia na oficiálnu ideológiu štátu.

3. Norimberské zákony (1935) — Nacistické Nemecko prijalo zákony, ktoré zbavili Židov občianskych práv, zakázali im sobáše s Nemcami a vylúčili ich z verejného života. Boli prvým krokom k systematickej diskriminácii a postupne pripravili pôdu pre fyzické vyhladzovanie. Dokazujú, že genocíde predchádzalo dlhé obdobie zákonom posvätenej diskriminácie.

4. Krištáľová noc (9. – 10. november 1938) — Počas tejto noci nacisti v Nemecku a Rakúsku zničili a vypálili synagógy, rozbili výklady židovských obchodov a zatkli tisíce Židov. Názov pochádza od rozbitého skla na uliciach. Bola otvoreným prechodom od diskriminácie k násiliu a signálom, že štát násilie proti Židom toleruje a podporuje.

5. Slovenský štát a Židovský kódex (9. september 1941) — Slovenský štát (1939 – 1945) na čele s Jozefom Tisom prijal Židovský kódex – jeden z najprísnejších protižidovských zákonov v Európe, ktorý Židom odňal majetok aj práva. Slovensko sa tak stalo aktívnym účastníkom holokaustu, nielen pasívnym pozorovateľom. Je dôležité, lebo zodpovednosť za prenasledovanie niesli aj slovenské úrady.

6. Arizácia — Proces, pri ktorom bol židovský majetok, podniky a obchody odňatý vlastníkom a prevedený na nežidovských („árijských") Slovákov. Pripravil tisíce židovských rodín o živobytie a obohatil časť slovenskej spoločnosti. Ukazuje, že na prenasledovaní sa podieľali aj obyčajní ľudia z chamtivosti a vidiny zisku.

7. Deportácie zo Slovenska (1942) — V roku 1942 slovenský štát ako jeden z prvých v Európe deportoval približne 58-tisíc Židov do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, najmä do Osvienčimu. Slovenská vláda za každého deportovaného navyše platila Nemecku 500 ríšskych mariek. Väčšina deportovaných sa nikdy nevrátila, čo z týchto deportácií robí jednu z najtemnejších kapitol slovenských dejín.

8. Koncentračné a vyhladzovacie tábory — Nacisti zriadili sieť táborov, kde väzňov mučili, využívali na otrocké práce a hromadne vraždili v plynových komorách. Najznámejším bol Auschwitz-Birkenau (Osvienčim) v okupovanom Poľsku, kde zahynulo vyše milióna ľudí. Tábory boli „továrňami na smrť" a symbolom priemyselne organizovanej genocídy.

9. Slovenské národné povstanie a obnovené deportácie (1944) — Po vypuknutí SNP v auguste 1944 obsadila Slovensko nemecká armáda a deportácie Židov sa znovu rozbehli pod priamym nemeckým velením. Mnohí Židia sa zapojili do povstaleckého odboja. Toto obdobie ukazuje, že odpor proti nacizmu a snaha o záchranu ľudských životov existovali aj na Slovensku.

10. Spravodliví medzi národmi a záchrancovia — Mnohí odvážni ľudia s nasadením vlastného života ukrývali a zachraňovali Židov pred deportáciami; tých, ktorí pomohli, oceňuje izraelský pamätník Jad Vašem titulom „Spravodlivý medzi národmi". Dokazujú, že aj v najtemnejších časoch mal každý možnosť voľby medzi ľahostajnosťou a pomocou. Pripomínajú, že morálna odvaha jednotlivca dokáže zachrániť životy.

11. Poučenie a pamiatka (27. január) — Po vojne Norimberský proces (1945 – 1946) odsúdil hlavných nacistických vojnových zločincov a holokaust sa stal varovaním pre celé ľudstvo. 27. január, deň oslobodenia Osvienčimu, je Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Pripomínanie slúži na to, aby sa rasová neznášanlivosť, predsudky a genocída už nikdy neopakovali – heslo znie „Nikdy viac".

1. Poučka

Holokaust (hebr. šoa = „skaza, pohroma") bolo systematické, štátom organizované prenasledovanie a hromadné vyvraždenie približne 6 miliónov európskych Židov nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v rokoch 1933 – 1945. Išlo o genocídu — úmyselné vyhubenie celej skupiny ľudí kvôli ich pôvodu. Obeťami sa stali aj Rómovia, postihnutí, politickí odporcovia a ďalšie skupiny.

2. Vysvetlenie

Krok za krokom, ako k holokaustu došlo: 1. Nenávisť (antisemitizmus). Nacisti pod vedením Adolfa Hitlera tvrdili, že Židia sú menejcenní a na vine za problémy Nemecka. Šírili rasovú nenávisť. 2. Zákony. Roku 1935 prijali Norimberské zákony — Židom odobrali ríšske občianstvo a zakázali im manželstvá s Nemcami; ďalšie nariadenia im neskôr zakázali podnikať či chodiť do škôl. 3. Vylúčenie a okrádanie. Židov označovali žltou Dávidovou hviezdou, zatvárali do uzavretých štvrtí — giet. Majetok im zabavovali (tzv. arizácia). 4. Deportácie. Židov hromadne odvážali vlakmi do koncentračných a vyhladzovacích táborov (napr. Auschwitz/Osvienčim). 5. Vyvraždenie. V táboroch ľudí zabíjali v plynových komorách, hladom, ťažkou prácou a popravami — nacisti to nazývali „konečné riešenie židovskej otázky".

