5. ročník › Informatika › Informatika

Informácie okolo nás Nezačaté

0 Vstupný test1 Poučka 2 Vysvetlenie3 Príklady 4 Kvíz5 Test 6–8 Vyhodnotenie9 Výstupný test
Krok 0 — Vstupný test

Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).

0. Kľúčové fakty

  1. Informácia — Informácia je správa alebo údaj, ktorý nám niečo nové povie o svete okolo nás a pomáha nám rozhodovať sa. Keď sa pozrieš na hodiny, dozvieš sa, koľko je hodín — to je informácia. Bez informácií by sme nevedeli, čo sa deje, čo máme robiť, ani sa učiť nové veci.

  2. Údaj (dáta) — Údaj je samotný zápis, napríklad číslo 25, slovo „dážď" alebo obrázok mraku. Údaj sa stáva informáciou až vtedy, keď mu rozumieme a niečo nám povie — napríklad „25 °C vonku znamená, že je teplo". Počítače pracujú práve s údajmi (dátami), ktoré spracúvajú a menia na užitočné informácie.

  3. Vznik informácie — Informácia vzniká vtedy, keď niečo pozorujeme, meriame alebo zažijeme — napríklad keď zmeriame teplotu, odfotíme krajinu alebo si zapíšeme úlohu. Človek získava informácie pomocou zmyslov: zraku, sluchu, hmatu, čuchu a chuti. Vďaka tomu sa neustále učíme a poznávame okolitý svet.

  4. Prenos informácie — Informácia sa prenáša od zdroja (odosielateľa) k príjemcovi cez nejaký prostriedok, ktorý voláme komunikačný kanál. Príkladom je rozhovor (zvuk vzduchom), list (text na papieri), telefón alebo internet. Pri prenose môže informáciu niečo rušiť (napríklad hluk), preto nie vždy dorazí presne a úplne.

  5. Spracovanie informácie — Spracovať informáciu znamená nejako ju zmeniť, usporiadať alebo z nej vypočítať niečo nové. Robí to mozog človeka, ale aj počítač — napríklad zoradí mená podľa abecedy alebo spočíta výsledok. Vďaka spracovaniu z mnohých údajov získame prehľadnú a užitočnú informáciu.

  6. Uchovanie (ukladanie) informácie — Aby sme informáciu nestratili, musíme ju niekam uložiť — do pamäte, na papier, do knihy alebo do počítača. V počítači sa údaje ukladajú na disk, USB kľúč alebo do cloudu (úložisko na internete). Uložená informácia sa dá kedykoľvek znova nájsť a použiť, aj o mnoho rokov neskôr.

  7. Text ako forma zápisu — Text je zápis informácie pomocou písmen, číslic a znakov, napríklad veta, báseň alebo zoznam úloh. Je to najčastejší spôsob, akým ľudia zaznamenávajú a odovzdávajú informácie. V počítači text píšeme na klávesnici a ukladáme do dokumentov.

  8. Číslo ako forma zápisu — Číslo je zápis informácie o množstve, poradí, čase alebo veľkosti, napríklad počet žiakov v triede alebo cena tovaru. S číslami sa dajú robiť výpočty, preto sú dôležité v matematike aj v počítačoch. Počítač dokáže s číslami počítať veľmi rýchlo a presne.

  9. Obraz ako forma zápisu — Obraz (obrázok) zaznamenáva informáciu pomocou tvarov, farieb a čiar — napríklad fotografia, mapa, graf alebo dopravná značka. Obrázok často povie viac ako mnoho slov a je zrozumiteľný aj bez čítania. V počítači sa obrázky ukladajú ako súbory, napríklad s príponou .jpg alebo .png.

  10. Zvuk ako forma zápisu — Zvuk prenáša informáciu pomocou tónov, reči alebo hudby — napríklad pieseň, hlas učiteľa či školský zvonček. Zvuk počúvame ušami a dokáže rýchlo upozorniť alebo odovzdať odkaz. V počítači sa zvuk nahráva a ukladá ako zvukový súbor, napríklad .mp3.

