Interview Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Interview (rozhovor pre verejnosť) — Interview je pripravený rozhovor, v ktorom jeden človek kladie otázky a druhý na ne odpovedá, pričom výsledok je určený pre čitateľov, poslucháčov alebo divákov (noviny, rozhlas, televízia, internet). Slovo pochádza z angličtiny a vyslovuje sa „intervjú". Patrí medzi novinárske (publicistické) útvary, preto je vždy vopred premyslené a má jasný cieľ — niečo sa od človeka dozvedieť a sprostredkovať to ďalej.

2. Rozdiel medzi interview a bežným rozhovorom — Bežný rozhovor je nepripravený, voľný a slúži len dvom ľuďom, ktorí sa zhovárajú o čomkoľvek (napr. kamaráti na ulici). Interview je naopak vopred pripravené, má presnú tému, vopred vytvorené otázky a je určené pre verejnosť. Práve táto príprava, cieľ a zverejnenie odlišujú interview od obyčajného „pokecu".

3. Anketár (redaktor) a respondent — V interview vystupujú dve hlavné roly: anketár (alebo redaktor, novinár) je ten, kto kladie otázky, a respondent (opytovaný, hosť) je ten, kto odpovedá. Anketár vedie celý rozhovor, počúva a reaguje, kým respondentom býva zaujímavý alebo dôležitý človek — odborník, športovec, umelec či niekto so silným zážitkom.

4. Téma a cieľ interview — Každé interview má jednu jasnú tému, ktorej sa otázky držia (napr. život spisovateľa, príprava športovca, zaujímavý koníček). Cieľom je dozvedieť sa čo najviac práve o tejto téme, preto sa anketár neodkláňa k nesúvisiacim veciam. Dobrá téma a jasný cieľ udržia rozhovor zaujímavý a zrozumiteľný pre čitateľa.

5. Otvorené otázky — Otvorené otázky sa nedajú odpovedať len „áno" alebo „nie" a začínajú slovami ako prečo, ako, čo, kedy, kde, opíšte, porozprávajte. Práve tieto otázky sú v interview najcennejšie, lebo nútia respondenta rozprávať podrobnejšie a prezradiť zaujímavé informácie. Vďaka nim vznikajú dlhšie a pútavé odpovede.

6. Zatvorené otázky — Zatvorené otázky umožňujú len krátku odpoveď „áno" / „nie" alebo jedno slovo (napr. „Páčilo sa ti to?"). V interview ich treba používať striedmo, lebo rozhovor by sa stal nudným a strohým. Hodia sa skôr na rýchle overenie faktu, nie na celé interview.

7. Tvorba otázok v súlade s témou — Otázky si anketár pripravuje vopred a musia priamo súvisieť s témou a s konkrétnym respondentom. Pred ich tvorbou je dobré zistiť si o opytovanom človeku základné informácie, aby sa anketár nepýtal na samozrejmosti. Dobre vytvorená otázka je krátka, jasná a zrozumie jej aj čitateľ.

8. Logické zoradenie otázok — Otázky sa neukladajú náhodne, ale v premyslenom poradí: obyčajne sa začína ľahšími, úvodnými otázkami, pokračuje sa hlavnými otázkami k téme a na záver prichádzajú zhrňujúce alebo osobné otázky. Takéto usporiadanie pôsobí prirodzene, rozhovor plynie a respondent sa postupne „rozhovorí". Logické poradie je jedným zo znakov dobre pripraveného interview.

9. Príprava pred interview — Pred samotným rozhovorom si anketár zistí informácie o respondentovi a téme, napíše si zoznam otázok a dohodne si čas a miesto stretnutia. Príprava zahŕňa aj prichystanie pomôcok na záznam (zápisník, mobil, diktafón). Vďaka dobrej príprave sa anketár cíti istejšie a interview prebehne plynulo.

10. Uskutočnenie interview — Počas rozhovoru anketár kladie otázky zdvorilo, pozorne počúva odpovede a podľa potreby kladie aj doplňujúce otázky, ktoré ho napadnú z odpovedí. Dôležité je nechať respondenta dohovoriť, neskákať mu do reči a správať sa slušne. Anketár udržiava príjemnú atmosféru, aby sa opytovaný cítil dobre a hovoril otvorene.

11. Zaznamenávanie interview — Aby sa žiadna informácia nestratila, interview sa zaznamenáva — buď sa píšu poznámky do zápisníka, alebo sa nahráva na mobil či diktafón (vždy so súhlasom respondenta). Zo záznamu sa potom rozhovor prepíše do podoby otázka – odpoveď, ktorú si môže prečítať verejnosť. Presný záznam je dôležitý, aby anketár nezmenil to, čo respondent naozaj povedal.

12. Zápis a uverejnenie interview — Hotové interview sa zapisuje v podobe striedania otázok a odpovedí, pričom otázky býva zvykom odlíšiť (napr. tučným písmom alebo skratkou mena). Na začiatku býva krátky úvod, ktorý predstaví respondenta a tému. Takto upravené interview sa potom uverejní v školskom časopise, novinách alebo na internete, aby si ho mohli prečítať ďalší ľudia.

1. Poučka

Interview je pripravený rozhovor, v ktorom jeden človek (redaktor) kladie vopred premyslené otázky druhému človeku (hosťovi) preto, aby získal a verejne sprostredkoval zaujímavé informácie. Na rozdiel od bežného rozhovoru má interview tému, cieľ, poradie otázok a býva zaznamenané (zapísané, nahrané).

2. Vysvetlenie

Interview pripravíš v niekoľkých krokoch: 1. Vyber si tému a hosťa — koho a o čom sa chceš pýtať (napr. tréner o futbale). 2. Priprav si otázky vopred — najlepšie otvorené otázky (začínajú na Ako? Prečo? Čo? Kedy?), na ktoré sa nedá odpovedať len „áno/nie". 3. Zoraď otázky logicky — od jednoduchých (predstavenie) cez hlavné po záverečné. 4. Uskutočni rozhovor — pozorne počúvaj a doplň otázku podľa odpovede. 5. Zaznamenaj ho — zapíš alebo nahraj odpovede, aby si ich neskôr mohol spracovať.

Bežný rozhovor je voľný, nepripravený a súkromný; interview je pripravené, má cieľ a je určené pre ostatných (čitateľov, poslucháčov).

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Školský časopis: žiak robí interview s novým pánom riaditeľom o plánoch školy.
• Šport: redaktor sa po zápase pýta hráča: „Ako ste sa cítili pri rozhodujúcom góle?"
• Televízia/rádio: moderátor spovedá speváka pred vydaním novej pesničky.
• Projekt do školy: spovedáš starého rodiča o tom, ako vyzeral život, keď bol malý.
• Povolanie: novinár robí interview s vedcom o novom objave.

Prečo je to dôležité: Vďaka interview sa naučíš klásť dobré otázky, pozorne počúvať a získať presné informácie priamo od človeka, ktorý sa v téme vyzná. Tieto zručnosti využiješ v škole, v projektoch aj v bežnom živote — keď chceš niečo zistiť, dohodnúť sa alebo predstaviť zaujímavého človeka iným.