Kalendár a letopočet Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Kalendár — Kalendár je systém na delenie a počítanie času podľa pohybu nebeských telies. Ľudia ho vymysleli, aby vedeli predvídať striedanie ročných období, určiť čas sejby a žatvy a zaznamenávať dôležité udalosti. Bez kalendára by sa ľudia nedokázali dohodnúť na spoločnom čase ani plánovať do budúcnosti.

2. Pozorovanie prírody ako základ kalendára — Prvé spôsoby merania času vychádzali z pravidelných prírodných javov: striedania dňa a noci, fáz Mesiaca a obehu Zeme okolo Slnka. Deň vymedzuje otočenie Zeme okolo svojej osi, mesiac súvisí s obehom Mesiaca a rok s obehom Zeme okolo Slnka. Práve tieto opakujúce sa javy umožnili rozdeliť čas na jednotky, ktoré poznáme dodnes.

3. Lunárny (mesačný) kalendár — Lunárny kalendár sa riadi fázami Mesiaca, ktorý sa premení (od splnu po spln) približne za 29,5 dňa. Používali ho napríklad starovekí Babylončania a dodnes z neho vychádza islamský kalendár. Jeho nevýhodou je, že rok je kratší ako slnečný, a tak sa mesiace postupne posúvajú voči ročným obdobiam.

4. Solárny (slnečný) kalendár — Slnečný kalendár sa riadi obehom Zeme okolo Slnka, ktorý trvá približne 365 a štvrť dňa. Ako prví ho vo vyspelej podobe používali starovekí Egypťania, pretože potrebovali predpovedať každoročné záplavy rieky Níl. Dnešný kalendár, ktorý používame, je slnečný.

5. Juliánsky kalendár — Tento kalendár zaviedol rímsky vojvodca a štátnik Gaius Iulius Caesar v roku 46 pred Kristom a podľa neho je aj pomenovaný. Mal 365 dní a každý štvrtý rok bol priestupný so 366 dňami, aby sa vyrovnala tá štvrtina dňa navyše. Bol veľkým pokrokom, no za stáročia sa od skutočného slnečného roka mierne odchýlil.

6. Gregoriánsky kalendár — V roku 1582 dal pápež Gregor XIII. opraviť juliánsky kalendár, lebo sa nahromadila chyba približne 10 dní. Spresnil pravidlá priestupných rokov a tento gregoriánsky kalendár používa väčšina sveta dodnes. Podľa neho má bežný rok 365 dní a priestupný rok 366 dní.

7. Priestupný rok — Priestupný rok má 366 dní, pretože sa do februára pridáva 29. deň. Zavádza sa každé štyri roky, aby kalendár dobehol tú štvrtinu dňa, o ktorú je skutočný slnečný rok dlhší ako 365 dní. Bez priestupných rokov by sa nám po čase ročné obdobia posunuli v kalendári.

8. Letopočet a rok nula — Letopočet je spôsob, akým číslujeme jednotlivé roky od zvolenej východiskovej udalosti. Náš kresťanský (občiansky) letopočet počíta roky od predpokladaného narodenia Ježiša Krista. Udalosti pred ním označujeme „pred Kristom" (pred n. l.) a po ňom „po Kristovi" (n. l.); medzi nimi nie je rok nula — po roku 1 pred Kristom nasleduje rok 1 po Kristovi.

9. Počítanie času pred Kristom — Roky pred Kristom sa počítajú akoby pospiatky: čím je číslo roka väčšie, tým je udalosť staršia. Napríklad rok 500 pred Kristom bol skôr ako rok 100 pred Kristom. Toto je pre žiakov často zmätočné, preto je dôležité uvedomiť si, že časová os pred Kristom ide v opačnom smere ako po Kristovi.

