Horenie a hasenie látok Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Horenie — Horenie je chemická reakcia, pri ktorej látka rýchlo reaguje s kyslíkom za vzniku tepla a obyčajne aj svetla (plameňa). Je to oxidácia, ktorá prebieha tak rýchlo, že sa uvoľnená energia prejaví ako oheň. Aby horenie prebehlo, musia byť súčasne prítomné tri podmienky.

2. Horľavina — Horľavina je látka, ktorá je schopná horieť, teda zapáliť sa a samostatne horieť (napr. drevo, papier, benzín, zemný plyn, lieh). Horľaviny delíme na tuhé, kvapalné a plynné a každá z nich sa správa pri horení inak. Práve preto sa aj hasia rôznymi spôsobmi a treba s nimi pracovať opatrne.

3. Horľavý trojuholník (3 podmienky horenia) — Aby látka horela, musia byť naraz splnené tri podmienky: prítomnosť horľavej látky, prístup kyslíka (vzduchu) a dosiahnutie zápalnej teploty. Toto sa znázorňuje ako „požiarny trojuholník". Ak odstránime čo i len jednu z týchto podmienok, horenie sa zastaví — a presne na tom je založené hasenie.

4. Zápalná teplota — Zápalná teplota je najnižšia teplota, na ktorú treba látku zahriať, aby sa vznietila a začala horieť. Každá látka má svoju vlastnú zápalnú teplotu — napríklad papier okolo 230 °C, drevo približne 300 °C, benzín má veľmi nízku. Čím nižšia je zápalná teplota, tým ľahšie sa látka vznieti a tým je nebezpečnejšia.

5. Kyslík ako podmienka horenia — Horenie nemôže prebiehať bez kyslíka, ktorý tvorí asi 21 % vzduchu. Kyslík je oxidovadlo — spája sa s horľavinou a umožňuje reakciu. Ak prístup kyslíka obmedzíme (napríklad prikrytím alebo zaliatím), oheň zoslabne alebo úplne zhasne, lebo látka už nemá s čím reagovať.

6. Oxidy ako produkty horenia — Pri horení vznikajú oxidy — zlúčeniny prvkov s kyslíkom. Pri horení uhlíkatých látok (drevo, uhlie, benzín) vzniká najmä oxid uhličitý (CO₂) a voda, pri nedokonalom horení aj jedovatý oxid uhoľnatý (CO). Oxid uhoľnatý je veľmi nebezpečný, lebo je bez farby a zápachu a môže spôsobiť otravu.

7. Dokonalé a nedokonalé horenie — Pri dostatku kyslíka prebieha dokonalé horenie, pri ktorom látka zhorí úplne a vzniká najmä CO₂. Pri nedostatku kyslíka prebieha nedokonalé horenie, vzniká jedovatý oxid uhoľnatý (CO), sadze a dym. Nedokonalé horenie je menej účinné a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie.

8. Požiar — Požiar je nekontrolované horenie, ktoré spôsobuje škody na majetku, prírode alebo ohrozuje životy ľudí a zvierat. Na rozdiel od riadeného horenia (sviečka, sporák) sa požiar šíri samovoľne a nekontrolovane. Pri vzniku požiaru voláme hasičov na tiesňové číslo 150 alebo 112.

9. Hasenie — Hasenie je odstránenie aspoň jednej z troch podmienok horenia, aby oheň zhasol. Môžeme znížiť teplinu pod zápalnú teplotu (ochladením), zabrániť prístupu kyslíka (zadusením), alebo odstrániť horľavú látku. Práve pochopenie požiarneho trojuholníka nám umožňuje zvoliť správny spôsob hasenia.

10. Hasenie vodou a jeho obmedzenia — Voda je najbežnejšie hasivo, lebo oheň ochladzuje pod zápalnú teplotu a parou zabraňuje prístupu kyslíka. Vodou však NESMIEME hasiť horiace elektrické zariadenia (vedie prúd) ani horiace oleje, tuky a benzín — tie sú ľahšie ako voda, plávajú na nej a oheň by sa rozšíril. Toto je dôležitá bezpečnostná zásada zo života.

11. Hasiace prístroje a hasivá — Na rôzne druhy požiarov sa používajú rôzne hasiace prístroje: vodný, penový, práškový a snehový (CO₂). Snehový prístroj s oxidom uhličitým je vhodný na elektrické zariadenia, lebo nevedie prúd a oheň zadusí aj ochladí. Práškové prístroje sú univerzálne a hasia odňatím kyslíka a prerušením reakcie.

12. Zásady bezpečnej práce s horľavinami — S horľavinami pracujeme opatrne, ďaleko od otvoreného ohňa, v dobre vetraných priestoroch a vždy ich uskladňujeme v uzavretých nádobách. V chemickom laboratóriu nikdy nenecháme horiaci kahan bez dozoru a pri hasení malého plameňa ho zadusíme (napr. prikrytím). Dodržiavanie týchto zásad predchádza vzniku požiarov a úrazov.

