Komunikácia medzi ľuďmi Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Komunikácia — Komunikácia je odovzdávanie a prijímanie informácií, myšlienok a pocitov medzi ľuďmi. Bez nej by ľudia nedokázali spolupracovať, učiť sa od seba ani odovzdávať skúsenosti ďalším generáciám. Práve schopnosť dorozumievať sa odlišuje človeka od ostatných živočíchov a stála za rozvojom celej ľudskej spoločnosti.

2. Jazyk a reč — Jazyk je najstarší a najdôležitejší prostriedok dorozumievania, ktorý vznikol už u pravekých ľudí. Pomocou hovorenej reči si ľudia odovzdávali skúsenosti o love, ohni či nebezpečenstve priamo z úst do úst. Keďže sa informácie šírili len ústne, hovoríme o tzv. ústnom podaní, pri ktorom sa príbehy a vedomosti dedili z pokolenia na pokolenie.

3. Vznik písma — Písmo vzniklo asi pred 5 000 rokmi v starovekej Mezopotámii a Egypte a znamenalo obrovský prelom v dejinách ľudstva. Po prvý raz si ľudia mohli informácie zapísať a uchovať natrvalo, takže sa zachovali aj po smrti toho, kto ich vytvoril. Obdobie, odkedy existujú písomné záznamy, nazývame dejiny (historická doba), staršie obdobie bez písma je pravek.

4. Druhy starovekého písma — Najstaršie písma boli obrázkové – Sumeri používali klinové písmo vtláčané do hlinených tabuliek a Egypťania hieroglyfy. Neskôr Feničania vytvorili hláskovú abecedu, z ktorej vychádza aj naša latinka. Vďaka abecede, kde každý znak označuje jednu hlásku, sa písanie stalo jednoduchším a dostupnejším pre viac ľudí.

5. Materiály na písanie — Skôr než ľudia poznali papier, písali na hlinené tabuľky, papyrus (z egyptskej rastliny), pergamen (z vyčinenej zvieracej kože) a vosk. Papier vynašli v Číne a do Európy sa dostal až v stredoveku. Druh materiálu rozhodoval o tom, ako dlho sa záznam zachoval a koľko ľudí si ho mohlo dovoliť.

6. Kniha a rukopisy — V stredoveku knihy ručne prepisovali mnísi v kláštoroch, preto boli vzácne, drahé a bolo ich málo. Takúto ručne písanú knihu nazývame rukopis a jej výroba trvala aj niekoľko mesiacov či rokov. Knihy uchovávali vedomosti, náboženské texty a príbehy, no prístup k nim mal len málokto.

7. Kníhtlač a Gutenberg — Okolo roku 1450 Nemec Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlač pomocou pohyblivých kovových písmen. Vďaka tomu sa knihy dali vyrábať rýchlo a vo veľkom množstve, takže boli lacnejšie a dostupné pre oveľa viac ľudí. Tento vynález pomohol šíriť vzdelanie a poznanie po celej Európe a patrí medzi najdôležitejšie objavy v dejinách.

8. Noviny — Noviny sú tlačené periodikum, ktoré pravidelne prináša správy o aktuálnych udalostiach z domova i zo sveta. Vznikli po vynáleze kníhtlače a stali sa prvým hromadným prostriedkom informovania veľkého počtu ľudí naraz. Vďaka novinám sa obyčajní ľudia mohli dozvedieť, čo sa deje aj v ďalekých krajinách.

9. Rozhlas (rádio) — Rozhlas šíri zvuk a hovorené slovo na diaľku pomocou rádiových vĺn a rozšíril sa najmä v 20. storočí. Po prvý raz mohli ľudia počuť živé správy, hudbu a prejavy v tej istej chvíli, aj keď boli ďaleko od seba. Rádio dokázalo osloviť aj tých, ktorí nevedeli čítať, preto sa stalo veľmi obľúbeným zdrojom informácií a zábavy.

10. Televízia — Televízia spája obraz aj zvuk, takže divák môže udalosti naraz vidieť aj počuť. Do domácností sa masovo dostala v druhej polovici 20. storočia a stala sa hlavným zdrojom správ, vzdelávania a zábavy pre milióny ľudí. Vďaka prenosu obrazu sa svet zdal menší – ľudia mohli sledovať dianie z celej planéty priamo doma.

11. Internet — Internet je celosvetová počítačová sieť, ktorá vznikla koncom 20. storočia a dnes spája ľudí na celom svete. Umožňuje okamžite posielať správy, telefonovať s obrazom, hľadať informácie aj sledovať videá – spája v sebe vlastnosti pošty, novín, rozhlasu aj televízie. Je to zatiaľ najrýchlejší a najrozšírenejší spôsob komunikácie, no vyžaduje aj opatrnosť a bezpečné správanie.

12. Vývoj komunikácie od najstaršej po najnovšiu — Prostriedky komunikácie sa postupne vyvíjali od jednoduchých k zložitejším: reč → písmo → kniha → noviny → rozhlas → televízia → internet. Každý nový prostriedok dokázal osloviť viac ľudí, rýchlejšie a na väčšiu vzdialenosť než ten predchádzajúci. Tento vývoj ukazuje, ako sa vďaka komunikácii svet stával čoraz prepojenejším a informácie dostupnejšími pre všetkých.