Na Slovensku (vojnový Slovenský štát 1939 – 1945): roku 1941 vláda prijala Židovský kódex — jeden z najprísnejších protižidovských zákonov v Európe. V roku 1942 Slovensko ako jediný štát aj platilo Nemecku za odvoz vlastných občanov: deportovali približne 58 000 Židov, väčšina zahynula. Mnohých zachránili odvážni ľudia, ktorí ich ukrývali; protirežimný odpor vyvrcholil Slovenským národným povstaním (1944).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os prenasledovania: Zoraď udalosti od najstaršej: deportácie zo Slovenska, Norimberské zákony, Židovský kódex, Krištáľová noc.
Ku každej udalosti priradím rok: Norimberské zákony 1935, Krištáľová noc 1938, Židovský kódex 1941, deportácie zo Slovenska 1942.
Zoradím roky vzostupne: 1935 → 1938 → 1941 → 1942.
Vidím postup: najprv zákony, potom otvorené násilie, potom odňatie majetku a práv na Slovensku, nakoniec odvoz do táborov.
Poradie → Norimberské zákony, Krištáľová noc, Židovský kódex, deportácie

Príklad 2 — práca s časom: Koľko rokov uplynulo od prijatia Norimberských zákonov po koniec vojny a v ktorom storočí sa to stalo?
Norimberské zákony: rok 1935, koniec vojny: rok 1945.
Rozdiel: 1945 − 1935 = 10 rokov.
Roky 1901 až 2000 patria do 20. storočia, oba roky sú v ňom.
Výsledok → 10 rokov, 20. storočie

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli, ako sa z nenávisti stala genocída.
Príčina: nacisti šírili antisemitizmus a rasovú ideológiu, podľa ktorej sú niektorí ľudia „menejcenní".
Priebeh: zákony odobrali Židom práva, nasledovalo označovanie žltou hviezdou, getá, zabavenie majetku, deportácie a vraždenie v táboroch.
Dôsledok: zahynulo približne 6 miliónov Židov, obeťami boli aj Rómovia, postihnutí a politickí odporcovia.
Záver → nenávisť sa krok za krokom zmenila na zákony a potom na hromadné vraždenie

Príklad 4 — pojem, vysvetlenie, príklad: Vysvetli pojem arizácia a uveď príklad zo Slovenska.
Pojem: arizácia je odňatie majetku Židom a jeho prevedenie na nežidovských vlastníkov.
Na Slovensku ju umožnil Židovský kódex z roku 1941.
Príklad: obchod židovskej rodiny dostal nový vlastník a rodina prišla o živobytie.
Výsledok → arizácia je zabavenie židovského majetku, na Slovensku podľa Židovského kódexu (1941)

Príklad 5 — práca s prameňom: Učebnica uvádza takýto (vymyslený) záznam z obecnej kroniky: „Na jar 1942 odviezli z našej obce vlakom židovské rodiny. Ich domy a obchody prevzali iní." O aký druh prameňa ide a čo sa z neho dozvieme?
Kronika je písaný text z obdobia, o ktorom hovorí → písomný prameň.
Rok 1942 zodpovedá deportáciám zo Slovenska.
Prevzatie domov a obchodov zodpovedá arizácii.
Záver → písomný prameň (kronika), dozvieme sa o deportáciách a arizácii v roku 1942

Príklad 6 — z praxe, porovnanie pred a po: V škole sa 27. januára koná pietna spomienka. Prečo práve v tento deň a prečo si holokaust pripomíname?
Dňa 27. januára bol oslobodený tábor Osvienčim, preto je to Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Pred vojnou žili židovskí susedia v obciach a mestách bežným životom; po vojne sa väčšina deportovaných už nevrátila.
Spomienka nám pripomína, kam vedú predsudky a nenávisť.
Záver → pripomíname si obete, aby sa genocída už nikdy neopakovala (Nikdy viac)

Prečo je to dôležité: Holokaust nezačal komorami, ale slovami a nenávisťou. Učíme sa o ňom, aby sme rozpoznali prvé znaky rasizmu, neznášanlivosti a šírenia nenávisti — a aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo. Učí nás úcte ku každému človeku bez ohľadu na pôvod, vieru či národnosť.

Precvič si

1. Ako sa po hebrejsky nazýva holokaust?
2. V ktorom roku prijal Slovenský štát Židovský kódex?
3. Ako sa volal najväčší vyhladzovací tábor v okupovanom Poľsku?
4. Koľko rokov uplynulo od Krištáľovej noci po deportácie zo Slovenska?
5. Zoraď od najstaršej: Židovský kódex, Norimberské zákony, oslobodenie Osvienčimu.
6. Vysvetli jednou vetou, čím sa ľudia, ktorých oceňuje Jad Vašem, zapísali do dejín.