Koloniálne veľmoci a svet pred 1. svetovou vojnou Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Kolonializmus a imperializmus — Kolonializmus je ovládnutie a vykorisťovanie cudzích území (kolónií) silnejším štátom, ktorý z nich ťaží suroviny a využíva ich ako odbytištia pre svoje tovary. Imperializmus je politika budovania veľkej ríše a rozširovania moci a vplyvu. V druhej polovici 19. storočia sa stali hnacím motorom súperenia európskych veľmocí o svet.

2. Priemyselná revolúcia ako príčina expanzie — Rýchly rozvoj továrenskej výroby vytvoril obrovský dopyt po lacných surovinách (kaučuk, bavlna, kovy, neskôr ropa) a po nových trhoch na predaj tovaru. Európske krajiny preto hľadali kolónie, ktoré im tieto suroviny aj odbyt zabezpečili. Hospodárske dôvody boli najdôležitejšou príčinou koloniálnej expanzie.

3. Veľká Británia — „ríša, nad ktorou slnko nezapadá" — Británia mala najväčšiu koloniálnu ríšu na svete, ktorá zahŕňala Indiu, časti Afriky, Kanadu, Austráliu a mnohé ďalšie územia na všetkých kontinentoch. India bola nazývaná „klenotom v korune" pre svoje bohatstvo. Sila Británie sa opierala o najmocnejšie vojnové loďstvo (Royal Navy), ktoré ovládalo svetové moria.

4. Francúzsko ako druhá najväčšia koloniálna mocnosť — Francúzsko ovládalo rozsiahle územia hlavne v severnej a západnej Afrike (Alžírsko, Maroko, Tunisko) a v juhovýchodnej Ázii (Indočína — dnešný Vietnam, Laos, Kambodža). Po prehre v prusko-francúzskej vojne (1870–1871) a strate Alsaska a Lotrinska si Francúzsko budovaním kolónií kompenzovalo stratenú prestíž.

5. „Preteky o Afriku" (Scramble for Africa) — V poslednej tretine 19. storočia si európske veľmoci rozdelili takmer celý africký kontinent. Na Berlínskej konferencii (1884–1885) si mocnosti dohodli pravidlá delenia Afriky bez ohľadu na pôvodné obyvateľstvo a hranice kmeňov. Do roku 1914 zostali nezávislé iba Etiópia a Libéria, zvyšok Afriky bol kolóniou.

6. Nemecko ako „oneskorená" veľmoc — Nemecko sa zjednotilo až v roku 1871, a tak prišlo k deleniu sveta neskoro, keď boli najlepšie územia už obsadené. Získalo len menšie kolónie v Afrike (napr. Namíbia, Tanzánia) a v Tichomorí, no jeho rýchlo rastúci priemysel a ambície žiadali „miesto na slnku". Táto nespokojnosť bola jednou z príčin napätia medzi veľmocami.

7. Vojensko-politické bloky — Trojspolok a Dohoda — Európa sa pred vojnou rozdelila do dvoch nepriateľských zoskupení. Trojspolok tvorili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Trojdohoda (Dohoda, Entente) spájala Francúzsko, Rusko a Veľkú Britániu. Systém spojeneckých zmlúv spôsobil, že lokálny konflikt mohol vtiahnuť do vojny celý kontinent.

8. Preteky v zbrojení a militarizmus — Veľmoci medzi sebou súperili v budovaní čo najsilnejších armád a moderných zbraní; obzvlášť ostré bolo námorné súperenie medzi Britániou a Nemeckom o počet bojových lodí (tzv. dreadnoughtov). Militarizmus znamenal, že armáda a vojenské riešenia získali vo verejnom živote veľký vplyv. Spoločnosť sa postupne pripravovala na veľký konflikt.

9. Nacionalizmus a napätie na Balkáne — Nacionalizmus, teda silné národné cítenie a túžba národov po vlastnom štáte, rozdúchaval napätie najmä na Balkáne, ktorý sa nazýval „sud pušného prachu Európy". Stretávali sa tu záujmy upadajúcej Osmanskej ríše, Rakúsko-Uhorska a Ruska, ktoré podporovalo slovanské národy. Balkánske vojny (1912–1913) ešte viac vyostrili vzťahy medzi mocnosťami.