1. Poučka

Horenie je rýchla chemická reakcia látky s kyslíkom, pri ktorej sa uvoľňuje teplo a obvykle aj svetlo. Aby látka horela, musia byť splnené tri podmienky súčasne (tzv. horľavý trojuholník): horľavá látka, kyslík a dostatočná teplota (aspoň zápalná teplota). Hasenie znamená odstrániť aspoň jednu z týchto troch podmienok — vtedy horenie prestane.

2. Vysvetlenie

• Horenie je druh oxidácie (zlučovania látky s kyslíkom), ale prebieha rýchlo a navonok ho vidíme ako plameň alebo žeravenie.
• Zápalná teplota je najnižšia teplota, na ktorú musíme látku zohriať, aby sa vznietila a horela ďalej sama.
• Keď z horľavého trojuholníka uberieme jednu stranu, oheň zhasne:
• odoberieme kyslík (prikryjeme plameň, použijeme penu alebo CO₂),
• znížime teplotu pod zápalnú teplotu (ochladíme vodou),
• odstránime horľavú látku (zatvoríme prívod plynu).
• Preto neexistuje jedna „univerzálna" hasiaca látka — vždy hasíme podľa toho, čo horí.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — horľavý trojuholník: Pri sporáku horí unikajúci plyn. Najúčinnejšie je zatvoriť ventil. Ktorú podmienku horenia tým odstraňujeme?
Horenie potrebuje naraz tri podmienky: horľavú látku, kyslík a zápalnú teplotu.
Zatvorením ventilu prestane prúdiť plyn, teda horľavá látka.
Kyslík aj teplo zostali, ale bez horľaviny oheň zhasne.
Výsledok → odstraňujeme horľavú látku

Príklad 2 — horiaci olej na panvici (prax): Na panvici vzbĺkol olej. Smieme ho hasiť vodou?
Voda je ťažšia ako olej, klesne na dno horúcej panvice a okamžite sa zmení na paru.
Para prudko vystrekne horiaci olej do okolia a oheň sa rozšíri.
Správne je vypnúť sporák a panvicu prikryť pokrievkou alebo hasiacou dekou, tým odrežeme prístup kyslíka.
Výsledok → vodou nie; prikryť pokrievkou a zadusiť

Príklad 3 — horiaci elektrospotrebič (prax): Horí zapojená rýchlovarná kanvica. Čo urobíš?
Voda vedie elektrický prúd, hrozí úraz elektrickým prúdom.
Najprv vypneme prúd (vytiahneme zástrčku, ak je to bezpečné, alebo vypneme istič).
Hasíme snehovým (CO₂) alebo práškovým hasiacim prístrojom.
Výsledok → vypnúť prúd a hasiť CO₂ alebo práškovým prístrojom, nikdy vodou

Príklad 4 — kedy voda smie: Horí táborák z dreva. Prečo ho môžeme bezpečne uhasiť vodou?
Voda ochladí drevo pod jeho zápalnú teplotu.
Vznikajúca para navyše obmedzí prístup kyslíka.
Drevo nie je pod prúdom a voda ho nerozstrekuje tak ako horiaci olej.
Výsledok → voda smie na drevo, papier a textil (ochladí ich pod zápalnú teplotu)

Príklad 5 — zápalná teplota a povrch: Prečo táborák zapaľujeme papierom a tenkými vetvičkami, nie rovno hrubým polenom?
Papier má nízku zápalnú teplotu (okolo 230 °C), vznieti sa od zápalky.
Tenké vetvičky majú veľký povrch v pomere k objemu, rýchlo sa zohrejú na zápalnú teplotu.
Hrubé poleno odvádza teplo do vnútra a ťažko dosiahne zápalnú teplotu.
Výsledok → papier a vetvičky ľahšie dosiahnu zápalnú teplotu a zapália poleno

Príklad 6 — sviečky pod pohármi: Dve rovnaké sviečky prikryjeme malým a veľkým pohárom. Ktorá zhasne skôr?
Pod pohárom je len toľko vzduchu (kyslíka), koľko sa doň zmestí.
Pod malým pohárom je menej kyslíka, minie sa skôr.
Výsledok → skôr zhasne sviečka pod malým pohárom

Prečo je to dôležité: poznať podstatu horenia a správny spôsob hasenia môže zachrániť zdravie aj život. Nesprávne hasenie (napr. vodou na olej alebo elektriku) býva nebezpečnejšie ako samotný požiar.

Precvič si

1. Vymenuj tri podmienky horenia.
2. Ktorú podmienku horenia odstránime, keď malý oheň zasypeme pieskom?
3. Smieme hasiť vodou horiaci benzín? Zdôvodni.
4. Prečo hasiči pri požiari domu polievajú vodou aj steny susedného domu?
5. Pri lesnom požiari hasiči vyrúbu pás stromov pred ohňom. Ktorú podmienku horenia tým odstraňujú?
6. Horí počítač zapojený do zásuvky. Napíš správny postup v dvoch krokoch.