  11. Zmysly ako brány informácií — Človek prijíma informácie z okolia pomocou piatich zmyslov: zrakom vidíme, sluchom počujeme, hmatom cítime dotyk, čuchom vnímame vône a chuťou rozoznáme jedlo. Najviac informácií získavame zrakom, preto je obraz a text taký dôležitý. Vďaka zmyslom vieme reagovať na to, čo sa okolo nás deje.

  12. Rôzne formy tej istej informácie — Tú istú informáciu môžeme zapísať viacerými spôsobmi — napríklad „prší" povieme slovami (zvuk), napíšeme textom, nakreslíme obrázkom mraku alebo zapíšeme údajom o zrážkach. Výber formy závisí od toho, komu a ako chceme informáciu odovzdať. Počítač dokáže spájať text, čísla, obraz aj zvuk dohromady — to nazývame multimédiá.

1. Poučka

Informácia je správa, ktorá nám niečo oznamuje a zmení to, čo vieme. Vzniká z údajov (dát), keď im dáme význam. Informácia sa prenáša od zdroja k príjemcovi (napríklad rečou, písmom, obrázkom, signálom) a môže byť zapísaná v rôznych formách: ako text, číslo, obraz alebo zvuk.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na to po krokoch:

  1. Údaj (dáta) je samotná hodnota, napríklad číslo „25". Sám o sebe nám veľa nepovie.
  2. Informácia vznikne, keď údaju dáme význam: „Vonku je 25 °C." Teraz už vieme, že je teplo.
  3. Každá informácia má zdroj (odkiaľ pochádza) a príjemcu (kto ju prijíma).
  4. Medzi nimi prebieha prenos — informácia putuje cez nejaký nosič: vzduch (zvuk reči), papier (text), drôt alebo vzduch (rádiový signál), internet.
  5. Tú istú informáciu vieme zapísať vo viacerých formách: slovami (text), číslom, obrázkom či zvukom. Napríklad „je 8 hodín" môžeme povedať, napísať, ukázať na hodinách alebo zaznieť zvonením.

Človek prijíma informácie hlavne zmyslami — zrakom, sluchom, hmatom, čuchom a chuťou.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — údaj, či informácia: Na tabuli je napísané len číslo „3“. Je to už informácia? Kedy sa ňou stane?
Čo viem: údaj je samotný zápis, informáciou sa stane, až keď mu rozumieme.
Samotné „3“ nevieme pochopiť – tri čo?
Keď je pri ňom napísané „Dnes máme 3 vyučovacie hodiny“, už nám niečo hovorí.
Záver → samotné číslo je údaj, informáciou sa stane, keď mu dáme význam

Príklad 2 — zdroj, príjemca, prenos: Mama ti v kuchyni zavolá: „Obed je hotový!“ Urči zdroj, príjemcu, formu a čím sa informácia prenáša.
Kto informáciu posiela? Mama → zdroj.
Kto ju prijíma? Ty → príjemca.
Akú má formu? Hovorené slová → zvuk.
Čím putuje? Vzduchom od úst k ušiam.
Výsledok → zdroj mama, príjemca ty, forma zvuk, prenos vzduchom

Príklad 3 — forma zápisu z bežného dňa: Akou formou je zapísaná informácia na semafore pre chodcov?
Na semafore svieti farebné svetlo s panáčikom, nie slová ani čísla.
Informáciu prijímame zrakom ako tvar a farbu.
Forma → obraz

Príklad 4 — tá istá informácia v rôznych formách: Zapíš informáciu „Hodina sa končí“ štyrmi rôznymi formami.
Text: oznam napísaný na tabuli „Koniec hodiny“.
Číslo: čas 8.45 v rozvrhu.
Obraz: hodiny, na ktorých ručičky ukazujú koniec hodiny.
Zvuk: školský zvonček.
Formy → text, číslo, obraz, zvuk

