Huby a lišajníky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Huby (Fungi) — Huby tvoria samostatnú ríšu živých organizmov, nie sú to rastliny ani živočíchy. Nemajú zelené farbivo chlorofyl, preto si nedokážu vyrábať vlastnú potravu fotosyntézou ako rastliny. Tým, že prijímajú hotové organické látky z okolia, sa podobajú skôr živočíchom.

2. Stavba tela huby — Telo huby sa skladá z dvoch hlavných častí: z podhubia (mycélia) skrytého v pôde a z plodnice, ktorú vidíme nad zemou. Podhubie je tvorené tenkými vláknami (hýfami), ktoré prerastajú zem alebo drevo a prijímajú z nich živiny a vodu. Plodnica je len rozmnožovacia časť huby a väčšina huby zostáva ukrytá pod povrchom.

3. Plodnica a jej časti — Plodnica klobúkovej huby sa skladá z hlúbika (nohy) a klobúka. Na spodnej strane klobúka sú lupene alebo rúrky, v ktorých vznikajú výtrusy. Práve podľa tvaru klobúka, farby a usporiadania lupeňov či rúrok dokážeme huby rozlišovať.

4. Výtrusy (spóry) — Huby sa rozmnožujú pomocou výtrusov, čo sú drobné rozmnožovacie bunky vznikajúce na spodnej strane klobúka. Sú také malé a ľahké, že ich roznáša vietor, voda alebo zvieratá na veľké vzdialenosti. Keď výtrus dopadne na vhodné vlhké miesto, vyklíči a vyrastie z neho nové podhubie.

5. Spôsob výživy húb — Huby sú heterotrofné organizmy — prijímajú hotové organické látky, ktoré samy nevytvárajú. Mnohé huby sú rozkladače (saprofyty): rozkladajú odumreté zvyšky rastlín a živočíchov a vracajú živiny späť do pôdy. Vďaka tomu majú v prírode dôležitú úlohu „upratovačov" a obohacujú pôdu o živiny.

6. Parazitické huby — Niektoré huby žijú ako cudzopasníky (parazity) na živých rastlinách, živočíchoch alebo aj na človeku a spôsobujú choroby. Príkladom je hubové ochorenie kože alebo plesne napádajúce obilie a zemiaky. Tieto huby svojmu hostiteľovi škodia, lebo mu odoberajú živiny.

7. Symbióza s rastlinami (mykoríza) — Mnohé huby žijú v prospešnom spolužití (symbióze) s koreňmi stromov, čo nazývame mykoríza. Huba dodáva stromu vodu a minerálne látky a strom hube poskytuje cukry vyrobené fotosyntézou. Preto napríklad hríby často nájdeme práve pod určitými stromami, ako sú duby, brezy či smreky.

8. Jedlé huby — Jedlé huby sú pre človeka neškodné a chutné, patrí k nim napríklad hríb dubový, hríb smrekový, kuriatko jedlé alebo bedľa vysoká. Sú zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, preto sa využívajú v kuchyni. Pri zbere však platí zlaté pravidlo: zbieram len tie huby, ktoré bezpečne poznám.

9. Jedovaté huby — Jedovaté huby obsahujú látky, ktoré spôsobujú otravu a niektoré môžu byť aj smrteľné. Najnebezpečnejšia je muchotrávka zelená, ktorú si možno pomýliť s jedlými hubami a aj malé množstvo dokáže usmrtiť človeka. Ďalšími jedovatými hubami sú muchotrávka červená alebo muchotrávka tigrovaná — preto neznáme huby nikdy nezbierame a neochutnávame.

10. Lišajníky — Lišajník nie je jeden organizmus, ale spolužitie (symbióza) huby a riasy (alebo siníc). Huba poskytuje riase vodu, minerálne látky a ochranu, kým riasa vďaka chlorofylu vyrába fotosyntézou cukry, ktorými vyživuje hubu. Toto dokonalé spolužitie im umožňuje prežiť aj tam, kde iné organizmy neprežijú.

11. Význam a životné podmienky lišajníkov — Lišajníky rastú veľmi pomaly na skalách, kôre stromov či v horách a znášajú extrémne sucho aj mráz. Sú citlivé na znečistené ovzdušie, preto slúžia ako prírodné ukazovatele (bioindikátory) čistoty vzduchu — kde rastú, tam je vzduch čistý. Okrem toho rozrušujú skaly a pomáhajú vytvárať pôdu a niektoré sú potravou pre zvieratá, napríklad soby.

12. Plesne a kvasinky — Aj plesne a kvasinky patria medzi huby, hoci nemajú veľkú plodnicu ako hríby. Plesne sa objavujú na starom pečive alebo ovocí a niektoré sa využívajú na výrobu liekov (penicilín) či syrov. Kvasinky človek používa pri kysnutí cesta a výrobe pečiva, čím dokazujú, že huby majú v živote človeka aj veľmi užitočné využitie.

