Interpunkčné znamienka Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Interpunkčné znamienka — sú to grafické značky, ktoré v písanom texte oddeľujú vety a ich časti a naznačujú, ako máme vetu prečítať. Pomáhajú čitateľovi rozumieť, kde sa veta končí, kde sa nadychujeme a aký má veta zmysel. Bez nich by bol text jeden dlhý, neprehľadný rad slov.
2. Bodka (.) — píše sa na konci oznamovacej a rozkazovacej vety, ktorá je povedaná pokojne. Oznamuje, že myšlienka sa skončila a veta je uzavretá. Používa sa aj za radovými číslovkami (5. ročník) a v skratkách (napr., atď.).
3. Otáznik (?) — píše sa na konci opytovacej vety, teda vety, ktorou sa na niečo pýtame. Signalizuje, že vetu treba prečítať s opytovacou intonáciou — hlas na konci ide nahor. Príklad: „Kam ideš?"
4. Výkričník (!) — píše sa na konci zvolacej a dôrazne povedanej rozkazovacej alebo želacej vety. Naznačuje silnú emóciu — radosť, hnev, prekvapenie, dôrazný príkaz. Príklad: „Daj pozor!"
5. Čiarka (,) — oddeľuje časti vety: členy v tom istom vetnom vzťahu (vymenúvanie), oslovenie, vsuvky a jednotlivé vety v súvetí. Je to najčastejšie a zároveň najťažšie znamienko, lebo má veľa pravidiel. Príklad: „Kúpila som chlieb, mlieko a maslo."
6. Čiarka pri vymenúvaní — keď v jednom slede vymenúvame viac vecí, oddeľujeme ich čiarkami, ale pred spojkou a, i, aj, ani, alebo sa čiarka väčšinou nepíše. Príklad: „Behal, skákal a smial sa."
7. Čiarka v súvete — keď je vo vete viac slovies a spája sa viac viet do jedného súvetia, jednotlivé vety oddeľujeme čiarkou. Príklad: „Keď prišiel domov, hneď si urobil úlohy."
8. Dvojbodka (:) — píše sa, keď za ňou nasleduje vymenúvanie, vysvetlenie alebo priama reč. Upozorňuje čitateľa: „pozor, teraz príde zoznam alebo niečí výrok". Príklad: „Potrebujeme: zošit, pero a pravítko."
9. Úvodzovky („ ") — používajú sa na vyznačenie priamej reči, teda presných slov, ktoré niekto povedal, a tiež na zvýraznenie názvov či zvláštnych slov. V slovenčine má dolné úvodzovky na začiatku („) a horné na konci ("). Príklad: Mama povedala: „Príď načas."
10. Priama reč — je presné, doslovné znenie toho, čo niekto povie; uzatvára sa do úvodzoviek a uvádza sa dvojbodkou. Spája interpunkčné znamienka — dvojbodku, úvodzovky aj znamienko na konci vety vnútri úvodzoviek. Príklad: Učiteľ sa spýtal: „Kto chýba?"
11. Druh vety určuje znamienko — to, aké znamienko dáme na koniec vety, závisí od druhu vety: oznamovacia → bodka, opytovacia → otáznik, rozkazovacia → bodka alebo výkričník, zvolacia → výkričník. Preto treba najprv rozpoznať druh vety.
12. Intonácia a znamienko — interpunkcia v písme zastupuje to, čo v reči robí náš hlas (stúpanie, klesanie, dôraz, pauza). Keď čítame nahlas, znamienka nám hovoria, ako máme meniť hlas a kde sa zastaviť.

1. Poučka

Interpunkčné znamienka sú značky, ktoré členia písaný text. Na konci vety píšeme: bodku (.) za oznamovacou a pokojnou rozkazovacou vetou, otáznik (?) za opytovacou vetou, výkričník (!) za zvolacou a dôraznou vetou. Vnútri vety používame čiarku (,) na oddeľovanie vymenúvaných členov, oslovenia, vsuviek a viet v súvetí. Dvojbodka (:) uvádza vymenúvanie, vysvetlenie alebo priamu reč. Úvodzovky („ ") vyznačujú priamu reč alebo zvýraznené slová.

