Koloniálne veľmoci a svet pred 1. svetovou vojnou Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Kolonializmus a imperializmus — Kolonializmus je ovládnutie a vykorisťovanie cudzích území (kolónií) silnejším štátom, ktorý z nich ťaží suroviny a využíva ich ako odbytištia pre svoje tovary. Imperializmus je politika budovania veľkej ríše a rozširovania moci a vplyvu. V druhej polovici 19. storočia sa stali hnacím motorom súperenia európskych veľmocí o svet.

2. Priemyselná revolúcia ako príčina expanzie — Rýchly rozvoj továrenskej výroby vytvoril obrovský dopyt po lacných surovinách (kaučuk, bavlna, kovy, neskôr ropa) a po nových trhoch na predaj tovaru. Európske krajiny preto hľadali kolónie, ktoré im tieto suroviny aj odbyt zabezpečili. Hospodárske dôvody boli najdôležitejšou príčinou koloniálnej expanzie.

3. Veľká Británia — „ríša, nad ktorou slnko nezapadá" — Británia mala najväčšiu koloniálnu ríšu na svete, ktorá zahŕňala Indiu, časti Afriky, Kanadu, Austráliu a mnohé ďalšie územia na všetkých kontinentoch. India bola nazývaná „klenotom v korune" pre svoje bohatstvo. Sila Británie sa opierala o najmocnejšie vojnové loďstvo (Royal Navy), ktoré ovládalo svetové moria.

4. Francúzsko ako druhá najväčšia koloniálna mocnosť — Francúzsko ovládalo rozsiahle územia hlavne v severnej a západnej Afrike (Alžírsko, Maroko, Tunisko) a v juhovýchodnej Ázii (Indočína — dnešný Vietnam, Laos, Kambodža). Po prehre v prusko-francúzskej vojne (1870–1871) a strate Alsaska a Lotrinska si Francúzsko budovaním kolónií kompenzovalo stratenú prestíž.

5. „Preteky o Afriku" (Scramble for Africa) — V poslednej tretine 19. storočia si európske veľmoci rozdelili takmer celý africký kontinent. Na Berlínskej konferencii (1884–1885) si mocnosti dohodli pravidlá delenia Afriky bez ohľadu na pôvodné obyvateľstvo a hranice kmeňov. Do roku 1914 zostali nezávislé iba Etiópia a Libéria, zvyšok Afriky bol kolóniou.

6. Nemecko ako „oneskorená" veľmoc — Nemecko sa zjednotilo až v roku 1871, a tak prišlo k deleniu sveta neskoro, keď boli najlepšie územia už obsadené. Získalo len menšie kolónie v Afrike (napr. Namíbia, Tanzánia) a v Tichomorí, no jeho rýchlo rastúci priemysel a ambície žiadali „miesto na slnku". Táto nespokojnosť bola jednou z príčin napätia medzi veľmocami.

7. Vojensko-politické bloky — Trojspolok a Dohoda — Európa sa pred vojnou rozdelila do dvoch nepriateľských zoskupení. Trojspolok tvorili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Trojdohoda (Dohoda, Entente) spájala Francúzsko, Rusko a Veľkú Britániu. Systém spojeneckých zmlúv spôsobil, že lokálny konflikt mohol vtiahnuť do vojny celý kontinent.

8. Preteky v zbrojení a militarizmus — Veľmoci medzi sebou súperili v budovaní čo najsilnejších armád a moderných zbraní; obzvlášť ostré bolo námorné súperenie medzi Britániou a Nemeckom o počet bojových lodí (tzv. dreadnoughtov). Militarizmus znamenal, že armáda a vojenské riešenia získali vo verejnom živote veľký vplyv. Spoločnosť sa postupne pripravovala na veľký konflikt.

9. Nacionalizmus a napätie na Balkáne — Nacionalizmus, teda silné národné cítenie a túžba národov po vlastnom štáte, rozdúchaval napätie najmä na Balkáne, ktorý sa nazýval „sud pušného prachu Európy". Stretávali sa tu záujmy upadajúcej Osmanskej ríše, Rakúsko-Uhorska a Ruska, ktoré podporovalo slovanské národy. Balkánske vojny (1912–1913) ešte viac vyostrili vzťahy medzi mocnosťami.

10. Atentát v Sarajeve (28. jún 1914) — Srbský nacionalista Gavrilo Princip zastrelil v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Táto udalosť sa stala bezprostrednou zámienkou (rozbuškou) na vypuknutie vojny. Rakúsko-Uhorsko obvinilo Srbsko a vyhlásilo mu vojnu.

11. Vypuknutie 1. svetovej vojny (1914) — Vďaka systému spojeneckých zmlúv sa po vyhlásení vojny Srbsku reťazovo zapojili všetky veľmoci a do niekoľkých týždňov sa rozhorel celosvetový konflikt. Bola to prvá vojna takéhoto rozsahu, do ktorej sa zapojili desiatky štátov z viacerých kontinentov. Hlboké príčiny — koloniálne súperenie, zbrojenie, nacionalizmus a bloková politika — sa nahromadili do jedného výbuchu.

12. Dôsledky koloniálneho súperenia pre svet — Súperenie o kolónie a trhy prepojilo osudy vzdialených kontinentov a vtiahlo do európskej vojny aj kolónie, z ktorých pochádzali vojaci aj suroviny. Vykorisťovanie podmanených národov zanechalo dlhodobé hospodárske a politické následky, ktoré pretrvávajú dodnes. Pochopenie kolonializmu je preto kľúčom k vysvetleniu príčin prvej svetovej vojny.

