Internet a komunikácia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Internet — Internet je celosvetová sieť, ktorá navzájom prepája milióny počítačov, mobilov a iných zariadení po celom svete. Vznikol tak, že sa menšie siete postupne pospájali do jednej obrovskej, vďaka čomu si dnes ľudia z rôznych krajín môžu vymieňať informácie za pár sekúnd. Práve internet je základom, na ktorom funguje vyhľadávanie aj online komunikácia.

2. World Wide Web (web, WWW) — Web je služba bežiaca na internete, ktorú tvoria navzájom poprepájané webové stránky. Ľudia si často mýlia internet a web, ale nie sú to to isté: internet je sieť (cesty a káble), kým web je len jedna zo služieb, ktoré po tejto sieti jazdia. Okrem webu internet poskytuje aj e-mail, online hry či videohovory.

3. Webový prehliadač — Prehliadač je program, ktorým otvárame a prezeráme webové stránky, napríklad Google Chrome, Mozilla Firefox, Microsoft Edge alebo Safari. Do prehliadača zadávame adresu stránky alebo cez neho vyhľadávame, a on nám obsah zobrazí v okne. Bez prehliadača by sme sa k stránkam na internete nedostali.

4. URL adresa — URL je presná adresa webovej stránky, napríklad www.nauc-sa.sk, ktorá hovorí prehliadaču, kam má ísť. Funguje podobne ako adresa domu — ak ju zadáme správne, dostaneme sa rovno na konkrétnu stránku. Každá stránka na svete má svoju jedinečnú URL adresu.

5. Vyhľadávač (Google, Bing) — Vyhľadávač je stránka, do ktorej napíšeme, čo hľadáme, a on nám ponúkne zoznam odkazov na stránky s odpoveďou. Najznámejší je Google, ale existujú aj Bing či Seznam. Aby sme našli dobrý výsledok, treba zadať výstižné kľúčové slová — čím presnejšie slová, tým lepšie výsledky.

6. Kľúčové slová — Kľúčové slová sú dôležité slová, ktoré napíšeme do vyhľadávača, aby nám našiel presne to, čo potrebujeme. Namiesto dlhej vety je lepšie zadať pár výstižných slov, napríklad „rieky Slovenska" namiesto „aké rieky tečú u nás na Slovensku". Správna voľba slov rozhoduje o tom, či nájdeme užitočnú odpoveď, alebo nezmysly.

7. Dôveryhodnosť informácií — Nie všetko, čo je na internete, je pravda, preto si musíme overovať, odkiaľ informácia pochádza. Dôveryhodnejšie sú stránky škôl, encyklopédií, úradov či známych médií, kým neoverené blogy alebo príspevky cudzích ľudí môžu obsahovať chyby. Dobrým zvykom je porovnať tú istú informáciu na viacerých rôznych stránkach.

8. Overovanie z viacerých zdrojov — Keď si dôležitú informáciu nájdeme aspoň na dvoch alebo troch nezávislých stránkach a všetky hovoria to isté, je oveľa pravdepodobnejšie, že je pravdivá. Ak sa zdroje líšia, je to znak, že treba byť opatrný a hľadať ďalej. Toto porovnávanie nás chráni pred hoaxmi a nepravdivými správami.

9. Hoax a dezinformácia — Hoax je nepravdivá správa, ktorá sa šíri po internete a často sa snaží vystrašiť alebo oklamať ľudí. Dezinformácia je úmyselne nepravdivá informácia rozširovaná zámerne, napríklad aby niekoho poškodila. Naučiť sa ich rozpoznať je dôležité, lebo takéto správy sa dnes šíria rýchlo cez sociálne siete a čety.

10. E-mail — E-mail je elektronická pošta, pomocou ktorej si posielame správy cez internet na e-mailovú adresu, ktorá vždy obsahuje znak @ (zavináč). K správe môžeme pripojiť aj prílohu, napríklad obrázok alebo dokument. E-mail je vhodný na dlhšie alebo úradné správy, napríklad učiteľovi či úradu.

11. Online komunikácia v reálnom čase — Okrem e-mailu môžeme komunikovať aj okamžite — cez četovacie aplikácie (Messenger, WhatsApp), videohovory či videokonferencie. Pri týchto nástrojoch sa rozprávame alebo píšeme naživo, takže odpoveď príde hneď. Sú praktické na rýchle dohovorenie sa s kamarátmi, rodinou alebo spolužiakmi.

12. Netiketa — Netiketa sú pravidlá slušného správania pri komunikácii na internete, podobne ako máme pravidlá slušnosti v bežnom živote. Patrí sem písať zdvorilo, neurážať druhých, nepísať celé správy veľkými písmenami (znamená to krik) a rešpektovať ostatných. Dodržiavanie netikety robí online prostredie príjemným a bezpečným pre všetkých.