2. Vysvetlenie

1. Najprv si prečítaj celú vetu a urči, aký má druh — či niečo oznamuje, pýta sa, rozkazuje alebo zvolá.
2. Podľa druhu vety vyber koncové znamienko: oznamuje → ., pýta sa → ?, prikazuje pokojne → ., kričí/zvoláva → !
3. Vnútri vety hľadaj miesta, kde vymenúvaš veci alebo kde sa spája viac viet — tam dávaš čiarku.
4. Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo pri obyčajnom vymenúvaní čiarku nepíšeš.
5. Keď chceš niečo vymenovať alebo niekoho citovať, použi dvojbodku a presné slová daj do úvodzoviek.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — koncové znamienko podľa druhu vety: Doplň znamienka: „Dnes je pekné počasie Prídeš zajtra do školy To je úžasné___“
Prvá veta niečo oznamuje, hovoríme ju pokojne → oznamovacia veta, na konci bodka.
Druhá veta sa pýta a čaká odpoveď → opytovacia veta, na konci otáznik.
Tretia veta vyjadruje silnú radosť → zvolacia veta, na konci výkričník.
Spolu → „Dnes je pekné počasie. Prídeš zajtra do školy? To je úžasné!“

Príklad 2 — čiarka pri vymenúvaní: Doplň čiarky: „V taške mám zošit pero pravítko a gumu.“
Vymenúvame štyri veci: zošit, pero, pravítko, gumu.
Medzi vymenúvané slová píšeme čiarku.
Pred spojkou „a“ pri obyčajnom vymenúvaní čiarku nepíšeme.
Spolu → „V taške mám zošit, pero, pravítko a gumu.“

Príklad 3 — oslovenie: Doplň interpunkciu: „Janko poď sem“
„Janko“ je oslovenie — voláme niekoho po mene, oslovenie oddeľujeme čiarkou.
Celá veta je dôrazný rozkaz, preto na konci píšeme výkričník.
Spolu → „Janko, poď sem!“

Príklad 4 — čiarka v súvetí: Doplň čiarku: „Keď zazvonil zvonček deti vybehli von.“
Hľadáme slovesá: zazvonil, vybehli — sú dve, takže ide o dve vety spojené do súvetia.
Prvá veta je „keď zazvonil zvonček“, druhá „deti vybehli von“.
Vety v súvetí oddeľujeme čiarkou.
Spolu → „Keď zazvonil zvonček, deti vybehli von.“

Príklad 5 — priama reč: Prepíš ako priamu reč: Mama sa spýtala, kde som bol.
Uvádzacia veta „Mama sa spýtala“ stojí na začiatku, za ňou píšeme dvojbodku.
Presné slová mamy dáme do úvodzoviek a začneme ich veľkým písmenom. Mama hovorí mne, preto „kde si bol“.
Mama sa pýta, preto otáznik patrí dovnútra úvodzoviek.
Spolu → Mama sa spýtala: „Kde si bol?“

Príklad 6 — z praxe, SMS mame: Doplň interpunkciu: „Mami prídem o piatej lebo máme tréning“
„Mami“ je oslovenie, oddelíme ho čiarkou.
Slovesá prídem, máme → dve vety v súvetí, pred spojkou „lebo“ píšeme čiarku.
Veta oznamuje, preto na konci bodka.
Spolu → „Mami, prídem o piatej, lebo máme tréning.“

Prečo je to dôležité: Správna interpunkcia mení význam vety. Porovnaj: „Poďme jesť, deti." (voláme deti k jedlu) a „Poďme jesť deti." (akoby sme chceli zjesť deti!). Jedna čiarka rozhodne o úplne inom zmysle. Vďaka znamienkam vie čitateľ presne, čo sme mysleli, a text sa dobre a zrozumiteľne číta.

Precvič si

1. Doplň koncové znamienko: „Kde máš bundu___“
2. Doplň čiarky: „Na stole ležali jablká hrušky slivky a orechy.“
3. Doplň čiarku: „Ocko pomôžeš mi s úlohou?“
4. Doplň čiarku do súvetia: „Keď prší nosím dáždnik.“
5. Prepíš ako priamu reč: Brat sa ma spýtal, či pôjdem s ním.
6. Doplň interpunkciu: „Teta zavolala poďte deti na obed“