Južná Amerika Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha a rozloha — Južná Amerika je štvrtý najväčší svetadiel s rozlohou približne 17,8 milióna km². Rozprestiera sa najmä na južnej pologuli a leží medzi Tichým oceánom na západe a Atlantickým oceánom na východe. Na severe ju spája s Severnou Amerikou úzka Panamská šija, preto sa oba kontinenty spolu nazývajú Amerika.

2. Pohorie Andy — Andy sú najdlhšie pohorie na svete, tiahnu sa pozdĺž celého západného pobrežia v dĺžke vyše 7 000 km. Najvyšší vrch Aconcagua (6 961 m) v Argentíne je zároveň najvyšším bodom celej západnej pologule. Andy sú mladé vrásové pohorie s častými zemetraseniami a sopkami, pretože tu na seba narážajú litosférické dosky.

3. Rieka Amazonka — Amazonka je najvodnatejšia rieka sveta a odvádza asi pätinu všetkej sladkej riečnej vody na Zemi. Pramení v Andách a tečie naprieč kontinentom do Atlantického oceánu, pričom je dlhá približne 6 400 km, čím súperí s Nílom o titul najdlhšej rieky. Jej obrovské povodie napája dažďové pralesy a tvorí životne dôležitú dopravnú tepnu.

4. Amazonský dažďový prales — Amazónia je najväčší tropický dažďový prales na svete a býva nazývaná „pľúcami planéty", lebo produkuje veľké množstvo kyslíka a viaže oxid uhličitý. Žije tu najväčšia biodiverzita na Zemi — milióny druhov rastlín, hmyzu, vtákov a zvierat. Prales je vážne ohrozený odlesňovaním kvôli ťažbe dreva, pasienkom pre dobytok a poľnohospodárstvu.

5. Podnebné pásma — Keďže väčšina kontinentu leží v okolí rovníka, prevláda tu teplé a vlhké tropické podnebie. Smerom na juh sa striedajú subtropické, mierne až chladné pásma, takže najjužnejší cíp (Ohňová zem) má drsné, chladné počasie. Vďaka tejto rozmanitosti nájdeme na kontinente pralesy, savany, púšte aj ľadovce.

6. Púšť Atacama — Atacama v Čile je najsuchšia púšť na svete, na niektorých miestach tu celé roky či desaťročia neprší vôbec. Vznikla v zrážkovom tieni Ánd a vplyvom studeného Humboldtovho prúdu, ktorý ochladzuje vzduch a bráni tvorbe zrážok. Napriek extrémnemu suchu sa tu ťaží meď a ledok a stoja tu významné astronomické observatóriá.

7. Savany a pampy — Vo vnútrozemí sa rozkladajú rozsiahle trávnaté roviny: tropické savany (napríklad Llanos a Campos) a mierne pampy v Argentíne a Uruguaji. Pampy sú úrodné nížiny s hlbokou pôdou, kde sa pestuje obilie a chová dobytok, preto patria medzi najdôležitejšie poľnohospodárske oblasti sveta. Práve odtiaľto pochádza svetoznámy chov hovädzieho dobytka gaučov.

8. Obyvateľstvo a miešanie národov — Pôvodnými obyvateľmi sú Indiáni (napríklad potomkovia Inkov v Andách), no po objavení Ameriky sem prišli Európania a privezení Afričania. Dnešné obyvateľstvo je preto zmesou rás — bežné sú mestici (Indián + Európan) a mulati (Európan + Afričan). Najľudnatejšou krajinou je Brazília s vyše 210 miliónmi obyvateľov.

9. Jazyky a kolonizácia — Väčšina krajín hovorí po španielsky, pretože územie kolonizovalo Španielsko; veľkou výnimkou je Brazília, kde sa hovorí po portugalsky, lebo patrila Portugalsku. Preto sa pre túto oblasť používa názov Latinská Amerika. Prevládajúcim náboženstvom je rímskokatolícka viera, ktorú priniesli európski kolonizátori.

10. Ríša Inkov a Machu Picchu — Pred príchodom Európanov vznikla v Andách mocná ríša Inkov s centrom v dnešnom Peru. Inkovia stavali kamenné mestá a cesty vo vysokých horách — najznámejšie je Machu Picchu, jedno z najnavštevovanejších a najobdivovanejších historických miest sveta. Ríšu v 16. storočí dobyli španielski conquistadori.

11. Hospodárstvo a nerastné suroviny — Južná Amerika je bohatá na nerastné suroviny — Venezuela má ropu, Čile meď, Brazília železnú rudu a Bolívia striebro a lítium. Dôležitý je aj vývoz poľnohospodárskych plodín ako káva, kakao, cukrová trstina, sója a banány. Hospodárstvo mnohých krajín preto silno závisí od ťažby surovín a vývozu plodín.

12. Vodopády a prírodné zvláštnosti — Na kontinente sa nachádza Angelov vodopád vo Venezuele, ktorý je s výškou 979 m najvyšším vodopádom sveta. Známe sú aj mohutné vodopády Iguazú na hranici Brazílie a Argentíny. Vysoko v Andách leží jazero Titicaca — najvyššie splavné jazero na svete vo výške približne 3 800 m n. m.