10. Atentát v Sarajeve (28. jún 1914) — Srbský nacionalista Gavrilo Princip zastrelil v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Táto udalosť sa stala bezprostrednou zámienkou (rozbuškou) na vypuknutie vojny. Rakúsko-Uhorsko obvinilo Srbsko a vyhlásilo mu vojnu.

11. Vypuknutie 1. svetovej vojny (1914) — Vďaka systému spojeneckých zmlúv sa po vyhlásení vojny Srbsku reťazovo zapojili všetky veľmoci a do niekoľkých týždňov sa rozhorel celosvetový konflikt. Bola to prvá vojna takéhoto rozsahu, do ktorej sa zapojili desiatky štátov z viacerých kontinentov. Hlboké príčiny — koloniálne súperenie, zbrojenie, nacionalizmus a bloková politika — sa nahromadili do jedného výbuchu.

12. Dôsledky koloniálneho súperenia pre svet — Súperenie o kolónie a trhy prepojilo osudy vzdialených kontinentov a vtiahlo do európskej vojny aj kolónie, z ktorých pochádzali vojaci aj suroviny. Vykorisťovanie podmanených národov zanechalo dlhodobé hospodárske a politické následky, ktoré pretrvávajú dodnes. Pochopenie kolonializmu je preto kľúčom k vysvetleniu príčin prvej svetovej vojny.

1. Poučka

Koloniálne veľmoci boli európske štáty (najmä Veľká Británia a Francúzsko), ktoré v 19. a na začiatku 20. storočia ovládli rozsiahle územia v Afrike, Ázii a iných častiach sveta — kolónie. Súperenie o kolónie, trhy a vojenskú prevahu, spolu so spojeneckými blokmi (Trojspolok a Dohoda), vytvorilo medzi veľmocami napätie, ktoré v roku 1914 vyústilo do prvej svetovej vojny.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch:

1. Priemyselná revolúcia dala európskym štátom továrne, ktoré potrebovali suroviny (bavlna, kaučuk, kovy) a nové trhy na predaj výrobkov.
2. Preto veľmoci obsadzovali územia mimo Európy — vznikali koloniálne ríše. Najväčšiu mala Veľká Británia („ríša, nad ktorou slnko nezapadá").
3. Veľmoci medzi sebou súperili — kto získa viac kolónií, viac vojska a väčší vplyv. Tomu sa hovorí imperializmus.
4. K súpereniu sa pridali ďalšie príčiny napätia: nacionalizmus (každý národ chcel byť mocný a samostatný), militarizmus (zbrojenie a budovanie armád) a spojenecké zmluvy.
5. Európa sa rozdelila na dva tábory: Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko).
6. Stačila jedna iskra — atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda v Sarajeve (28. 6. 1914) — a kvôli spojeneckým zmluvám sa do vojny postupne zapojila celá Európa.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Britská India — Veľká Británia ovládala celý indický subkontinent a získavala odtiaľ bavlnu, korenie a čaj. India bola „klenotom" britskej ríše.
• „Preteky o Afriku" (po roku 1880) — veľmoci si na konferencii v Berlíne (1884–1885) rozdelili Afriku medzi seba, často bez ohľadu na pôvodných obyvateľov. Skoro celá Afrika sa stala kolóniou.
• Marocké krízy (1905 a 1911) — Nemecko a Francúzsko sa takmer dostali do vojny pre vplyv v Maroku. Ukázalo to, aké krehké boli vzťahy medzi veľmocami.
• Námorné zbrojenie Británia × Nemecko — obe krajiny stavali stále väčšie vojnové lode (bojové lode typu dreadnought). To je príklad militarizmu.
• Balkán — „sud pušného prachu Európy" — na Balkáne sa stretávali záujmy Rakúsko-Uhorska a Ruska a sily mladých národov. Práve tu vznikla iskra vojny.
• Atentát v Sarajeve (1914) — srbský atentátnik zastrelil Františka Ferdinanda; do mesiaca sa rozbehol reťazec vyhlásení vojny.

Prečo je to dôležité: Pochopíš, že vojny nevznikajú náhle ani „odnikiaľ". Prvá svetová vojna bola výsledkom dlhého súperenia o moc, suroviny a územia. Naučíš sa rozpoznať nebezpečné kombinácie — zbrojenie, prehnaný nacionalizmus a rozdelenie sveta na nepriateľské bloky — ktoré dokážu z jedného incidentu spraviť celosvetový konflikt.