1. Poučka

Huby sú samostatná ríša živých organizmov. Nie sú to rastliny ani živočíchy. Telo huby tvorí podhubie (mycélium) — vlákna ukryté v pôde alebo dreve. To, čo zbierame v lese (klobúk a hlúbik), je len plodnica, ktorá vytvára výtrusy na rozmnožovanie. Huby nemajú zelené farbivo (chlorofyl), preto si nedokážu vyrobiť potravu a prijímajú živiny z okolia.

Lišajník je spolužitie (symbióza) huby a riasy (alebo siníce): huba dáva vodu a oporu, riasa vyrába potravu fotosyntézou.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. Huba nemá chlorofyl, takže sa nevie „nasýtiť slnkom" ako rastlina. Musí brať hotové živiny z okolia — preto sa volá heterotrofný organizmus. 2. Hlavná časť huby je podhubie — sieť tenkých vlákien (hýf) v zemi. Plodnicu vytvorí huba len vtedy, keď sa rozmnožuje. 3. Huby sa rozmnožujú výtrusmi (spórami), ktoré vznikajú v lupeňoch alebo rúrkach na spodnej strane klobúka a vietor ich roznesie. 4. Podľa spôsobu života rozlišujeme: rozkladače (rozkladajú odumreté zvyšky), cudzopasníky (parazity, berú živiny zo živého tela) a huby žijúce v symbióze (napr. mykoríza s koreňmi stromov, lišajníky). 5. Lišajník je dvojica: huba + riasa. Spolu prežijú aj tam, kde sám nikto neprežije — na skale, kôre, betóne.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — stavba huby: Kamarát tvrdí, že keď odreže hríb, celú hubu tým zničí. Má pravdu?
Hlavnou časťou huby je podhubie – sieť tenkých vlákien v zemi.
To, čo zbierame (klobúk a hlúbik), je len plodnica, ktorá slúži na rozmnožovanie.
Podhubie zostane v zemi a môže vytvoriť nové plodnice → nemá, odrezal len plodnicu, podhubie žije ďalej

Príklad 2 — z praxe, zásady zberu húb: V lese nájdeš bielu hubu s lupeňmi, ktorá sa ti podobá na pečiarku, ale nie si si istý. Čo urobíš?
Zásada 1: zbieram len huby, ktoré bezpečne poznám.
Zásada 2: neznáme huby nikdy neochutnávam.
Muchotrávka zelená sa dá zameniť s pečiarkou a aj malé množstvo môže zabiť → hubu nezbieram ani neochutnám

Príklad 3 — jedlá, či jedovatá (zaradenie): Zaraď: hríb dubový, muchotrávka zelená, kuriatko jedlé, muchotrávka červená, bedľa vysoká.
Jedlé huby z textu: hríb dubový, kuriatko jedlé, bedľa vysoká.
Jedovaté: muchotrávka zelená (najnebezpečnejšia) a muchotrávka červená → jedlé: hríb dubový, kuriatko, bedľa; jedovaté: obe muchotrávky

Príklad 4 — ako sa živí huba: Rastlina v tmavej pivnici uhynie, no podhubie huby rastie v úplnej tme pod zemou alebo vnútri dreva. Prečo?
Rastlina potrebuje svetlo, lebo si potravu vyrába fotosyntézou pomocou chlorofylu.
Huba chlorofyl nemá, potravu si nevyrába, berie hotové živiny z okolia (z dreva, lístia, pôdy).
Preto svetlo na výživu nepotrebuje → huba berie hotové živiny z okolia, svetlo na výživu nepotrebuje

Príklad 5 — lišajník, spolupráca: Lišajník rastie na holej skale, kde nežije ani tráva. Ako to dokáže?
Lišajník je spolužitie huby a riasy.
Huba drží vodu a minerálne látky a riasu chráni.
Riasa vyrába fotosyntézou cukry a kŕmi nimi hubu → huba a riasa si pomáhajú (symbióza)

Príklad 6 — lišajník ako ukazovateľ: Na stromoch v parku za mestom rastie veľa lišajníkov, na stromoch pri rušnej ceste žiadne. Čo z toho vyvodíš?
Lišajníky sú citlivé na znečistené ovzdušie.
Kde je vzduch čistý, rastú, kde je znečistený, chýbajú.
Pri ceste sú výfukové plyny → pri ceste je vzduch znečistenejší

Prečo je to dôležité: huby nás živia (jedlé huby, kvasnice), liečia (penicilín), čistia prírodu (rozklad), ale niektoré nás môžu otráviť (jedovaté huby) alebo pokaziť jedlo (plesne). Lišajníky nám zase prezrádzajú kvalitu ovzdušia.

Precvič si

1. Ako sa volá podzemná časť huby z tenkých vlákien?
2. Čím sa huby rozmnožujú?
3. Ktorá je najjedovatejšia huba u nás?
4. Ktorý liek sa vyrába z plesne?
5. Z ktorých dvoch organizmov sa skladá lišajník?
6. Prečo nájdeme hríby často práve pod určitými stromami?