Južná a juhovýchodná Ázia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Monzún — Monzún je sezónny vietor, ktorý dvakrát do roka mení svoj smer. V lete vanie z Indického oceánu na pevninu a prináša teplý vlhký vzduch a výdatné dažde, v zime vanie opačne zo suchej pevniny smerom k moru. Práve monzún rozhoduje o tom, kedy roľníci sejú a zberajú úrodu, preto je životne dôležitý pre miliardy ľudí.

2. Letný monzún a obdobie dažďov — Letný monzún prináša od júna do septembra obrovské množstvo zrážok, ktoré zavlažujú polia a napĺňajú rieky. Mestá ako Čérrápundží v severovýchodnej Indii patria k najdaždivejším miestam na svete (vyše 11 000 mm zrážok ročne). Ak monzún mešká alebo je slabý, hrozí sucho a neúroda; ak je príliš silný, prichádzajú ničivé záplavy.

3. Husté osídlenie — Južná a juhovýchodná Ázia patria k najhustejšie osídleným oblastiam sveta. Žije tu asi tretina celého ľudstva, pričom najviac ľudí sa sústreďuje v úrodných riečnych nížinách a deltách. Dôvodom je teplá klíma, úrodná pôda a dostatok vody, ktoré umožňujú pestovať potraviny pre obrovský počet obyvateľov.

4. India ako najľudnatejšia krajina — India sa stala najľudnatejšou krajinou sveta s viac ako 1,4 miliardy obyvateľov, čím predbehla Čínu. Veľká časť ľudí žije na vidieku a venuje sa poľnohospodárstvu. Rýchly rast počtu obyvateľov prináša problémy ako chudoba, nedostatok pitnej vody a preľudnené mestá.

5. Riečne nížiny a delty — Najúrodnejšie a najhustejšie osídlené územia ležia okolo veľkých riek ako Ganga, Brahmaputra, Indus a Mekong. Rieky každoročne ukladajú úrodné naplaveniny (bahno), vďaka čomu je tu pôda mimoriadne plodná. Práve v delte Gangy a Brahmaputry leží husto zaľudnený Bangladéš, ktorý zároveň často ohrozujú záplavy.

6. Pestovanie ryže — Ryža je hlavnou plodinou a základnou potravinou väčšiny obyvateľov tejto oblasti. Pestuje sa na zatopených poliach nazývaných ryžové polia (paddy), pretože ryža potrebuje veľa vody a tepla. Na strmých svahoch ľudia budujú terasy — schodovité polia, ktoré zadržiavajú vodu a zabraňujú zmývaniu pôdy.

7. Závlahové poľnohospodárstvo a monzún — Poľnohospodárstvo je úzko závislé od monzúnových dažďov a od umelého zavlažovania. Roľníci využívajú vodu z riek a kanálov, aby zavlažili polia aj v suchšom období. Veľká časť práce sa stále robí ručne alebo pomocou zvierat, lebo polia sú malé a ľudí, ktorí potrebujú prácu, je veľa.

8. Tropické a subtropické podnebie — Väčšina územia leží v tropickom a subtropickom pásme s vysokými teplotami počas celého roka. Striedajú sa tu obdobie dažďov (vlhké) a obdobie sucha, namiesto našich štyroch ročných období. Teplá klíma umožňuje zber úrody aj dva- či trikrát do roka, ak je dostatok vody.

9. Tropické plodiny a plantáže — Okrem ryže sa tu pestujú aj plodiny určené na vývoz, ako čaj, kaučuk, korenie, palma olejná, banány a cukrová trstina. Často sa pestujú na veľkých plantážach, napríklad čaj v Indii a na Srí Lanke alebo kaučuk a palma olejná v juhovýchodnej Ázii. Tieto plodiny prinášajú krajinám peniaze z exportu, no plantáže nahrádzajú pôvodné dažďové pralesy.

10. Juhovýchodná Ázia a súostrovia — Juhovýchodná Ázia sa delí na pevninovú časť (napr. Vietnam, Thajsko, Mjanmarsko) a ostrovnú časť tvorenú tisíckami ostrovov (Indonézia, Filipíny). Indonézia je najväčší ostrovný štát sveta a leží na hranici litosférických platní, preto sú tu časté zemetrasenia a sopky. Husto osídlený je najmä ostrov Jáva, kde sopečná pôda umožňuje bohatú úrodu.

11. Veľkomestá a migrácia do miest — V regióne rýchlo rastú obrovské veľkomestá ako Dillí, Mumbaj, Dháka, Jakarta či Bangkok. Ľudia sa do nich sťahujú z vidieka za prácou, čím vznikajú preľudnené štvrte a chudobné slumy s nedostatkom hygieny. Tento jav nazývame urbanizácia a je jedným z najväčších problémov rozvoja v tejto časti sveta.