10. Storočie a jeho výpočet — Storočie je obdobie 100 rokov a pri zaraďovaní udalostí platí jednoduché pravidlo: storočie zistíme tak, že z roka vezmeme údaj o stovkách a pripočítame jedna. Napríklad rok 1389 patrí do 14. storočia a rok 2026 patrí do 21. storočia. Roky 1 až 100 tvoria 1. storočie, roky 101 až 200 sú 2. storočie a tak ďalej.

11. Tisícročie (milénium) — Tisícročie je obdobie 1000 rokov a počíta sa podobne ako storočie. Roky 1 až 1000 tvoria prvé tisícročie, roky 1001 až 2000 druhé tisícročie a rokom 2001 sa začalo tretie tisícročie. Tieto veľké časové úseky pomáhajú historikom prehľadne deliť dlhé obdobia dejín.

12. Iné letopočty vo svete — Kresťanský letopočet nie je jediný — rôzne kultúry počítajú roky od inej východiskovej udalosti. Židovský kalendár počíta roky od stvorenia sveta podľa Biblie, islamský od presunu proroka Mohameda do Mediny a starí Rimania od založenia mesta Rím. Vďaka tomu môže byť ten istý rok v rôznych kalendároch označený úplne iným číslom.

1. Poučka

Kalendár je sústava, ktorá rozdeľuje čas na dni, týždne, mesiace a roky podľa pohybu Slnka a Mesiaca. Letopočet je spôsob, ako počítame roky od určitej významnej udalosti. Náš kalendár počíta roky od narodenia Ježiša Krista: roky pred narodením Krista označujeme pred n. l. (pred naším letopočtom) a roky po narodení Krista označujeme n. l. (nášho letopočtu). Sto rokov tvorí jedno storočie.

2. Vysvetlenie

Postupne, krok po kroku:

1. Ľudia odpradávna sledovali oblohu. Striedanie dňa a noci im dalo deň, fázy Mesiaca mesiac a obeh Zeme okolo Slnka rok.
2. Aby sa vedeli dohodnúť, kedy siať a kedy zbierať úrodu, vymysleli kalendár — pevné pravidlo na počítanie dní.
3. Jeden rok má 365 dní. Pretože obeh Zeme trvá presne o niečo viac, každý štvrtý rok pridávame jeden deň (29. február) — taký rok voláme priestupný a má 366 dní.
4. Aby sme vedeli udalosti zoradiť, potrebujeme spoločný začiatok počítania = letopočet. U nás je to narodenie Krista (rok 1).
5. Roky pred naším letopočtom (pred n. l.) počítame akoby „dozadu": rok 100 pred n. l. bol skôr ako rok 50 pred n. l.
6. Storočie určíme tak, že k stovkám v roku pripočítame 1. Napríklad rok 1848 patrí do 19. storočia, rok 2026 patrí do 21. storočia.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Rok 1 n. l. — od tohto roku začíname počítať náš letopočet (rok 0 neexistuje).
2. Rok 476 n. l. — zánik Západorímskej ríše, patrí do 5. storočia.
3. Rok 863 — príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, patrí do 9. storočia.
4. Rok 1492 — Krištof Kolumbus doplával do Ameriky, patrí do 15. storočia.
5. Rok 44 pred n. l. — zavraždenie Júlia Caesara, patrí do 1. storočia pred n. l. Práve Caesar zaviedol juliánsky kalendár.
6. Dnešný dátum — používame gregoriánsky kalendár, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. v roku 1582, aby sa kalendár zhodoval s ročnými obdobiami.

Prečo je to dôležité: Bez kalendára a letopočtu by sme nevedeli, čo sa stalo skôr a čo neskôr. Dejepis je o tom, ako udalosti nasledovali po sebe — preto musíme vedieť čas merať, zoraďovať a zaraďovať do storočí. Vďaka tomu rozumieme, ako dlho trvali ríše, kedy žili naši predkovia a v akom poradí sa dejiny odohrávali. Aj v bežnom živote nám kalendár hovorí, kedy máme sviatky, narodeniny či prázdniny.