1. Poučka

Koloniálne veľmoci boli európske štáty (najmä Veľká Británia a Francúzsko), ktoré v 19. a na začiatku 20. storočia ovládli rozsiahle územia v Afrike, Ázii a iných častiach sveta — kolónie. Súperenie o kolónie, trhy a vojenskú prevahu, spolu so spojeneckými blokmi (Trojspolok a Dohoda), vytvorilo medzi veľmocami napätie, ktoré v roku 1914 vyústilo do prvej svetovej vojny.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch:

1. Priemyselná revolúcia dala európskym štátom továrne, ktoré potrebovali suroviny (bavlna, kaučuk, kovy) a nové trhy na predaj výrobkov.
2. Preto veľmoci obsadzovali územia mimo Európy — vznikali koloniálne ríše. Najväčšiu mala Veľká Británia („ríša, nad ktorou slnko nezapadá").
3. Veľmoci medzi sebou súperili — kto získa viac kolónií, viac vojska a väčší vplyv. Tomu sa hovorí imperializmus.
4. K súpereniu sa pridali ďalšie príčiny napätia: nacionalizmus (každý národ chcel byť mocný a samostatný), militarizmus (zbrojenie a budovanie armád) a spojenecké zmluvy.
5. Európa sa rozdelila na dva tábory: Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko).
6. Stačila jedna iskra — atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda v Sarajeve (28. 6. 1914) — a kvôli spojeneckým zmluvám sa do vojny postupne zapojila celá Európa.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — pojem, vysvetlenie, príklad: Vysvetli pojem kolónia a uveď príklad.
Kolónia je cudzie územie, ktoré ovládol silnejší štát a ťaží z neho suroviny.
Kolónia slúži aj ako trh, kde veľmoc predáva svoje výrobky.
Príklad: India bola kolóniou Veľkej Británie, dodávala bavlnu, korenie a čaj.
Záver → kolónia je ovládnuté cudzie územie, napríklad Britská India

Príklad 2 — príčina, priebeh, dôsledok: Ako súvisí priemyselná revolúcia s pretekmi o Afriku?
Príčina: továrne potrebovali lacné suroviny (kaučuk, bavlna, kovy) a nové trhy.
Priebeh: na Berlínskej konferencii (1884 – 1885) si veľmoci dohodli delenie Afriky bez ohľadu na pôvodných obyvateľov.
Dôsledok: do roku 1914 zostali nezávislé iba Etiópia a Libéria.
Záver → potreba surovín a trhov viedla k rozdeleniu takmer celej Afriky

Príklad 3 — práca s časom: Nemecko sa zjednotilo v roku 1871, vojna vypukla v roku 1914. Koľko rokov uplynulo a prečo Nemecko nazývame „oneskorenou" veľmocou?
Rozdiel rokov: 1914 − 1871 = 43 rokov.
Keď sa Nemecko zjednotilo, najlepšie územia už mali Británia a Francúzsko.
Získalo len menšie kolónie, a preto žiadalo „miesto na slnku".
Výsledok → 43 rokov, k deleniu sveta prišlo neskoro

Príklad 4 — historická mapa: Na mape sveta z roku 1914 má Británia ružovú farbu na všetkých kontinentoch. Čo z toho vyčítaš a prečo sa jej ríši hovorilo „ríša, nad ktorou slnko nezapadá"?
Legenda: ružová farba označuje britské územia.
Ružové sú India, Kanada, Austrália a časti Afriky, teda územia na rôznych stranách zemegule.
Keď je v jednej časti noc, v inej je deň, takže slnko vždy svieti nad niektorým britským územím.
Záver → Británia mala najväčšiu ríšu s územiami na všetkých kontinentoch

Príklad 5 — porovnanie blokov: Rozdeľ štáty Nemecko, Francúzsko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko, Veľká Británia do dvoch blokov.
Trojspolok tvorili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko.
Dohodu tvorili Francúzsko, Rusko a Veľká Británia.
Výsledok → Trojspolok: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko; Dohoda: Francúzsko, Rusko, Veľká Británia

Príklad 6 — od rozbušky k vojne: Prečo atentát v jednom meste spôsobil vojnu takmer celej Európy?
Dňa 28. júna 1914 zastrelil Gavrilo Princip v Sarajeve následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este.
Rakúsko-Uhorsko obvinilo Srbsko a vyhlásilo mu vojnu.
Rusko podporovalo slovanské národy, za spojencov sa postavili ďalšie štáty z oboch blokov.
Záver → spojenecké zmluvy zmenili miestny konflikt na svetovú vojnu

Prečo je to dôležité: Pochopíš, že vojny nevznikajú náhle ani „odnikiaľ". Prvá svetová vojna bola výsledkom dlhého súperenia o moc, suroviny a územia. Naučíš sa rozpoznať nebezpečné kombinácie — zbrojenie, prehnaný nacionalizmus a rozdelenie sveta na nepriateľské bloky — ktoré dokážu z jedného incidentu spraviť celosvetový konflikt.

Precvič si

1. Ktorá krajina mala najväčšiu koloniálnu ríšu?
2. Ktoré africké štáty zostali do roku 1914 nezávislé?
3. Ako sa nazýva politika budovania veľkej ríše a rozširovania moci?
4. Ktorý región sa nazýval „sud pušného prachu Európy"?
5. Koľko rokov uplynulo od Berlínskej konferencie (jej začiatku) po vypuknutie vojny?
6. Ktorý jav opisuje námorné súperenie Británie a Nemecka o počet bojových lodí?