12. Prírodné riziká a zraniteľnosť — Husté osídlenie nížin a pobreží spôsobuje, že prírodné katastrofy tu zasahujú obrovské množstvo ľudí. Patria sem monzúnové záplavy, tropické cyklóny (tajfúny), zemetrasenia a vlny cunami, ako napríklad ničivé cunami v Indickom oceáne v roku 2004. Chudobné a husto zaľudnené krajiny ako Bangladéš sú voči týmto hrozbám obzvlášť zraniteľné.

1. Poučka

Južná a juhovýchodná Ázia je oblasť ovládaná monzúnmi — sezónnymi vetrami, ktoré prinášajú striedanie obdobia sucha a obdobia dažďov. Vďaka úrodným nížinám pri veľkých riekach tu žije veľmi husté obyvateľstvo, ktoré sa živí najmä poľnohospodárstvom, predovšetkým pestovaním ryže.

2. Vysvetlenie

• Monzún je vietor, ktorý dvakrát do roka mení smer. V lete fúka od mora na pevninu a prináša teplý, vlhký vzduch — obdobie dažďov. V zime fúka od pevniny na more a prináša sucho.
• Letný monzún spôsobuje výdatné dažde, ktoré zavlažujú polia. Bez nich by úroda nevyrástla.
• Pri veľkých riekach (Indus, Ganga, Mekong) sú úrodné nížiny a delty. Pôda je tu vlhká a bohatá na živiny.
• Preto sa tu sústreďuje husté osídlenie — na malom území žije veľmi veľa ľudí.
• Ľudia pestujú najmä ryžu, ktorá potrebuje veľa vody a tepla. Pestuje sa na zaplavovaných poliach a často na terasách vo svahoch.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — čítanie z klimadiagramu: Klimadiagram indického mesta ukazuje: teploty celý rok nad 20 °C, od júna do septembra veľmi vysoké stĺpce zrážok, od decembra do marca takmer žiadne. Čo z grafu vyčítaš?
Teploty sú vysoké celý rok – tropické podnebie, nie štyri ročné obdobia ako u nás.
Leto je veľmi daždivé – letný monzún vanie z Indického oceánu.
Zima je suchá – zimný monzún vanie z pevniny.
Záver → monzúnové podnebie: obdobie dažďov v lete a obdobie sucha v zime

Príklad 2 — príčina a dôsledok, husté osídlenie: Prečo v delte Gangy a Brahmaputry (Bangladéš) žije tak veľa ľudí, hoci tam často hrozia záplavy?
Rieky každoročne ukladajú úrodné naplaveniny, pôda je mimoriadne plodná.
Je teplo a dosť vody, ryža sa dá zberať aj dva- či trikrát do roka.
Úroda uživí veľa ľudí, preto zostávajú napriek riziku → úrodná pôda, voda a teplo umožňujú uživiť veľmi veľa ľudí

Príklad 3 — riešenie problému, ryžové terasy: Na strmých svahoch na Filipínach a v Indonézii sú schodovité polia. Prečo ich ľudia budujú?
Ryža potrebuje zatopené pole, na svahu by voda stiekla.
Terasa je vodorovný „schod", ktorý vodu zadrží.
Zároveň bráni dažďu, aby zmyl pôdu → terasy zadržia vodu pre ryžu a chránia pôdu pred zmývaním

Príklad 4 — zaradenie štátu podľa znakov: Ktorý štát opisujeme? „Najväčší ostrovný štát sveta, tisíce ostrovov, sopky a zemetrasenia, husto osídlený ostrov Jáva so sopečnou pôdou."
Ostrovná časť juhovýchodnej Ázie: Indonézia alebo Filipíny.
Najväčší ostrovný štát a ostrov Jáva patria Indonézii.
Znaky sedia → Indonézia

Príklad 5 — z praxe, palmový olej: Na obale sušienok je v zložení „palmový olej". Ako to súvisí s pralesmi juhovýchodnej Ázie?
Palma olejná sa pestuje na veľkých plantážach v juhovýchodnej Ázii.
Plantáže prinášajú krajinám peniaze z vývozu.
Často však vznikajú na mieste vyrúbaného dažďového pralesa → dopyt po palmovom oleji prispieva k ničeniu pralesov

Prečo je to dôležité: Monzún rozhoduje o tom, či budú mať stovky miliónov ľudí dosť potravy. Pochopenie tejto oblasti vysvetľuje, prečo tu žije toľko ľudí, prečo je tu ryža základnou potravinou a prečo sú záplavy a sucho takým veľkým problémom.

Precvič si

1. Ako sa volajú zatopené polia, na ktorých rastie ryža?
2. Ktoré mesto v Indii patrí k najdaždivejším miestam na svete?
3. Ktoré dve rieky vytvárajú deltu, v ktorej leží Bangladéš?
4. Ktoré plodiny sa tu pestujú na plantážach na vývoz? Uveď tri.
5. Ktorá ničivá vlna zasiahla pobrežia Indického oceánu v roku 2004?
6. Prečo sa tu dá zbierať úroda dva- až trikrát do roka? Odpovedz jednou vetou.