1. Poučka

Komunikácia je odovzdávanie a prijímanie informácií medzi ľuďmi. Ľudia komunikujú pomocou rôznych prostriedkov: jazyka (reči), písma, knihy, novín, rozhlasu, televízie a internetu. Tieto prostriedky sa počas dejín postupne vyvíjali — od hovoreného slova až po dnešné moderné technológie.

2. Vysvetlenie

Predstav si, že chceš niekomu niečo povedať. Robíš to takto: 1. Jazyk (reč) — najstarší spôsob. Ľudia sa dorozumievajú hovorenými slovami priamo z úst do úst. 2. Písmo — keď ľudia vymysleli znaky a písmená, mohli myšlienky zapísať a uchovať aj pre ďalšie pokolenia. 3. Kniha — viac popísaných listov spojených dokopy; uchováva veľa poznatkov na jednom mieste. 4. Noviny — prinášajú nové správy z domova aj zo sveta, vychádzajú pravidelne. 5. Rozhlas (rádio) — prenáša zvuk a slovo na veľkú vzdialenosť, počúvame ho ušami. 6. Televízia — prenáša obraz aj zvuk súčasne, informácie aj vidíme aj počujeme. 7. Internet — najmodernejší prostriedok; spája všetko naraz (text, obraz, zvuk) a umožňuje rýchlo komunikovať s celým svetom.

Postupne, ako šiel čas, pribúdali nové a rýchlejšie spôsoby komunikácie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os: Zoraď prostriedky komunikácie od najstaršieho: internet, noviny, reč, rozhlas, písmo.
Najstaršia je reč, používali ju už pravekí ľudia.
Písmo vzniklo asi pred 5 000 rokmi, noviny až po vynáleze kníhtlače.
Rozhlas sa rozšíril v 20. storočí, internet vznikol až koncom 20. storočia.
Poradie → reč, písmo, noviny, rozhlas, internet

Príklad 2 — práca s časom: Gutenberg vynašiel kníhtlač okolo roku 1450. V ktorom storočí to bolo a koľko rokov to je približne od roku 2000?
Roky 1401 až 1500 patria do 15. storočia, rok 1450 je v ňom.
Od roku 1450 po rok 2000: 2000 − 1450 = 550 rokov.
Výsledok → 15. storočie, približne 550 rokov

Príklad 3 — príčina a dôsledok: Prečo po vynáleze kníhtlače mohlo čítať knihy viac ľudí?
Predtým mnísi knihy prepisovali ručne, trvalo to mesiace až roky, knihy boli drahé a vzácne.
Kníhtlač s pohyblivými písmenami vyrobila veľa kníh rýchlo.
Viac kníh za nižšiu cenu znamená, že si ich mohlo kúpiť viac ľudí.
Záver → knihy boli lacnejšie a dostupnejšie, šírilo sa vzdelanie

Príklad 4 — porovnanie: Porovnaj rozhlas a televíziu.
Rozhlas prenáša len zvuk, počúvame ho ušami.
Televízia prenáša obraz aj zvuk naraz, udalosti vidíme aj počujeme.
Spoločné majú to, že oba prenášajú správy na veľkú vzdialenosť.
Rozdiel → rozhlas má iba zvuk, televízia obraz aj zvuk

Príklad 5 — práca s prameňom: V múzeu je hlinená tabuľka s klinovými znakmi. O aký prameň ide a čo sa z neho dozvieme?
Je to predmet, na ktorom je písmo → písomný prameň.
Klinové písmo vtláčané do hliny používali Sumeri v Mezopotámii.
Dozvieme sa, že ľudia už v staroveku vedeli písať a zapisovať informácie.
Záver → písomný prameň zo starovekej Mezopotámie, dôkaz o vzniku písma

Príklad 6 — z bežného života: Chceš pozvať starú mamu, ktorá nemá internet, na školskú besiedku. Ktoré prostriedky komunikácie môžeš použiť?
Nemôžem použiť správu cez internet.
Môžem jej to povedať osobne (reč), zatelefonovať jej alebo napísať pozvánku na papier (písmo).
Výsledok → reč (osobne alebo telefonicky) alebo písaná pozvánka

Prečo je to dôležité: Bez komunikácie by ľudia nevedeli spolupracovať, učiť sa od seba ani odovzdávať poznatky ďalším pokoleniam. Vďaka jednotlivým druhom komunikácie sa ľudstvo dokázalo rozvíjať — od jaskynných ľudí až po dnešok. Každý nový prostriedok urobil odovzdávanie informácií rýchlejším a dostupnejším pre viac ľudí.

Precvič si

1. Ktorý prostriedok komunikácie je najstarší?
2. Kto vynašiel kníhtlač?
3. Na čo písali Egypťania, kým nepoznali papier?
4. Ako sa volá obdobie, z ktorého ešte nemáme písomné záznamy?
5. Ktorý prostriedok komunikácie spája text, obraz aj zvuk a je najnovší?
6. Zoraď od najstaršieho: televízia, kniha, rozhlas.