1. Poučka

Južná Amerika je štvrtý najväčší svetadiel. Leží väčšinou na južnej pologuli, obmývajú ju Atlantický oceán na východe a Tichý oceán na západe. Na západe sa tiahne najdlhšie pohorie sveta — Andy, na severe leží najväčší dažďový prales sveta — Amazónia, ktorou preteká najvodnatejšia rieka sveta Amazonka.

2. Vysvetlenie

• Poloha: Svetadiel sa rozprestiera od rovníka až takmer po Antarktídu, preto sa v ňom striedajú teplé aj chladnejšie pásma.
• Povrch: Na západe sú vysoké, mladé pohoria Andy (najvyšší vrch Aconcagua, takmer 7 000 m). Vo vnútrozemí a na východe sú rozsiahle nížiny (Amazonská, Laplatská) a staré vysočiny (Brazílska, Guyanská).
• Podnebie a rieky: Pri rovníku je horúco a vlhko → vzniká dažďový prales Amazónie. Najväčšia rieka je Amazonka, ktorá má najviac vody na svete.
• Rastlinstvo: Okrem pralesa sú tu aj savany (llanos, campos) a trávnaté roviny pampy v Argentíne.
• Obyvatelia: Pôvodní obyvatelia sú Indiáni (kedysi ríša Inkov v Andách). Dnes tu žije zmiešané obyvateľstvo, hovorí sa najmä španielsky, v Brazílii portugalsky.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — oceánsky prúd a podnebie: Púšť Atacama leží pri pobreží Tichého oceána, a predsa tam celé roky neprší. Ako je to možné?
Čo viem: pozdĺž pobrežia Čile tečie studený Humboldtov prúd.
Studená voda ochladzuje vzduch nad sebou – studený vzduch pri zemi nestúpa, preto sa netvoria dažďové mraky.
Z východu zasa vlhký vzduch nepustia vysoké Andy (zrážkový tieň).
Dve príčiny spolu → studený Humboldtov prúd a zrážkový tieň Ánd spôsobujú extrémne sucho

Príklad 2 — zaradenie oblasti podľa znakov: Opis: „Rozľahlá trávnatá rovina s hlbokou úrodnou pôdou, mierne podnebie, pšeničné polia a veľké stáda hovädzieho dobytka." O ktorú oblasť Južnej Ameriky ide a v ktorej krajine ju nájdeš?
Znak 1: tráva a rovina – nie je to prales ani pohorie.
Znak 2: mierne podnebie – leží teda južnejšie, ďaleko od rovníka.
Znak 3: obilie a chov dobytka na úrodnej pôde.
Takto sa opisujú argentínske roviny → pampy v Argentíne (a Uruguaji)

Príklad 3 — ročné obdobia na južnej pologuli: Slovenský turista letí v decembri do Buenos Aires. Má si zbaliť zimnú bundu, alebo letné oblečenie?
Buenos Aires leží na južnej pologuli.
V decembri je k Slnku naklonená južná pologuľa, preto má leto; severná pologuľa (Slovensko) má zimu.
Ročné obdobia sú tam opačné ako u nás → letné oblečenie, v decembri je tam leto

Príklad 4 — život v Andách: Prečo ľudia vysoko v Andách (napríklad pri meste La Paz) pestujú zemiaky a chovajú lamy, a nie banány?
Čím vyššie, tým je chladnejšie a vzduch je riedky.
Banány potrebujú horúce a vlhké nížiny, vo veľkej výške nedozrejú.
Zemiaky znesú chlad a lamy sú prispôsobené horskému prostrediu.
Podnebie vo výške určuje hospodárstvo → vo veľkej výške je chladno, darí sa len odolným plodinám a zvieratám

Príklad 5 — z praxe, význam pralesa: Prečo nás na Slovensku má zaujímať, že sa v Amazónii vyrubuje prales?
Prales vyrába veľa kyslíka a viaže oxid uhličitý, preto ho voláme pľúca planéty.
Keď sa vyrúbe, oxidu uhličitého v ovzduší pribúda a zosilňuje sa otepľovanie Zeme.
Otepľovanie pociťujeme aj u nás, napríklad horúcejšími letami a suchom.
Podnebie celej Zeme súvisí → ničenie Amazónie zhoršuje klimatickú zmenu na celej Zemi, aj u nás

Prečo je to dôležité: Južná Amerika je dôležitá pre celú planétu — jej pralesy ovplyvňujú klímu, suroviny a potraviny odtiaľ používame aj my v Európe. Pochopiť tento svetadiel znamená lepšie chápať životné prostredie a svetové hospodárstvo.

Precvič si

1. Ako sa volá najvyšší vrch Ánd a celej západnej pologule?
2. Ktorá je najvodnatejšia rieka sveta?
3. Aký jazyk je úradný v Brazílii a prečo?
4. Ako sa volá posvätné kamenné mesto Inkov vysoko v Andách?
5. Ktorý studený prúd tečie pozdĺž pobrežia Čile a akú púšť pomáha vytvárať?
6. Ktorá krajina Južnej Ameriky je známa ťažbou medi a ktorá ropou?