13. Bezpečnosť a ochrana súkromia — Na internete nikdy nezdieľame citlivé osobné údaje, ako sú adresa bydliska, telefónne číslo či heslá, s neznámymi ľuďmi. Heslo má byť silné a nehovoríme ho nikomu, ani kamarátom. Ak nás niekto na internete obťažuje alebo nám je niečo nepríjemné, vždy to máme povedať dospelej osobe, ktorej dôverujeme.

1. Poučka

Internet je celosvetová sieť navzájom prepojených počítačov a zariadení, ktorá umožňuje vyhľadávať informácie a komunikovať na diaľku. Informácie na internete treba vždy overiť a posúdiť ich dôveryhodnosť (kto, kedy a prečo ich zverejnil). Na komunikáciu slúžia nástroje ako e-mail, četovanie a videohovor a pri ich používaní platí slušnosť a bezpečnosť (netiketa).

2. Vysvetlenie

Internet si predstav ako obrovskú sieť ciest, ktoré spájajú milióny počítačov po celom svete. Postupuj takto:

1. Pripojíš sa k internetu (cez Wi-Fi alebo dáta) a otvoríš prehliadač (napr. Chrome, Firefox, Edge).
2. Vyhľadávaš — do vyhľadávača (napr. Google) napíšeš kľúčové slová, teda najdôležitejšie slová tvojej otázky.
3. Vyberáš z výsledkov a klikneš na odkaz. Stránka má svoju adresu — URL (napr. www.skola.sk).
4. Posúdiš dôveryhodnosť: kto je autor? Je tam dátum? Súhlasia informácie aj na iných stránkach?
5. Komunikuješ — napíšeš e-mail, správu v četovacej aplikácii alebo zavoláš cez videohovor.
6. Chrániš sa — používaš silné heslo, neposielaš cudzím ľuďom osobné údaje a správaš sa slušne.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — internet a web: Je e-mail súčasťou webu?
Internet je sieť, ktorá spája počítače (ako cesty).
Web sú prepojené webové stránky, je to len jedna služba na internete.
E-mail je ďalšia, iná služba internetu → nie, e-mail je iná služba internetu

Príklad 2 — kľúčové slová: Chceš zistiť, aký vysoký je najvyšší vrch Slovenska. Čo napíšeš do vyhľadávača?
Dlhá veta obsahuje veľa zbytočných slov.
Vyberieme len dôležité slová: čo hľadám a o čom.
Kľúčové slová → najvyšší vrch Slovenska výška

Príklad 3 — adresa stránky a e-mailová adresa: Ktorá z adries www.skola.sk a trieda5a@skola.sk je e-mailová?
E-mailová adresa vždy obsahuje znak @ (zavináč).
www.skola.sk je adresa stránky (URL), ktorú otvoríš v prehliadači.
E-mailová adresa → trieda5a@skola.sk

Príklad 4 — dôveryhodnosť: O sopkách si našiel dve stránky: encyklopédiu s menom autora a dátumom a anonymný blog bez dátumu s množstvom chýb. Ktorej budeš viac veriť?
Pýtam sa: kto to napísal, kedy, a zhoduje sa to s inými stránkami?
Encyklopédia má autora aj dátum, blog nemá ani jedno.
Aj tak si informáciu overím aj na ďalšej stránke → viac verím encyklopédii

Príklad 5 — z praxe, hoax: V čete príde: Pošli to 10 kamarátom, inak sa ti zajtra pokazí mobil! Čo s tým?
Správa straší a nič sa v nej nedá overiť.
Mobil sa nepokazí tým, že správu nepošleš.
Je to reťazová poplašná správa → je to hoax, ďalej ju neposielam

Príklad 6 — netiketa: Kamarát napíše do triedneho četu: PRÍĎTE VŠETCI HNEĎ!!! Čo je na tom zle?
Text celý veľkými písmenami znamená na internete krik.
Slušná správa je napísaná pokojne a vysvetlí, o čo ide.
Lepšie → napísať slušne malými písmenami, napr. „Príďte, prosím, o 15:00 na ihrisko.“

Prečo je to dôležité: Internet je dnes hlavný zdroj informácií aj spôsob, ako sa dohovoríme s ľuďmi. Kto vie informácie nájsť, overiť a bezpečne komunikovať, učí sa rýchlejšie, nenaletí podvodníkom a chráni seba aj iných.

Precvič si

1. Aký znak je v každej e-mailovej adrese?
2. Je Google prehliadač, alebo vyhľadávač?
3. Napíš názov jedného webového prehliadača.
4. Na koľkých stránkach si máš dôležitú informáciu overiť?
5. Je slušné písať celú správu VEĽKÝMI PÍSMENAMI?
6. Kamarát chce tvoje heslo, aby ti pomohol v hre. Čo urobíš?