Príklad 5 — zmysly: Ktorým zmyslom zistíš, že sa v rúre pripaľuje koláč, keď si v inej izbe?
Koláč nevidíš ani nepočuješ, ale cítiš zápach spáleniny.
Vône a pachy vnímame nosom.
Zmysel → čuch

Príklad 6 — rušenie prenosu: Na ihrisku je veľký hluk a kamarát ti niečo kričí z druhej strany. Prečo mu nerozumieš a čo s tým?
Informácia sa prenáša zvukom vzduchom, hluk ju ruší, takže nedorazí celá.
Pomôže iná forma alebo kanál: podísť bližšie, ukázať gestom, poslať správu.
Príčina → prenos ruší hluk, pomôže zmeniť formu alebo kanál

Prečo je to dôležité: Informácie sú okolo nás stále a pomáhajú nám rozhodovať sa — kedy prejsť cez cestu, čo si obliecť, kam ísť. Keď rozumieme, ako informácia vzniká a prenáša sa, vieme ju lepšie hľadať, overovať a nenecháme sa oklamať nepravdivými správami. To je základ práce s počítačom aj bezpečného správania na internete.

Precvič si

  1. Ktorým zmyslom prijímame najviac informácií?
  2. Akú formu má informácia v piesni z rádia?
  3. Akú formu má údaj 36,6 °C na teplomere?
  4. Kto je príjemca, keď ti učiteľka pošle správu cez školskú aplikáciu?
  5. Kam môžeš v počítači uložiť fotku, aby si ju o rok našiel? Uveď jedno miesto.
  6. Ako sa volá spojenie textu, obrazu a zvuku dohromady v počítači?
Ukáž riešenia
  1. Najviac informácií vidíme očami → zrak
  2. Pieseň počúvame ušami → zvuk
  3. Údaj o teplote je zapísaný číslom → číslo
  4. Správu prijímaš ty, učiteľka je zdroj → ja (žiak)
  5. Uložené údaje vydržia na disku, USB kľúči alebo v cloude → napríklad na disk počítača
  6. Viac foriem informácie spolu → multimédiá
Krok 4 — Kvíz (over si pochopenie)
Krok 5 — Test (precvič sa)
  1. Vlastnými slovami napíš, aký je rozdiel medzi údajom a informáciou. Uveď jeden vlastný príklad.
  2. Vymenuj štyri formy zápisu informácie a ku každej priraď jeden príklad z bežného dňa.
  3. Pri školskom zvončeku urči, čo je zdroj, čo je príjemca, akú formu má informácia a po čom sa prenáša.
  4. Nájdi vo svojej triede tri rôzne informácie a pri každej napíš, akou formou je zapísaná (text, číslo, obraz alebo zvuk).
  5. Vysvetli, prečo je užitočné vedieť overiť zdroj informácie, ktorú nájdeš na internete.
Ukáž riešenia
  1. Vzorová odpoveď: údaj je samotný zápis bez významu, napríklad „25“; informácia vznikne, keď mu rozumieme, napríklad „Vonku je 25 °C, je teplo.“ → údaj je zápis, informácia je údaj s významom
  2. Vzorová odpoveď: text – úloha napísaná v zošite, číslo – čas na hodinách 7.30, obraz – dopravná značka cestou do školy, zvuk – školský zvonček → text, číslo, obraz, zvuk
  3. Zvonček zvoní a oznamuje koniec hodiny žiakom a učiteľom; zvuk putuje vzduchom → zdroj zvonček, príjemca žiaci a učitelia, forma zvuk, prenos vzduchom
  4. Vzorová odpoveď: rozvrh na stene (text), číslo triedy na dverách (číslo), mapa Slovenska (obraz); zvonček by bol zvuk → tri informácie a pri každej správna forma
  5. Na internete môže písať ktokoľvek a nie všetko je pravda; keď overím, kto informáciu napísal a či ju potvrdzujú aj iné spoľahlivé stránky, nedám sa oklamať → overenie zdroja chráni pred nepravdivými správami

Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.

Krok 9 — Výstupný test (zvládol / nezvládol)

Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.

← Späť na katalóg